Eva Laiferová na pôde Slovenskej sociologickej spoločnosti k 90. narodeninám Dilbar Alievej

Inšpiratívna cesta zákutiami sociológie.

Vážená pani docentka, milé kolegyne a kolegovia, vážení prítomní!

Keď sme s Dr. Turčanom pred cca 20 rokmi dávali dokopy zborník O kontinuitu a modernu, nemohli sme samozrejme tušiť, ako výrazne táto téma bude rezonovať v prácach o slovenskej sociológii, hoci aj v pozmenenej forme. Tematika kontinuity resp. diskontinuity a pôsobnosti osobností vedy hrala dodnes podstatnú rolu v reflexiách mnohých autorov a autoriek, zaoberajúcich sa stavom alebo vývinovými tendenciami nášho odboru.

Jednou kľúčových postáv, ktoré reprezentujú podľa môjho názoru kontinuálnu líniu rozvoja slovenskej sociológie počas ostatného polstoročia je určite pani doc. Dilbar Alieva. Absolventka Moskovskej Lomonosovovej štátnej univerzity prišla na Slovensko v polovici 60.rokov, aby svoj profesionálny život spojila s bratislavskou katedrou sociológie, na ktorej kontinuálne strávila uvedené polstoročie. Hoci to bolo polstoročie plné turbulencií, aj diskontinuít, čo dokumentuje rad odborných prác na túto tému, neochvejne zastávala svoje odborné a osobné ľudské stanoviská a pretavila ich do množstva výnimočne inšpiratívnych prednášok a seminárov, vedeckých prác, monografií, účasti na zahraničných a domácich podujatiach a spolupráci so zahraničnými inštitúciami a osobnosťami (prof. Michel Maffessoli, doc. Gennadij S. Batygin, prof. Josef Alan). Jej dlhoročná práca so študentmi na všetkých úrovniach a typoch štúdia bola z pohľadu dneška nesmierne cenným prínosom pre kvalitu výučby, rozšírenie poľa poznania a osobnostný rozvoj všetkých zúčastnených, tiež diplomantov, doktorandov, ako aj samotných členov katedry, prípadne ďalších pracovísk, kde taktiež pôsobila (UKF v Nitre, Trnavská Univerzita, SÚ SAV).

Mne osobne dala mnoho skúseností ako svojej diplomantke pri vedení práce, analyticky zameranej na Marxov systémový prístup, uplatnený v Kapitáli I (vzťah medzi kapitálom a prácou, problematika výmeny…).

No hádam najviac rezonovalo otvorenie „okien“ do americkej sociológie, ktorá pre nás bola v 70. rokoch vzdialenou galaxiou. Ako už bolo viackrát spomenuté napr. prof. Szomolányi, objavila pre nás vtedy dielo T. Parsonsa a vôbec celú teóriu funkcionalizmu, ktorý bol v našich podmienkach podrobovaný len ostrej kritike a nálepkovaný ako buržoázny (teda v danom časopriestore ideologicky nesprávny) smer (A. Sirácky). Bolo tu samozrejme aj množstvo ďalších teórií v modernej americkej sociológii, s ktorými analyticky pracovala a ktoré nám sprostredkovala na stránkach najcitovanejšej a oceňovanej slovenskej sociologickej monografie Súčasná americká sociológia (1985). Aj po vyše 40 rokoch od jej vydania patrí do zlatého fondu modernej sociologickej produkcie a stala sa inšpiráciou pre tvorbu mnohých žiakov a žiačky pani docentky. Nehanbím sa priznať, že aj pre moje Sociologické školy 20. storočia (2021).

Zmysel pre kreovanie novej podoby výučby možno dokumentovať napr. vznikom kurzu Vzťah mikro a makrosociológie, na ktorom som sa s doc.Alievou podieľala niekoľko rokov aj po jej odchode z FiF UK, kde som ho ešte nejaký čas vyučovala. Tento vskutku originálny kurz nemal svojho pendanta na iných sociologických katedrách a to som ich niekoľko v Európe pochodila. Myslím, že nehovorím len za seba, ak poviem, že všetky samotné kurzy vedené pani docentkou boli obsahovo nabité, vyžadovali si kontinuálnu prípravu aj samotných študentov (nielen vyučujúcich) a podnecovali k hlbšej práci s textami, často v cudzom jazyku.

Bola to nielen precízna poznávacia metóda, ale aj inovatívna pojmová zásoba, ktorú uplatnila a rozpracovala a ktorou obohatila teoretické spektrum sociológie u nás. Zmienila by som tu najmä prínos v oblasti interpretatívnej sociológie, či už to bol interakcionizmus, fenomenologická sociológia, sociológia každodennosti, sociálna dramaturgia, sociálny konštruktivizmus alebo existencialistická sociológia. Upozornenie na tieto smery, ich podrobné kritické a analytické rozpracovanie znamenalo jednoznačné prvenstvo vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo bolo výzvou aj inšpiráciou tak pre slovenských sociológov, ako aj pre našich českých partnerov pre nasledujúce generácie. Treba zdôrazniť, že súčasťou analýzy uvedených teórií bolo prepojenie s ich filozofickým backgroundom, čo osobitne rezonuje v prípade fenomenologickej sociológie, ako aj interakcionizmu. Zmienené smery predstavovali v danej dobe tzv. alternatívnu sociológiu, ktorá sa situovala do opozície voči prevládajúcej funkcionalistickej paradigme, reprezentovanej hlavne dielom T. Parsonsa a jeho školy. Upozornili na hlboké spoločenské problémy najmä americkej spoločnosti a ponúkali odlišnú interpretáciu a spôsoby riešenia sociálnych problémov.

Rôzne varianty interakcionistickej sociológie, vychádzajúce z odlišných myšlienkových tradícií (R.Thomas a E. Park, resp. G.H. Mead), spájala idea sociálnej zmeny ako nevyhnutného sociálneho procesu, a na druhej strane motív aktívneho tvorivého indivídua s jeho schopnosťou prispôsobenia sa sociálnej zmene. Viaceré podoby interakcionizmu priniesli množstvo nových pojmov, ako aj dôraz na metodologické inovácie hlavne na mikroúrovni sociologického poznania. Fenomenologická sociológia, opierajúca sa o idey E.Husserla a A. Schütza uprela pozornosť na tzv. eidetické, čiže intuitívne nazeranie, umožňujúce bezprostredné poznanie podstaty, čo slúžilo najmä v konfrontácii s pozitivistickou víziou sveta.

Opakovane pertraktovaným problémom pani docentky v týchto súvislostiach bola téma každodennosti, ktorej venovala osobitné úsilie a zrejme bola aj jej srdcovou témou. Zanietené úsilie venované tejto problematike napokon vyústilo do vzniku samostatnej monografickej práce Sociológia každodennosti (2015), ktorá svojím obsahom predstavuje nevšedné dielo z hľadiska obsahového zamerania a metodologického prístupu. Každá z 5 nosných kapitol prináša originálny pohľad na každodennosť, či už z aspektu štruktúrneho alebo procesuálneho a reflektuje najnovšie podnety v tejto oblasti sociologickej interpretácie (dielo M.Maffesoliho). Či už je to téma všedného a nevšedného v každodennom živote, zbezvýznamňovanie ľudského života alebo obrazy každodennosti, autorka textov citlivo vníma sociálnu problematiku a existenciálny problém človeka súčasnej doby.

Rok po vydaní monografie usporiadal SÚ SAV odborné podujatie na tému Sociológia a každodennosť a rovnomenný zborník s podtitulom Pocta dielu Dilbar Alievy vyšiel r. 2016. Všetky príspevky v tomto zborníku nesú pečať originality, no na tomto mieste ich nebudem rozoberať. Za zmienku azda stojí schéma biografickej siete D.Alievy, ktorá bola rekonštruovaná na základe rozhovoru s Gennadijom Batyginom, z pera G.V. Gradoseľskej (2005). Bohatosť celej siete dokazuje mnohostrannú študijnú a pracovnú, ako aj inštitucionálnu a osobnostnú aktivitu D. Alievy počas temer polstoročia.

Vyššie zmienené sociologické smery sa ukázali byť ako silná inšpirácia nielen pre samotnú autorku a jej úvahy na túto tému, ale aj pre pokračovateľov v jej úsilí (napr. M.Tížik, Z.Kusá a mnohých ďalších). U pani docentky sa vždy prejavoval zmysel pre aplikáciu nových podnetov ( v oblasti pojmov napr. paralelné svety sociologických teórií, tvár ako sociálny nástroj, čo bolo predmetom odborného seminára, zbezvýznamňovanie ľudského života), ale aj v prácach pre český časopis Biograf.

Popri vyššie uvedených aktivitách chcem vyjadriť vďaku za úsilie podieľať sa už vo vyššom veku na výučbe v rámci Univerzity 3.veku, hoci toto pôsobenie trvalo krátko v dôsledku problémov s mobilitou. Vtedajší poslucháči však boli zaujatí jej výkladom a nevšednou optikou.

Vynechávam enumeráciu vedecko-výskumných aktivít, ktorých bohatosť premietla do pedagogickej a publikačnej činnosti.

Na základe všetkých uvádzaných indícií a faktov dovolím si tvrdiť, že pani docentka Alieva predstavuje nielen pilier kontinuity vývinu sociológie na Slovensku v priebehu ostatného polstoročia, ale stala sa osobnosťou reprezentujúcou vlastnú sociologickú školu, identifikovanú inštitucionálne, programovo i metodologicky, ako aj svojimi nasledovateľmi.

Nemôžem zároveň abstrahovať od celkom osobne ľudských kvalít, ako je vtip, zmysel pre humor, ale aj zodpovednosť a precíznosť, ktoré sú charakteristické pre jej osobnostnú výbavu a prejav.

V galérii slovenskej sociológie patrí pani docentke ako nestorke vedy v súčasnosti nezastupiteľné čelné miesto.

Pani docentka, vďaka za všetko, čím ste prispeli do fondu slovenskej sociológie, čo ste vykonali pre jej zvedečtenie, čím ste oslovili svoje profesionálne prostredie a okolie a inšpirovali svojich súčasníkov a nasledovníkov. Prajem Vám ešte veľa dobrých nápadov, zdravia a radosti hoci aj z maličkostí!

Doc. PhDr. Eva Laiferová, PhD. Jún 2026. Fotografie: Milan Zeman.