GW: Ako sa formuje globálny energetický systém
LONDÝN – Prechod na obnoviteľné zdroje energie naberá na obrátkach.
Globálna kapacita výroby energie sa zvýši približne o 25 % po dokončení prebiehajúcich projektov a ich pripojení k výrobným systémom a elektrickej sieti.
Podľa Globálneho energetického monitora (GEM) sa v súčasnosti na celom svete stavia približne 1 450 gigawattov (GW) nových elektrární. Po dokončení sa celková kapacita elektrární zvýši z 8 000 na takmer 9 500 GW.
Približne dve tretiny súčasných projektov zahŕňajú obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne a veterné elektrárne, zatiaľ čo uhoľné elektrárne stále tvoria významný podiel kapacity spaľujúcej fosílne palivá.
Ázia dominuje globálnemu energetickému sektoru, pričom predstavuje 60 % prevádzkovej kapacity a 85 % kapacity vo výstavbe.
Regionálne je Ázia na čele plánovanej dodatočnej kapacity, pričom Severná a Južná Amerika sú na druhom mieste vo výstavbe elektrární.
Z približne 950 GW kapacity čistej energie vo výstavbe tvoria solárne farmy najväčší podiel, pričom sa stavia približne 345 GW nových solárnych elektrární.
Vodná energia je na druhom mieste medzi technológiami výroby čistej energie s približne 267 GW vodnej kapacity vo výstavbe. Nasledujú veterné elektrárne s kapacitou približne 251 GW.
Vo výstavbe je tiež približne 82 GW nových jadrových elektrární, 7,5 GW bioenergetických elektrární a 1,8 GW geotermálnych elektrární.
Po dokončení nových elektrární sa Ázia stane lídrom v počte ekologických elektrární všetkých typov.
V súčasnosti tvoria čisté zdroje energie približne 46 % celkovej kapacity prevádzkovaných elektrární. Podľa spoločnosti GEM sa tento podiel po dokončení všetkých projektov zvýši na 49 %.
Zatiaľ čo čistá energia tvorí 66 % kapacity vo výstavbe, tretina novej siete bude fungovať na fosílne palivá.
Uhlie zostáva druhým najväčším zdrojom výroby energie po solárnej energii. V súčasnosti je vo výstavbe približne 275 GW uhoľných elektrární.
Prebieha aj výstavba plynových elektrární s výkonom 215 GW, čo povedie k zvýšeniu celkovej kapacity elektrární spaľujúcich fosílne palivá zo 4 326 na 4 815 GW.
Podiel fosílnych palív na globálnej výrobnej kapacite sa po dokončení všetkých projektov zníži z 54 % na 51 %.
V Ázii
Ázijské krajiny vedú vo výstavbe nových energetických zariadení: približne 84 % všetkých elektrární vo výstavbe sa nachádza v tomto regióne.
Ázia dominuje vo výrobe čistej energie a predstavuje 84 % projektov v oblasti čistej energie.
Ázia predstavuje 83 % všetkých projektov v oblasti čistej energie a 85 % projektov v oblasti fosílnych palív, čo odráža energetické potreby Číny a jej výrobnú kapacitu v oblasti energetických komponentov.
Ázia predstavuje 99 % svetových uhoľných elektrární a v regióne sa stavia aj 68 % nových plynových elektrární.
Po dokončení všetkých projektov sa podiel Ázie na globálnej energetickej kapacite zvýši z 53 % na 58 %.
V Ázii bude približne 65 % nových energetických kapacít využívať čisté zdroje energie. Podiel čistých zdrojov energie v energetickom mixe regiónu sa zvýši z 37 % na 44 %, zatiaľ čo podiel fosílnych palív sa zvýši zo 63 % na 56 %.
Podiel Severnej a Južnej Ameriky sa zníži z 23 % na 21 %.
V Severnej a Južnej Amerike sa podiel čistých zdrojov energie zvýši na 51 %, zatiaľ čo podiel fosílnych zdrojov sa zníži na 49 %.
Podiel Európy na globálnej energetickej kapacite klesne z 19 % na 17 %. Podiel čistých zdrojov energie zároveň zostane prakticky nezmenený na úrovni okolo 68 %.
Podiel Afriky a Oceánie na globálnej výrobnej kapacite bude približne 4 %.
V Afrike sa podiel čistých palív zvýši z 28 % na 72 %.
V Oceánii sa podiel čistých zdrojov energie zvýši z 50 % na 54 %, zatiaľ čo podiel fosílnych palív sa zníži na 46 %.
(S využitím materiálov tlačovej agentúry Thompson Reuters)
