International Journal of Comparative Sociology zverejnil štúdiu Miloslava Bahnu a Pauly Ivankovej
BRATISLAVA – Článok Miloslava Bahnu a Pauly Ivankovej zo Sociologického ústavu SAV zverejnil vedecký časopis International Journal of Comparative Sociology.
Titul článku znie: Vysvetlenie rozdielnych názorov na sociálnu štruktúru v bývalom Československu: Robí skúsenosť s nezamestnanosťou subjektívne vnímanie pesimistickejším? Článok je dostupný online tu!
Zaoberá sa vývojom pohľadov na sociálnu štruktúru a na vlastnú pozíciu v spoločnosti po roku 1989 v Česku a na Slovensku. Sociológovia si kladú otázku, či je možné skeptickejšie pohľady ľudí na Slovensku vysvetliť rozšírenou skúsenosťou s nezamestnanosťou na Slovensku. Zistili, že ľudia, ktorých domácnosti majú skúsenosť s nezamestnanosťou vidia svoju pozíciu v spoločnosti nižšie ako ľudia bez takejto skúsenosti. Celkové vnímanie slovenskej spoločnosti ako extrémne nerovnej však s osobnou skúsenosťou s nezamestnanosťou nesúvisí a rozdiely medzi pohľadmi ľudí na Slovensku a v Česku nie sú vysvetliteľné častejšou skúsenosťou s výpadkom príjmu v čase nezamestnanosti na Slovensku.
Vnímanie sociálnej štruktúry sa zvyčajne mení len postupne a ich prepojenie s ekonomickým rozvojom sa zdá byť prinajlepšom nepriame. Časy rýchlych sociálno-ekonomických transformácií, ako je prechod štátno-socialistických ekonomík na trhové hospodárstvo alebo rozpad spoločného štátu, môžu byť svedkom výraznejších zmien. Pomocou údajov zo štyroch kôl modulu ISSP Sociálna nerovnosť modelujeme, ako ľudia vidia svoje postavenie a štruktúru svojej spoločnosti na príklade dvoch bývalých československých krajín.
Autori napísali, že “obe postkomunistické spoločnosti zdieľajú začiatok prechodu na trhovú ekonomiku v roku 1989, ale rozdeľujú ich výrazne protichodné dopady prechodu na ich trh práce. Ukazujeme, že názory na sociálnu štruktúru v bývalých československých krajinách sa postupom času rozchádzajú, pričom Slováci častejšie označujú svoju spoločnosť za výrazne nerovnocennú a svoje postavenie v sociálnej štruktúre vidia ako nižšie. Našli sme podporu pre predpoklad, že skúsenosti s nezamestnanosťou znižujú subjektívnu sociálnu pozíciu a dajú sa použiť na vysvetlenie nižšieho postavenia respondentov v slovenskej vzorke. “
Pokiaľ ide o názory na sociálnu štruktúru, autori výskumu nenašli žiadnu jasnú súvislosť so skúsenosťami s nezamestnanosťou. Chronicky vysoká miera nezamestnanosti na Slovensku preto nevysvetľuje vyššiu tendenciu Slovákov vnímať svoju spoločnosť ako silne polarizovanú. Na rozdiel od subjektívnej sociálnej pozície sú názory na celkovú sociálnu štruktúru s najväčšou pravdepodobnosťou formované faktormi, ktoré presahujú bezprostrednú osobnú skúsenosť s ekonomickou neistotou.
