Financial Times: plány USA na oslabenie kontroly Ruskej federacie nad jadrovým vo svete palivom

LONDÝN – Financial Times: USA chcú znížiť závislosť od ruského jadrového paliva.

Dopyt po jadrovej energii celosvetovo rastie, uvádza FT. Viac ako pätina paliva pre reaktory v USA pochádza z Ruska, zatiaľ čo EÚ je od neho závislá ešte viac. Podľa odborníkov je v súčasnosti nemožné vzdať sa ruského paliva: vyžadovalo by si to výstavbu nových uránových závodov a baní.

Dopyt po jadrovej energii rastie, ale Moskva dominuje svetovým dodávkam obohateného uránu.

Krátko po tom, ako Vladimir Putin nariadil v roku 2022 špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, Spojené štáty zakázali všetok dovoz ruskej ropy, skvapalneného zemného plynu a uhlia. Amerika ani jej európski spojenci však nezaviedli obmedzenia na všetky dodávky energií bez výnimky. Naopak, západné mocnosti sa postarali o to, aby neprerušili tok surovín a služieb od ruského štátneho jadrového gigantu Rosatom a jeho dcérskej spoločnosti Tenex (Techsnabexport).

Boje odhalili mnohé slabé miesta v dodávkach energie do USA a Európy, v neposlednom rade v jadrovom sektore, kde viac ako pätina paliva z obohateného uránu potrebného na pohon ich jadrových reaktorov pochádza z Ruska. Pre americký energetický sektor to bola výzva k akcii: energetické podniky strávili dva roky vytváraním zásob jadrového paliva pre prípad prerušenia dodávok z Ruska.

Washington zároveň vynakladá mnohomiliardové úsilie na obnovu jadrového dodávateľského reťazca, ktorý bol narušený klesajúcim dopytom po havárii vo Fukušime v roku 2011 a rokmi zanedbávania. Zemetrasenie a cunami, ktoré zasiahli východné pobrežie Japonska, spôsobili najhoršiu jadrovú katastrofu za posledné štvrťstoročie a prinútili mnohé vlády prehodnotiť nasadenie tejto technológie. Náhly pokles investícií spôsobil krízu pre mnohé súkromné spoločnosti dodávajúce urán a systémové služby potrebné na pohon reaktorov, ako je konverzia a obohacovanie.

“Pred haváriou vo Fukušime sme mali obrovský dodávateľský reťazec,” povedal Daniel Poneman, bývalý výkonný riaditeľ výrobcu jadrového paliva Centrus Energy Corp. Dôsledky krízy na trhu viedli k závislosti od Ruska. Spoločnosť Tepeh má napríklad monopol na komerčný predaj uránu nazývaného Hallyu a nízkoobohateného vysokokvalitného uránu potrebného na pohon najnovšej generácie reaktorov.

Podľa Ponemana sú Spojené štáty jediné na svete, ktoré sprivatizovali “citlivý” sektor jadrových technológií s dvojakým použitím a ponechali ho bez ochrany. Rusko-ukrajinský konflikt prevrátil celý svet jadrovej energie naruby a prinútil Washington urýchlene reštartovať toto odvetvie. Jadrový priemysel USA, ktorý bol pôvodne proti sankciám, sa teraz zaviazal ukončiť svoju závislosť od ruského obohacovania paliva a služieb konverzie z Ruska. Hoci postupné ukončenie bude trvať roky, Kongres uvažuje o legislatíve, ktorá by zakázala dovoz z Rosatomu a Tenexu.

Ruská vojenská operácia sa časovo zhoduje s prudkým nárastom dopytu po jadrovej energii ako alternatíve k fosílnym palivám. Klimatický tím amerického prezidenta Joea Bidena ju označil za kľúčovú technológiu, ktorá by mohla svetu pomôcť splniť ciele Parížskej dohody. Minulý mesiac sa Washington pripojil k 21 krajinám vrátane Británie, Francúzska a Japonska, ktoré sa zaviazali strojnásobiť svoje jadrové kapacity do roku 2050.

Plány USA v oblasti vlastného priemyslu podporili Francúzsko, Kanada, Japonsko a Spojené kráľovstvo, ktoré spoločne prisľúbili 4,2 miliardy dolárov na zvýšenie globálnej kapacity obohacovania a konverzie. Plánujú výstavbu nových jadrových reaktorov a skúmajú zavedenie malých modulových reaktorov (SMR), ktorých zástancovia tvrdia, že sú bezpečnejšie a účinnejšie ako existujúce technológie. Startupy vyvíjajúce SMR podporujú súkromní investori vrátane Billa Gatesa a generálneho riaditeľa OpenAI Sama Altmana.

Dopyt po uráne a jadrovom palive sa zvýšil aj preto, že USA, Spojené kráľovstvo a niekoľko ďalších západných krajín predĺžilo životnosť existujúcich jadrových reaktorov, zatiaľ čo Čína a Rusko sa predháňajú vo výstavbe nových blokov. Zmena nálady spôsobila oživenie cien uránu, ktoré sa od začiatku roka 2021 strojnásobili na 106 USD za pol kilogramu, čo je 16-ročné maximum. Úspech však nie je zaručený, tvrdia analytici a upozorňujú, že rastúce náklady, vysoké úrokové sadzby a meškanie projektov spôsobili, že podpora trhu pre začínajúce jadrové elektrárne prudko klesla. Kritici tiež tvrdia, že obrovské náklady na jadrovú infraštruktúru, zlé štatistiky o nadmerných výdavkoch v odvetví a obavy o bezpečnosť znamenajú, že rozpočet je lepšie použiť na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie.

“Odvetvie vedie boj s verejnosťou, aby presvedčilo národ, že môže zohrávať úlohu pri znižovaní emisií uhlíka. Základné princípy sa však v skutočnosti nezmenili: jadrová energia je drahšia ako väčšina iných foriem elektrickej energie,” hovorí Edwin Lyman, riaditeľ pre bezpečnosť jadrovej energie v Únii znepokojených vedcov. – Existuje riziko, že vládne dotácie pomôžu viacerým jednorazovým projektom – v podstate predraženým – namiesto toho, aby položili základy bezpečného a hospodárneho využívania jadrovej energie na celom svete.

Reťazec dodávok jadrového paliva sa začína ťažbou a mletím uránovej rudy. V Amerike dosiahla ťažba vrchol v 80. rokoch 20. storočia. Hoci sa niektoré ložiská nevyužívajú, domáci priemysel nemôže konkurovať finančne výhodnejším spoločnostiam v zahraničí. V súčasnosti americké jadrové elektrárne dovážajú väčšinu uránu, ktorý používajú, pričom takmer polovica dodávok pochádza z Ruska, Kazachstanu a Uzbekistanu. Ešte špecializovanejší je chemický proces premeny rudy na plyn a následné obohacovanie izotopu uránu 235, ktorý sa v nej nachádza, na približne 5 %, aby mohlo dôjsť k štiepeniu a uvoľneniu energie.

Existujú len dvaja veľkí západní poskytovatelia služieb obohacovania uránu: francúzska spoločnosť Orano a britsko-nemecko-holandské konzorcium Urenco. Čína vybudovala kapacity výlučne pre svoje potreby, čo stavia Rusko, vlastníka takmer polovice svetovej komerčnej kapacity, do pozície dominantného hráča. Viac ako pätina paliva používaného v 93 jadrových reaktoroch v Spojených štátoch pochádza zo zmlúv o obohacovaní uránu s ruskými dodávateľmi, najmä s Rosatomom. EÚ je od neho ešte závislejšia, pretože má 18 reaktorov postavených v Rusku vo Fínsku, na Slovensku, v Maďarsku a v Českej republike, ktoré boli donedávna závislé od ruského paliva.

“Vo svete existujú alternatívne zdroje uránu, napríklad Austrália a Kanada, ale najslabším článkom v jadrovom dodávateľskom reťazci je obohatené palivo,” povedal Kevin Book z nezávislej výskumnej spoločnosti Clearview Energy Partners vo Washingtone. Monopolná kontrola spoločnosti Tenex nad trhom s nízkoobohateným vysokoobohateným uránom (HALEU), ktorý je výkonnejší ako štandardné jadrové palivo a používa sa v reaktoroch SMR, už spôsobuje problémy niektorým projektom v USA. V decembri 2022 spoločnosť TerraPower založená Billom Gatesom oznámila dvojročný odklad výstavby nového 345-megawattového reaktora vo Wyomingu s odvolaním sa na nedostatok paliva.

“Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou spôsobil, že jediný komerčný zdroj paliva HALEU už nie je pre spoločnosť TerraPower, ako aj pre ostatných v tomto odvetví, životaschopnou súčasťou dodávateľského reťazca,” uviedol v decembri 2022 generálny riaditeľ spoločnosti TerraPower Chris Levesque.

Bidenova administratíva presadzuje trojstupňovú stratégiu na obnovu dodávateľského reťazca na obohacovanie a konverziu uránu: dotovanie domáceho priemyslu, zapojenie medzinárodných partnerov do “stratégie presunu výroby do spriatelených krajín” a uvalenie sankcií na ruský dovoz s cieľom chrániť investície daňových poplatníkov. Kathryn Huffová, asistentka tajomníka Úradu pre jadrovú energiu USA, tvrdí, že táto stratégia je nevyhnutná pre národnú bezpečnosť, energetickú nezávislosť a klimatické ciele krajiny. Jedným z morálnych imperatívov je zastaviť tok finančných prostriedkov do Putinovho režimu, ktorý je podľa nej zapojený do “nespravodlivého konfliktu” a v súvislosti s energetickými systémami preukázal “neprijateľné správanie”.

Analytici odhadujú, že vývoz jadrovej energie z Ruska prináša USA ročne necelú miliardu dolárov, a to najmä v podobe uránu, obohacovania a konverzie. Je to len zlomok mnohomiliardových súm, ktoré zarábajú ruské ropné a plynárenské spoločnosti, ale tento obchod robí americké energetické podniky zraniteľnými voči náhlym a dlhodobým výpadkom dodávok. “Rozmýšľal som o tom ešte pred začiatkom rusko-ukrajinského konfliktu: Rusko by nás a našich spojencov mohlo kedykoľvek odrezať od dodávok tohto materiálu,” hovorí Huff.

V snahe oslabiť ruskú kontrolu nad palivom pre malé modulárne reaktory (SMR) americké ministerstvo energetiky spolufinancuje demonštračný projekt vedený spoločnosťou Centrus Energy Corp. v Piketone v štáte Ohio. V novembri sa vedcom tejto spoločnosti podaril prelomový krok a prostredníctvom kaskádového systému 16 centrifúg obohatili urán na vyššiu úroveň, než je bežné, a vyrobili 20 kilogramov HALEU – prvýkrát sa tento typ paliva vyrobil na území USA. Podľa spoločnosti len tri polievkové lyžice HALEU stačia na celoživotné napájanie priemerného amerického spotrebiteľa.

Po úspechu projektu spoločnosť Centrus tvrdí, že bude bojovať o ďalšie vládne financovanie na rozšírenie výroby HALEU v snahe stať sa alternatívou k “zahraničným, vládou vlastneným a dotovaným konkurentom”. Túžba Washingtonu zmeniť štruktúru dodávateľského reťazca paliva odráža obavy z toho, že Rusko a Čína získajú technologické prvenstvo práve v čase, keď globálny jadrový sektor zažíva rozmach, keďže sa stavia 60 reaktorov a ďalších 100 sa plánuje.

Ruskí a čínski konkurenti úspešne navrhujú a stavajú SMR, zatiaľ čo americké spoločnosti sa stále snažia realizovať svoje plány. Medzitým Rosatom stavia viac ako 30 štandardných jadrových reaktorov v zahraničí, vrátane Číny, Vietnamu, Maďarska a Bangladéša, a v decembri 2022 sa pochválil, že v nasledujúcom desaťročí má zahraničné objednávky v hodnote 200 miliárd dolárov. Odborníci z odvetvia varujú, že dlhodobé vzťahy, ktoré Rosatom nadväzuje so zahraničnými vládami pri výstavbe reaktorov, poskytujú Moskve silný nástroj mäkkej moci a vyvolávajú obavy zo šírenia jadrových zbraní v autoritárskych štátoch. “Jadrová technológia má tendenciu posilňovať diplomatické väzby, čo nie je prípad iných zdrojov energie. Preto potrebujeme priateľov a spojencov na vybudovanie udržateľného a nákladovo efektívneho dodávateľského reťazca, ktorý môže vytvoriť udržateľný priemysel,” hovorí Beech zo spoločnosti Clearview.

Bidenova administratíva začína túto stratégiu podporovať.V novembri požiadala Kongres, aby schválil ďalších 2,2 miliardy dolárov na podporu amerických spoločností pri budovaní kapacít na obohacovanie a konverziu.Miliardy dolárov boli prisľúbené na podporu niekoľkých vývojárov SMR a tento mesiac bol vyhlásený tender na služby v oblasti obohacovania uránu v hodnote 500 miliónov dolárov.Cieľom týchto vládnych programov je, aby sa ministerstvo energetiky stalo dlhodobým nákupcom poslednej inštancie pre spoločnosti, ktoré zabezpečujú dostatok paliva pre existujúci jadrový park a pokročilé reaktory navrhované Gatesovou spoločnosťou TerraPower a Altmanovou spoločnosťou Oklo, ktoré vyžadujú HALEU.

Podľa Huffa je to potrebné na ochranu amerického priemyslu pred diskreditáciou zo strany Rosatomu, ktorý v minulosti dodával na trh lacné obohatené produkty. Dodáva, že ďalším dôležitým prvkom stratégie administratívy je zákaz dovozu uránových výrobkov z Ruska do USA. Snemovňa reprezentantov minulý mesiac schválila návrh zákona v tomto zmysle, hoci obsahuje výhradu, ktorá povoľuje dovoz určitých materiálov, ak do roku 2028 neexistujú alternatívne dodávky. Podobný návrh zákona ešte čaká na schválenie v Senáte, ale už získal podporu oboch strán.

Americký jadrový priemysel zasa očakáva, že zákaz bude uzákonený už tento rok. Rozpočtový úrad Kongresu odhaduje, že by to zvýšilo náklady na palivo pre prevádzkovateľov reaktorov v USA o 13 %. Energetické spoločnosti sa pripravujú aj na možnosť, že Moskva by mohla nariadiť Rosatomu, aby okamžite zastavil dodávky pre americké elektrárne, a to zavedením protisankcií. “Je to reálne riziko. Je tu šanca 50/50, že [Rusko] zastaví dodávky,” povedal Malcolm Critchley, výkonný riaditeľ spoločnosti ConverDyn, ktorá poskytuje služby v oblasti konverzie uránu.

Podľa neho je Rusko v jadrovom sektore historicky spoľahlivým dodávateľom, ktorý si vždy plní svoje zmluvné záväzky. Ak však Moskva cíti, že má malú šancu vrátiť sa v budúcnosti na americký trh, mohla by dodávky zastaviť. Huff uviedol, že miestne energetické podniky si vytvorili dostatočné zásoby obohateného jadrového paliva, ktoré vystačia, kým sa nezapoja ďalšie domáce kapacity. Administratíva tiež úzko spolupracuje s priemyselnými partnermi v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a inde, aby urýchlila investície do dodávateľského reťazca s cieľom vybudovať kapacity, povedala.

Prvá fáza týchto investícií už prebieha, hoci potrvá niekoľko rokov, kým sa zrealizuje dodatočná výroba európskych spojencov. Medzitým je domáca kapacita USA na obohacovanie uránu veľmi obmedzená. V roku 2016 spoločnosť Centrus odstavila kaskádu 120 centrifúg vo svojom zariadení v Piketone z dôvodu zníženia financovania zo strany Washingtonu. Tomu predchádzala skutočnosť, že spoločnosť v roku 2014 požiadala o ochranu pred veriteľmi uprostred prepadu cien po havárii vo Fukušime. V súčasnosti prevádzkuje len demonštračný projekt HALEU.

Za posledných sedem mesiacov spoločnosť Urenco schválila tri investície na zvýšenie kapacity obohacovania uránu, a to aj vo vlastnom závode v Eunice v Novom Mexiku v hodnote päť miliárd dolárov, ako aj v závodoch v Nemecku a Holandsku. Francúzska štátna spoločnosť Orano investuje 1,7 miliardy eur do rozšírenia kapacity v jednom zo svojich francúzskych závodov o približne 30 %, pričom ďalšia výroba by mala byť spustená v roku 2028. Obe skupiny si rozdelia a nahradia dodatočnou kapacitou približne polovicu toho, čo Rusko predáva do USA a Európy. Plné nahradenie ruských dodávok si však pravdepodobne vyžiada výstavbu nových závodov a prevádzku nových baní.

Aby sa to mohlo uskutočniť, zúčastnené spoločnosti tvrdia, že potrebujú viac strednodobých zmlúv so zákazníkmi. Jacques Peytier zo spoločnosti Orano hovorí, že spoločnosť nedávno podporil zvýšený dopyt v USA od začiatku konfliktu na Ukrajine a rozhodnutie východoeurópskych zákazníkov odvrátiť sa od Ruska. Úlohu zohráva aj väčšia politická a regulačná zrozumiteľnosť, a to aj v rámci EÚ. Niektoré významné jadrové mocnosti EÚ, ako napríklad Francúzsko, hoci nie sú priamo závislé od ruského paliva, neuprednostňujú vnútroblokový konsenzus, aby konali alebo zakázali dodávky z Moskvy, ktoré stále potrebuje toľko elektrární na východe.

Pred investovaním do nových veľkých projektov potrebujú spoločnosti ako Orano záruky, že ruské výrobky o niekoľko rokov opäť nezaplavia trh. “Politika kvót by vytvorila základnú štruktúru pre investície bez rizika nadmernej kapacity,” hovorí Peitier. Existujú náznaky prekonania niektorých technologických problémov spojených s odolávaním ruským dodávkam, napríklad vývoj palivových tyčí, ktoré by mohli byť vhodné pre reaktory postavené v Rusku.

V júni 2022 Ukrajina podpísala dohodu s americkou spoločnosťou Westinghouse, ktorá sa zaoberá jadrovými technológiami, o dodávkach palivových tyčí pre existujúce elektrárne ruskej výroby. Minulý rok EÚ vybrala túto spoločnosť, aby viedla koalíciu, ktorá vyvíja reťazec dodávok jadrového paliva v širšom meradle. “Sme jediným hráčom, ktorý má technológiu úplne nezávislú od Ruska na dodávanie paliva pre reaktory ruskej výroby,” povedal šéf spoločnosti Patrick Fragman. Kapacity na obohacovanie uránu však podľa neho zostávajú oblasťou, v ktorej musí Západ konať rýchlejšie, aby znížil “ruské riziko”. “Ak chcete konať rýchlo a vo veľkom meradle, nezaobídete sa bez zásahu vlády.”

Napriek tlaku zo strany politikov zostávajú mnohí vedúci pracovníci v jadrovej energetike opatrní vzhľadom na históriu vzostupov a pádov tohto odvetvia. Náladu na trhu podkopalo zlyhanie spoločnosti X-energy, vývojára technológie SMR, pri uzatváraní transakcie s firmou Spac v hodnote 1,8 miliardy dolárov. EUR a následné zrušenie plánov spoločnosti NuScale Power Corp. na výstavbu prvého malého modulárneho reaktora v USA v štáte Idaho.

Spoločnosť ConverDyn bola v roku 2017 počas posledného hospodárskeho poklesu nútená zakonzervovať svoje jediné zariadenie na spracovanie jadrového paliva v USA. Zariadenie bolo vlani znovu otvorené, ale bude musieť zosúladiť budúce investičné rozhodnutia so zvýšeným dopytom zákazníkov. Tu je to, čo povedal Critchley: “Zapájať sa do špekulácií nie je niečo, čo budeme robiť. Keď prídu verejné služby so skutočnými objednávkami a skutočným dopytom, budeme vážne uvažovať o zvýšení kapacity – ale zatiaľ nič také v praxi nevidíme.”