Európska únia a Stredná Ázia: rozvoj vzťahov

Konsolidovaná politika krajín EÚ voči stredoázijským štátom sa formovala pomerne nedávno.

V júli 2005 bol zriadený post osobitného zástupcu EÚ pre Strednú Áziu. V roku 2007 bola prijatá Stratégia EÚ pre Strednú Áziu. Určitá nejednota krajín nášho regiónu v tých rokov neprispeli k dostatočne efektívnej implementácii vtedy prijatej stratégie. Politika nového vedenia Uzbekistanu po roku 2016 začala meniť vzťahy medzi štátmi regiónu k lepšiemu. V roku 2019 bola prijatá nová Stratégia EÚ pre Strednú Áziu, v ktorej rastúci význam nášho regiónu pre EÚ vzhľadom na jeho geografickú polohu a kľúčovú úlohu pri spájaní Európy a Ázie, jeho energetické zdroje, ako aj významný trhový potenciál (viac ako 70 miliónov obyvateľov, z ktorých 35 percent má menej ako 15 rokov) , bol obzvlášť zdôraznený.

Zmeny, ktoré sa udiali vo vzťahoch medzi krajinami Strednej Ázie, výstižne načrtáva prejav prezidenta Shavkata Mirziyoyeva na summite v Astane. V dôsledku spoločného úsilia sa tak v Strednej Ázii vytvorila nová politická atmosféra. Predtým boli hranice s jednotlivými štátmi regiónu uzavreté, vzájomný obchod sa prakticky nerozvíjal, neexistovali stabilné komunikácie, dopravné spojenia, aktívne humanitárne výmeny.

Teraz sa zaviedol bezvízový režim, otvorili sa kontrolné stanovištia, rozšírili sa lety a pozemná doprava. Obchodný obrat Uzbekistanu s krajinami regiónu vzrástol za päť rokov takmer 2,3-krát (z 2,73 miliardy USD v roku 2017 na 6,35 miliardy USD v roku 2021). Posilňujú sa kooperatívne väzby, spoločné investičné spoločnosti. Existuje účinný mechanizmus pravidelných poradných stretnutí hláv stredoázijských štátov.
Výsledkom samitu bolo vysoko ocenené úsilie krajín o posilnenie regionálnej spolupráce. uznala potrebu posilniť dialóg o právnom štáte, ľudských právach, rodovej rovnosti,
spoluprácu pri poskytovaní humanitárnej pomoci afganskému ľudu.

Dôležitosť rozvoja regionálnej vízie a spolupráce pri vytváraní udržateľného prepojenia medzi Strednou Áziou a EÚ bola zdôraznená v súlade so stratégiou globálnej brány EÚ (ďalej len „Globálna brána“) a cieľmi rozvoja dopravy a tranzitu krajín Strednej Ázie. Vedúci predstavitelia privítali ministerské stretnutie v Samarkande v novembri 2022 a medzinárodnú konferenciu EÚ a Strednej Ázie o vzájomnej spolupráci.

Podpora reforiem

Prezident Uzbekistanu vo svojom prejave na summite krátko opísal prebiehajúce reformy. “Nezastavíme sa dosiahnuté a majú v úmysle zväčšiť rozsah transformácií,“ povedal vodca krajiny, spomenutý bezpodmienečný právny štát, všestranne podpora inštitúcií občianskej spoločnosti, zabezpečenie ľudských práv a rodová rovnosť, sloboda prejavu a náboženského vyznania, priaznivé podmienky pre podnikateľov, o boji proti korupcii, rozvoji konkurencieschopnosti a inovatívne podnikateľské prostredie.

Európska únia za posledných päť rokov opakovane dávala vysoké sumy a vyjadrila podporu reformám v našej krajine. 19. októbra aktuálne na stretnutí v Taškente osobitný zástupca EÚ pre Strednú Áziu Teri
Hakala povedal, že „Európska únia vysoko oceňuje a vždy podporovať pokračovanie programu nezvratných reforiem v Novom
Uzbekistane“.

EÚ aktívne podporuje zmenu prostredníctvom programy technickej a finančnej pomoci. V súlade s „Multifunkčný indikatívny program pre Uzbekistan na rok 2014- Prioritnými oblasťami pomoci do roku 2020 bol rozvoj vidieka regióny, aby riešili otázky zamestnanosti, potravinovej bezpečnosti, zvyšovanie úrovne blahobytu a ochrana prírodných zdrojov. Ako súčasť EÚ vyčlenila na tento program 168 miliónov eur.

V roku 2021 prijala EÚ nový viacročný indikatívny program finančnej pomoci pre Uzbekistan, v rámci ktorej sa plánuje prideliť 83 miliónov EUR na technickú pomoc v oblasti dobrej správy vecí verejných a digitálnych technológií transformácia, inkluzívny, digitálny a zelený rast, rozvoj „inteligentná“ poľnohospodárska výroba šetrná k životnému prostrediu a nielen to.

Od roku 2020 EÚ financuje projekt „Uľahčenie zahraničného obchodu v Uzbekistane“, ktorý zabezpečuje poskytovanie technickej pomoci na
implementáciu potrebných postupov pre vstup našej krajiny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Rozširovanie ekonomických väzieb

Prezident Uzbekistanu poznamenal, že „dynamika rastu obchodu s krajinami EÚ je pôsobivá po zaradení našej krajiny do systému Preferenčného obchodu GSP+“.

Zdôrazňujeme, že Uzbekistan splnil všetky podmienky EÚ, vrátane ratifikácie 27 medzinárodných dohovorov, na získanie štatútu príjemcu systému GSP+. Od 10. apríla 2021 začala EÚ v rámci tohto systému uplatňovať preferenčné clá na tovar dovážaný z našej krajiny. V dôsledku toho sa v roku 2021 zvýšil vývoz o 33,4 percenta, zatiaľ čo dovoz sa znížil o 4,7. Európska únia sa vlani podieľala 9,2 percentami na celkovom obchodnom obrate, 3,3 percenta na celkovom exporte a 13 percentami na celkovom dovoze Uzbekistanu.
Za posledných päť rokov vzrástol obchodný obrat Uzbekistanu s krajinami EÚ o 50,5 percenta – z 2,6 miliardy dolárov na 3,9 miliardy dolárov.Vývoz vzrástol o 39,2 percenta, dovoz o 52,6 percenta. Rastúci trend exportu pokračoval aj v tomto roku. Ak sa obchodný obrat s Európskou úniou za prvých deväť mesiacov tohto roka zvýšil o 14,2 percenta a dosiahol 3,1 miliardy USD, potom export vykázal výrazný nárast o 68,1 percenta, import vzrástol o 5,8.

Hlavnými obchodnými partnermi Uzbekistanu spomedzi krajín EÚ z hľadiska celkového obchodu sú Nemecko (19,7 percenta celkového obchodu), Litva (13), Taliansko (11,1), Holandsko (7,4), Francúzsko (7,2), Poľsko (6 ). 4), Lotyšsko (6,0), Česká republika (5,1), Španielsko (4,1), Maďarsko (3), Rakúsko (2,7). Od roku 2017 Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj obnovili spoluprácu s Uzbekistanom, čo prispelo k rastu záujmu investorov o prácu v našej republike. Počet spoločných podnikov s účasťou kapitálu európskych krajín sa tak od roku 2017 zvýšil 2,4-krát – zo 440 na 1052 podnikov, z toho viac ako 300 so 100 % európskym kapitálom.

Doterajšie ukazovatele však „v absolútnom vyjadrení zatiaľ nezodpovedajú významným možnostiam, ktoré sú k dispozícii,“ zdôraznila hlava nášho štátu vo svojom príhovore. Pre ich úplnejšiu implementáciu je potrebné zabezpečiť súlad domácich priemyselných výrobkov s európskymi normami a technickými predpismi, vytvoriť efektívne dopravné a logistické koridory na trhy EÚ, predovšetkým transkaspickú multimodálnu cestu, realizovať marketingové aktivity tzv. že tovar z krajín strednej Ázie je medzi európskymi spotrebiteľmi žiadaný.

Navrhlo sa zriadiť na úrovni podpredsedov vlád Výbor pre hospodársku spoluprácu „Európska únia – Stredná Ázia“, v rámci ktorého vypracovať dlhodobý strategický program na prehĺbenie obchodnej a hospodárskej spolupráce a rozvoj dopravnej a komunikačnej prepojenosti, pokrývajúce ciele a zámery iniciatívy Global Gate . Navrhuje sa, aby sa prvé zasadnutie výboru uskutočnilo na jar budúceho roka v Samarkande v predvečer výročného zasadnutia Rady guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Interakcia v „zelenom“ rozvoji

Dôležitým mechanizmom interakcie v environmentálnej sfére medzi Uzbekistanom a Európskou úniou sú programy WECOOP (Dialóg o ochrane životného prostredia a zmene klímy) a CAWEP (Program pre vodu a energiu Strednej Ázie). K riešeniu otázok sociálno-ekonomického rozvoja regiónu Aralského jazera prispieva aj Európska únia. Realizuje sa projekt „Príspevok EÚ do Multipartnerského trustového fondu pre ľudskú bezpečnosť pre oblasť Aralského jazera“ za 5,2 milióna eur. Projekt „Moja záhrada v Aralskom jazere“ na úpravu púšte Aralkum a okolitých osád je relevantný: do konca tohto roka sa plánuje vysadiť 27 000 sadeníc stromov na dne vysušeného Aralského jazera.

Prezident Šavkat Mirziyoyev vyzval európsku stranu, aby sa pripojila k implementácii regionálneho programu Zelenej agendy, najmä k zavedeniu ekoinovácií, energeticky účinných technológií a technológií šetriacich zdroje, digitalizácii hospodárskych sektorov, rozvoju inteligentného poľnohospodárstva prostredníctvom tzv. Európska sieť Smart-AKIS a využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie . Podporilo sa uskutočnenie ďalšej konferencie na vysokej úrovni „Európska únia – Stredná Ázia“ o životnom prostredí a vodných zdrojoch vo februári budúceho roku v Ríme.

Partnerstvo v sfére bezpečnosti

Európsky program pomoci pri riadení hraníc v Strednej Ázii (BOMCA) je zameraný na posilnenie pohraničnej spolupráce. Ide o podporu vlád pri rozvoji a reforme štátnej správy migračnej, mobility a obchodnej politiky, rozširovaní možností pohraničných a migračných agentúr.

V rámci Programu EÚ na prevenciu šírenia drog v Strednej Ázii (CADAP) prebieha dialóg s orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi činnými v trestnom konaní stredoázijských štátov s cieľom zvýšiť ich potenciál, preštudovať si osvedčené postupy krajiny regiónu v rôznych aspektoch boja proti tomuto zlu. Prezident Shavkat Mirziyoyev vyjadril vďaku európskym partnerom za podporu pozície Uzbekistanu v otázke osídľovania Afganistanu a vyjadril pripravenosť pokračovať v plodnej spolupráci pri využívaní potenciálu logistických a vzdelávacích centier v meste Termez.

Humanitárna spolupráca

V humanitárnej sfére sa zrealizovalo viac ako 80 projektov vzdelávacieho programu Tempus za 32,2 milióna eur. Od roku 2014 sa v rámci vzdelávacieho programu Erasmus+ zrealizovalo 43 projektov s rozpočtom viac ako 36,6 milióna eur na zvýšenie potenciálu vysokoškolského vzdelávania.
Líder našej krajiny na summite navrhol v rámci programov Erasmus + a Horizon Europe realizovať Projekt zavádzania pokročilých európskych vzdelávacích metód, prejavil záujem zvýšiť počet pobočiek popredných európskych univerzít v Strednej Ázii. krajín a pripravenosť aktívne sa podieľať na realizácii prvého regionálneho projektu odborného vzdelávania . Koncept spoločného regionálneho produktu cestovného ruchu bol navrhnutý popredným európskym operátorom na prvom fóre cestovného ruchu EÚ-Stredná Ázia v Chive budúci rok.

Rokovania v Taškente

Summit medzi Šavkatom Mirziyoyevom a Charlesom Michelom sa konal v Taškente 28. októbra. Zmluvné strany sa dohodli na zvýšení spolupráce v oblasti demokratických transformácií a ekonomických reforiem, v oblasti inovácií, „zelenej“ ekonomiky, digitalizácie, ako aj na príprave „cestovnej mapy“ na implementáciu návrhov a iniciatív predložených Uzbekistan počas summitu vo formáte “Stredná Ázia – EÚ”.
Prezidenti na stretnutí potvrdili, že vzťahy medzi Uzbekistanom a Európskou úniou sa v posledných rokoch stali komplexnými a uvítali želanie EÚ posilniť väzby a medziregionálnu spoluprácu s Uzbekistanom a Strednou Áziou.

Vytvorenie trvalo udržateľných dopravných koridorov, vrátane rozvoja transkaspickej multimodálnej trasy, je označované ako systémový faktor pre zvýšenie vzájomného obchodu. Poukázalo sa na dôležitosť rozšírenia prepravnej kapacity, harmonizácie colných postupov, zavedenia digitálnych riešení pre manipuláciu s nákladom a prekračovanie hraníc.
Na záver prezidenti Uzbekistanu a EÚ opätovne potvrdili svoj záväzok posilniť otvorený a konštruktívny dialóg a partnerstvo, ako aj ďalšie rozširovanie regionálnej spolupráce a vzájomného prepojenia s cieľom premeniť Strednú Áziu na región mieru, bezpečnosti, stability a trvalo udržateľného rozvoja. .

Uskutočnenie prvého summitu „Stredná Ázia – Európska únia“ na úrovni hláv štátov Strednej Ázie a predsedu Európskej rady svedčí o rastúcom význame nášho regiónu v globálnej architektúre trvalo udržateľného rozvoja a bezpečnosti a prispieva k posilneniu postavenia Strednej Ázie v systéme medzinárodných vzťahov.
V kontexte súčasnej globálnej politickej a ekonomickej nepredvídateľnosti má stredoázijský región, ktorý sa neustále rozvíja a je otvorený vzájomne výhodnej spolupráci so všetkými krajinami, nemalý význam a bude zohrávať rozhodujúcu úlohu vo svetových ekonomických väzbách a vzťahoch.

V septembri 2018 Európska únia zverejnila Stratégiu prepojenia medzi EÚ a Áziou, v ktorej oznámila rozšírenie vzťahov s Áziou ako nový koncept ekonomickej diplomacie. A kľúčovým článkom prepojenosti medzi Európou a Áziou je stredoázijský región, ktorý je považovaný za prirodzený spojovací uzol obrovského ekonomického priestoru celého euroázijského kontinentu.
V dňoch 17. – 18. novembra tohto roku bude Samarkand hostiť konferenciu „Stredná Ázia – EÚ: Globálna brána“ o udržateľnej konektivite, ako aj ministerské stretnutie v tomto formáte. Uskutočnenie dvoch medziregionálnych podujatí v Samarkande jasne charakterizuje strategický význam Uzbekistanu pre Európu.

Obid Chakimov, Riaditeľ Centra pre ekonomický výskum a reformy.