Francis Fukuyama o konflikte na Ukrajine a o inom

BERLÍN / STANFORD – Francis Fukuyama (1952) je americký filozof, politológ a ekonóm japonského pôvodu. Je autorom knihy  Koniec dejín a posledný človek (1989). Pred časom poskytol rozhovor ruskojazyčnému nemeckému portálu televízie OstWest.

Portál prezentuje rovnomennú televíziu so sídlom v Berlíne.  Hovoril s nim Michail Zygar. Jeho rozhovory sa týkajú toho, čo bude pozajtra.

Michail Zygar: V jednom z vašich článkov, ktoré ste napísal po vojne. Bolo v časopise American Purpose. Napísali ste, že Vladimír Putin neprežije porazenie svojej armády. Prečo ste o tom presvedčený.? Prečo si myslíte, že porážka ruskej armády, bude koncom režimu Vladimíra Putina?

Francis Fukuyama: Nie som o ničom presvedčený,  ani  o tom, že niekto vie predpovedať budúcnosť.  Zdá sa mi, že keď ste diktátor, ktorý stavia svoju legitimitu na sile, a v skutočnosti sa ukázalo, že ste slabý, podkopávate základ svojej podpory. Ak aj niečo bude režimu Putina hroziť, ukazuje sa, že táto hrozba nebude vychádzať zdola.  Nemyslím si, že Rusku bude fungovať nejaký masový protest. Nebezpečenstvo sa dá očakávať od ozbrojených síl, alebo od bezpečnostných síl, alebo niekoho v tomto duchu. Zdá sa mi, že keď sa líder opiera na silu, sa môže cítiť ponížený.

Michail Zygar: Ak budeme hovoriť o vzdialenejšej perspektíve, vo Financial Times ste napísali, že sa opäť v Ukrajine vráti  stav roku 1989. Veľmi mnohí, zvlášť v Rusku porovnávajú súčasnú situáciu s začiatkom studenej vojny po konci II. svetovej vojny, s tými časmi keď sa objavila železná opona. Rusko sa môže na ostať na dlho izolované od ostatného sveta. putinský režim sa môže stať niečím ako Severná Kórea, ale obrovská Severná Kórea, bude existovať dlho a bude bojovať so Západom.

Francis Fukuyama: Myslím si, že je to možné. Putin zdedil po Sovietskom zväze oveľa menšiu ekonomickú základňu. Nepodarilo sa mu vytvoriť modernú ekonomiku, ktorá by mohla byť rozmanitá a vytvárať nové zdroje bohatstva, pretože obyvateľstvo nie je až tak veľké. Myslím si, že príčinou, pre ktorú chcel pohltiť Bielorusko a Ukrajinu je preto, že jednoducho potrebuje múdrych ľudí. A dokonca aj teraz chce získať dostatočné množstvo e ľudí, aby doplnil svoju armádu. Myslím si, že Rusko bude prežívať v podmienkach narastajúcej izolácie. V podstate bude odrezané od Západu.  Myslím si, že sa to podobá na rok 1945. Rusko založené na silne, nie je čo len vôbec blízke Sovietskemu zväzu. Dlhodobejší je trend, ktorý treba brať do úvahy, je to zmena podnebia,  a zrieknutie sa ľudstvom od palív, ktoré sa ťažia spod povrchu Zeme. To je jediný dlhodobý zdroj bohatstva Ruska. Vojna vyvolá posun, ktorý aj tak nastane.

Michail Zygar: Keď si myslíte, že najväčšia hrozba Vladimírovi Putinovi nepochádza z ulíc, opíšte ako by mohol prebiehať kolaps jeho režimu?

Francis Fukuyama: Existujú náznaky nespokojnosti elity okolo Putina s tým,  ako ďaleko došla vojna. V svojich  radách sa stávajú čoraz viac znepokojení. Teraz hovoria o tom, aby zlikovidovali ukrajinskú elitu, alebo nemôžu niečo dosiahnuť vojensky. V určitý moment, si povedia načo je nám vôbec potrebný tento človek, keď nás priviedol k takej katastrofe. Nemôžem to predpovedať. Nikto vlastne nevie čo sa deje vo vnútri. Mám ten názor, že Západ sa nepokúsil urobiť všetko možné, aby pomohol Rusku hýbať sa smerom k liberálnej demokracii.

Michail Zygar. Vráťme sa k roku 1989 keď v Rusku boli veľké očakávania a ilúzie. Boli obľúbené demokratické hodnoty. Ľudia a elity očakávali vystavanie skutočne liberálno-demokratickej a otvorenej spoločnosti. Po viac ako tridsiatich rokov sú mnohí ľudia rozčarovaní z demokratických a liberálnych hodnôt. Ako sa to mohlo stať?

Francis Fukuyama: Myslím si, že jedným z problémov to, že Rusko sa nestalo liberálnou demokraciou. Liberálna demokracia je slabý a chaotický štát. Liberálna demokracia je silný šát. Tento štát je obmedzený nadvládou právom a legitimitou. Myslím si, že v deväťdesiatych rokoch pol rozpad sovietskeho štátu. Nebol vymenený za liberálny štát. Vymenila ho anarchická situácia, keď niektprí oligarchovia mohli ukradnúť starému štátu veľké aktíva. V tomto zmysle bola moc privatizovaná a v tomto zmysle neexistoval spoľahlivý systém majetkových práv a nadvlády zákona, nebol súdny systém, ktorý by v skutočnosti chránil ľudí,, čo by mal robiť liberálny štát. Toto obdobie slabosti a anarchie sa stal asociovať s demokraciou, To sa nemalo stať, ale stalo sa…V mnoho to bola vina Západu. Vtedy radili najmä Američania. Vtedy to bol vrchol takzvaného neoliberalizmu v západnom ekonomickom myslení, keď sa štát posudzoval ako nepriateľ rastu a pokroku. Ľudia nechápali, že v skutočnosti je potrebné mať silný a celostný štát, aby sa dal uskutočniť prechod k liberálnej demokracii. Práve to napomáhalo realizácii privatizácie práve v tej podobe, v ktorej sa uskutočnila a tomu všeobecnému kolapsu, ktorý prišiel.

Michail Zygar: Niekoľko razy som hovoril s členmi prvej liberálnej vlády reformátorov, ktorá bola pri prezidentovi Borisovi Jeľcinovi. V tom čase ovplyvňovali z toho čo sa stalo, z tej strašnej krízy, ktorá prišla,  nie seba, ale Západ. Opakujú, že boli osamotení. Nebolo žiadnej vonkajšej pomoci. Pre Rusko nebolo niečo čo sa podobá na Marshallov plán, Nebola žiadna finančná pomoc skrachovanej sovietskej ekonomike. Zdieľate tento názor, že Západ sa nepokúsil urobiť všetko, čo je len možné, aby sa Rusku pomohol posunúť sa smerom k liberálnej demokracii?

Francis Fukuyama:  Nie. Je to pravda. Myslím si, že to bola kombinácia pomoci, a rozumnejších rád tom ako pristúpiť k reforme, ktorú vtedy Rusko potrebovalo. Ak by na to Západ pristúpil, výsledok by bol možno iný. Rusko má veľkú ekonomiku, objem pomoci by musel byť veľmi veľký. Ťažko je zvonku riadiť taký politický prechod, Myslím si, že je určitý spravodlivý diel nespokojnosti.

Michail Zygar: V tom istom čase keď hovoríme, je to, že Rusko nie je liberálnou demokraciou, mnohí ľudia ani neveria, že je tu vôbec možná liberálna demokracia.V skutočnosti to nie je len ruský fenomén. Za posledné tri desaťročia sme videli, že mnohé krajiny sa rozčarovali v ideálnych liberálnych hodnotách, o ktorých sa hovorilo v minulosti tak veľa. Populisti a nacionalisti sa stávajú čoraz populárnejšími v najrôznejších častiach Európy.  Prečo sa to stalo?

Francis Fukyama: Myslím si, že časť problému pozostáva v samotných liberáloch. V prvom desaťročí XXI. storočia urobili niekoľko veľkých politických chýb. Prvou z nich bolo rozpútanie vojny v Iraku. Druhou bola finančná kríza. Obe chyby boli výsledkom elít, ktoré vtedy viedli USA. V tom čase sa prejavili ekonomické fenomény, ktoré mali korene v minulosti. Rástla sociálna nerovnosť. Bolo to výsledkom globalizácie, ktorá sa uskutočňovala. Bola nevyhnutná v dôsledku technologických zmien, ktoré sa udiali. začali zarábať vzdelaní ľudia. Korporácie sa snažili mať najmenšie náklady na pracovnú silu. Výrobu prenášali do iných miest. V bohatom svete to zničilo mnohé spoločenstvá robotníckej triedy. Boli aj problémy s vierou. Mnohí pravičiari si mysleli, že si ich ľudia nevážia.

Michail Zygar: Pred rokmi ste podpísal dokument New American Century, ktorý podporil inváziu do Iraku.

Myslím si, že to bola chybná pozícia. Zmenil som sa. Myslím si, že to bola chyba z radu dôvodov. Spojené štáty nevideli aké silné je povstalecké hnutie v Iraku. Nevedeli ako Irak vybaviť  určitou mierou stability. V medzinárodnom meradle im podkopal normu, podľa ktorej by ste nemali vtrhnúť do iných krajín, kvôli tomu, aby ste zmenili režim. Myslím si, že v histórii zahraničných vzťahov, to bola najväčšia chyba v histórii USA.

Michail Zygar: Po tom ako ste preskúmali chyby v histórii, myslíte si, že teória zmeny režimov je ešte aktuálna?

Francis Fukuyama: Keď je diktatúra, ktorá narazí na odpor obyvateľstva, odráža to snahu más v hnutí k demokracii. Zavedenie  demokracie zvonku nie je legitímne. Nemyslím si, že by sa niekde demokracia objavila týmto spôsobom.  Sú výnimky ako Japonsko a Nemecko po krachu v II. svetovej vojne. Umožnilo to v oboch krajinách vytvorenie demokratických spoločností, ktoré sú veľmi úspešné. USA sa angažovali v týchto krajinách preto, lebo neboli diktatútry. ale predstavovali hrozbu. Nadohodnocujeme USA. Boli to spontánne revolúcie, ktoré boli sa premenili na prax. Poznám človeka, ktorý začal revolúciu na majdane. Neuorbili to USA. Nebolo to sprisahanie proti Janukovičovi. Keď Putin vidí demonštráciu, myslí si, že je to sprisahanie.