Irán dal svetovému spoločenstvu ultimátum 60 dní
Irán prichádza s ultimátom voči Západu: 60 dní na zrušenie sankcií kvôli jadrovej dohode. Teherán žiada odpoveď na otázku: Existuje dohoda o jadrovej energii alebo nie? Ak áno, potom povinnosti podľa neho sú povinné prísne plniť všetky strany. Ak nie, tak prečo ich počúvať Irán?
Skôr alebo neskôr sa voda preliala. A tento deň prišiel. Irán oficiálne oznámil Európskej komisii a vládam štyroch krajín (Nemecko, Veľká Británia, Čína a Rusko), aby uvalili moratórium na splnenie podmienok spoločného komplexného akčného plánu pre svoj jadrový program, ktorý je známy aj ako jadrová dohoda.
Teherán podrobne informoval Federicu Mogheriniovú o svojom rozhodnutí, oznámenia boli zaslané aj veľvyslancom Nemecka, Veľkej Británie, Číny a Ruska. Kým Teherán nebude dodržiavať limity pre zásoby uránu a ťažkej vody
Islamská republika položila veľmi logickú otázku. Ak presne splnila podmienky dohody, tak prečo ručitelia dohody neprijali rozhodujúce opatrenia na zrušenie amerických jednostranných sankcií? Nemôžu? Tak prečo ju neodškodňujú za škodu? Je to škoda za peniaze? Nepovažujte ich problém? V tomto prípade je to jadro samo o sebe? Aspoň pre Irán?
Vo všeobecnosti iránska vláda dala svetovému spoločenstvu 60 dní, aby poskytla jasné riešenie problému. Potom Teherán začne postupné odmietanie splniť predpokladané podmienky.
Zatiaľ hovoríme len o dvoch bodoch. Irán prestane vyvážať prebytočný obohatený urán a ťažkú vodu, ktorú dostane národný jadrový priemysel. Zastaví sa aj modernizácia reaktora v Araku s úmyslom, aby bol technicky nespôsobilý vyrábať plutónium na výrobu zbraní.
Jednou z kľúčových podmienok jadrovej dohody v roku 2015 bola dohoda Iránu o znížení nahromadených zásob obohateného uránu o 97% (na 300 kg). Okrem toho, odmietnutie obohacovania uránu nad úroveň 3,67% bolo stanovené na 15 rokov (výsledok je vhodný ako palivo pre jadrové elektrárne, ale neumožňuje použitie v jadrových hlaviciach) a obmedzenie rozsahu obohacovacej kapacity, najmä počet prevádzkových odstrediviek.
Krajina by tak mohla realizovať akékoľvek projekty v oblasti jadrovej energie a medicíny, ale nemohla si vytvoriť vlastné jadrové zbrane. Komplexná geopolitická rovnováha na Blízkom východe zostala nezmenená. Iránci súhlasili s týmto prístupom, ale výmenou za zrušenie hospodárskych sankcií, ktoré predtým uložilo svetové spoločenstvo. Najmä pokiaľ ide o obmedzenia objemu vývozu ropy a rozmrazenie iránskych aktív v Spojených štátoch.
Odstúpenie USA od dohody vytvorilo situáciu prehriatia kotla. Formálne, “pri stole” zostal EÚ a štyri ďalšie krajiny. To znamená, že dohoda naďalej funguje, ale Irán ju plní, avšak naďalej podlieha sankciám. Z toho len vývoz ropy klesol o viac ako 35%. Mike Pompeo odhaduje ro)cné straty Iránu na 10 miliárd dolárov ročne.
