Guvernér NBS o význame ekonóma I. Karvaša
Moje pamäti V pazúroch Gestapa je názov knihy slovenského ekonóma Imricha Karvaša. Na Slovensku vyšla kniha už druhý raz. Na trh ju uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Finančné noviny prinášajú príhovor guvernéra z uvedenia knihy na trh.
V tejto chvíli prežívame spolu vzácny čas, keď môžeme byť aspoň v symbolickej myšlienkovej dimenzii s posolstvom osobnosti, ktorá je našej inštitúcii, Národnej banke Slovenska, klenotom z najvzácnejších. Uvádzame do života rozšírené vydanie časti spomienok Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, jej zakladateľa, národohospodára svetového mena, muža, ktorému má byť Slovensko, i to súčasné, za mnoho vďačné, ktorému zároveň však stále dlhujeme patričnú úctu a poklonu.
Imrich Karvaš bol totiž človekom mimoriadneho príkladu symbiózy rozsiahleho obdivuhodného vzdelania, erudície, mimoriadnych manažérskych schopností s mravnou charakterovou pevnosťou, neochvejnou odvahou a vždy pravdou. Prešiel takto príkladne čistý priam neuveriteľnými olympami, no i golgotami života. Bol aj ministrom, no vedel, kedy ním nebyť, dokázal vzdorovať mníchovskému diktátu, keď sa to najmenej hodilo, zastával vysoké štátne pozície v problematických a bolestných časoch, vždy pre svoju odbornú prestíž, nikdy nie pre stranícke či iné ambície. Možno práve pre tento jeho kredit sa na základe jeho intervencie podarilo zastaviť transporty Židov zo Slovenska. Priam dramaticky zachránil slovenské zlato a jeho zásadné finančné i zásobovacie kroky v podstate umožnili Slovenské národné povstanie a vôbec prežitie národa. Stal sa však i väzňom gestapa a neskôr aj komunistov. Peripetie tejto jeho púte sú už dnes dostatočne známe, no rezonujú čoraz aktuálnejšie pre aspekt podstatný, apel zodpovednosti pri každom počínaní, v každých okolnostiach, v akomkoľvek riziku i za cenu nezabudnuteľných osobných obetí. Tento ústredný postoj predznamenávajú už slová z jeho Základov hospodárskej vedy, keď v roku 1947 napísal: „Hodnota jednotlivca z hľadiska spoločnosti je určená mierou, v akej prispieva nie k vlastnému, ale k všeobecnému blahobytu celku.“ Zdôrazňoval pritom neraz nevyhnutnú syntézu ekonomiky s etikou.
Verba movent, exempla trahunt, slová hýbu, príklady priťahujú. Taká je známa pretrvávajúca antická múdrosť. Kiež je dielo Imricha Karvaša, to odborné, i to ľudské, inšpirujúcim burcujúcim zdrojom nielen správnych postupov k dosiahnutiu materiálnej stability a prosperity, ale i čestnosti a kultúrnosti pre celé Slovensko. V tom je Imrich Karvaš stále naším vzorom. Pretože i my si myslíme, tak ako i jeho deti, že ide o mimoriadny osud mimoriadneho človeka, výnimočného vedca vtiahnutého do postavenia, ktoré bezprostredne súviselo so životnými záujmami Slovenska.
