Globálny vývoz uhlia v roku 2023 rekordná výška
Globálny export energetického uhlia presiahne v roku 2023 1 miliardu metrických ton.
Emisie z uhoľných elektrární tiež dosiahli nové maximum, pričom k októbru 2023 presiahli 7,85 miliardy ton oxidu uhličitého, čo je o 66,7 milióna ton viac ako v rovnakom období v roku 2022, podľa Ember.
Rozšírenie využívania uhlia a emisií je ostrou pripomienkou pre sledovanie klímy, že vysoko znečisťujúce energetické palivá zostávajú neoddeliteľnou súčasťou kľúčových energetických systémov, aj keď využívanie slnečnej, veternej a inej čistej energie rekordne rastie.
Vplyv produkcie a exportu uhlia a jeho využitie pri výrobe elektriny sa prevažne sústreďuje v Ázii, keďže mnohé iné časti sveta vrátane Európy a Severnej Ameriky podnikli kroky na postupné ukončenie používania uhlia na výrobu elektriny.
Ale aj keď sa geografická oblasť využívania a obchodu s uhlím zmenšuje, celková produkcia, export a spotreba elektrární naďalej rastú.
Indonézia bola najväčším vývozcom energetického uhlia v roku 2023, pričom prepravila rekordných 505,4 milióna ton za rok, čo predstavuje nárast o 54 miliónov ton alebo 12 % oproti roku 2022.
Prvýkrát v roku 2023 Indonézia podľa Kplera predstavovala viac ako polovicu všetkých dodávok energetického uhlia v kalendárnom roku.
Austrália bola druhým najväčším vývozcom energetického uhlia, pričom prepravila 198 miliónov ton, čo je o 12,5 milióna ton (7 %) viac ako v predchádzajúcom roku.
Rusko, Južná Afrika a Kolumbia boli tiež významnými vývozcami, ktorí v minulom roku prepravili 103 miliónov ton, 60 miliónov ton a 51 miliónov ton.
Pokiaľ ide o dovoz, Čína sa stala najväčším nákupcom energetického uhlia, pričom nakúpila rekordných 325 miliónov ton, čo je o 109 miliónov ton viac ako v roku 2022.
Celosvetový dovoz energetického uhlia dosiahol rekordné úrovne v roku 2023, čo je spôsobené prudkým nárastom nákupov z Číny, Indie, Filipín a Vietnamu.
V krajinách, ktoré sú významnými importérmi uhlia, sa podľa Embera medziročne zvýšila výroba elektriny z uhlia v Číne, Indii, na Filipínach, v Turecku a vo Vietname.
Produkcia uhlia klesla v Japonsku o 8,2 % a v Južnej Kórei o 4 %, ale pokles bol takmer vykompenzovaný rastom produkcie vo Vietname v minulom roku.
Výroba energie spaľovaním uhlia v kľúčových krajinách dovážajúcich uhlie.
Celosvetovo približne 82 % všetkej výroby energie spaľovaním uhlia pochádzalo v roku 2023 z Ázie, pričom v roku 2019 to bolo v priemere asi 75 %, uvádza Ember.
Podiel Ázie na spotrebe a dovoze uhlia by mal naďalej rásť, keďže ostatné regióny pokračujú v znižovaní spotreby uhlia.
Globálna produkcia elektriny z uhlia dosiahne v roku 2023 nové maximum.
Zdá sa však, že celkový dovoz a spotreba uhlia v Ázii bude naďalej rásť, najmä vo veľkých a rýchlo rastúcich ekonomikách, ako sú Čína, India, Vietnam, Filipíny a Indonézia, kde sú lacné zdroje energie naďalej rozhodujúce pre konkurencieschopnosť priemyslu.
Tie isté krajiny sa tiež zaviazali dramaticky zvýšiť využívanie obnoviteľnej energie, ale v krátkodobom horizonte sa zdá, že budú rovnako pravdepodobne pokračovať v posúvaní spotreby uhlia a emisií oxidu uhličitého do nových výšin.
(Pripravené na základe materiálov tlačovej agentúry ThomponReuters)
