Európa: Rukopisy Machtumkuli Pyragi
AŠCHABAD – Rukopisy básnika a mysliteľa turkménskeho ľudu Machtumkuli Pyragi majú veľký význam pre štúdium histórie, jazyka a literatúry Turkménska XIX. storočia.
Machtumkuli mohol svojimi básňami vykresliť problémy turkménskych ľudí žijúcich v 18.-19. storočí, ktorých predkovia vytvorili veľké ríše. Čitatelia majú básnikove verše radi a aj dnes majú veľký význam, pretože v jeho básňach každý vidí jeho každodennosť. Udalosti opísané vo veršoch básnika nie sú len životom Turkménska, ale životom všetkých ľudí, ktorí žili v regióne. Toto je hlavný faktor veršov, ktoré majú milovať východné národy, a zaujíma osobitné miesto v srdciach čitateľov.
Aby sme objektívne a explicitne študovali životný opis básnikov, ich literárne dedičstvo, ktoré žili v stredoveku, musíme sa obrátiť predovšetkým na rukopisy, ktoré napísali oni alebo počas ich života. Rukopisy majú v skutočnosti zásadný význam v záplave pôvodných prameňov pre štúdium histórie, literatúry, vedy a kultúry ľudí. Rukopisné dedičstvo je kľúčom k vedeckým výskumom. Rukopisy majú veľký význam pre ľudí, ktorí sa zaoberajú minulosťou a pracujú na vedeckej báze. Preto nie je možné bezdôvodne použiť žiadne presné informácie, t. rukopisov. Bez rukopisov, ktoré zakrývajú tajomstvá mnohonárodného dedičstva, by nebolo možné študovať históriu, jazyk, literatúru turkménskych ľudí.
Počet divánov, ktoré sú v súčasnosti dostupné vo fonde Machtumkuliho inštitútu jazyka, literatúry a národných rukopisov Akadémie vied Turkménska, sa blíži k 80 rukopisom. Skladby Machtumkuli možno nájsť v 50 analógiách (beyaz).
Machtumkuliho diván môžeme považovať za veršovaný, ak rukopis alebo jeho 90 % pozostávajú z Machtumkuliho básní. Rukopis s veršami Machtumkuliho, ktorý nám bol doručený, sa stretávajú na rôznych okrajoch, okraje vypĺňajú okraje, biele strany, to sú rukopisy rôznych básnikov. Rukopisné dedičstvo básnika možno nájsť vo fonde orientálnych štúdií pomenovanom po Abu Reyhan Biruni v Taškente (Uzbekistan), v rukopisnom fonde Inštitútu orientálnych štúdií Akadémie vied Petersburgh, (Rusko), v rukopisnom fonde inštitútu v Budapešti (Maďarsko), v Britskom múzeu v Anglicku, v knižnici v Drážďanoch. Je dostupný aj v rukopisnom fonde pomenovanom po Fizuli z Národnej akadémie vied Azerbajdžanskej republiky.
Predseda Khalk Maslakhaty (Ľudová rada) Turkménska, náš národný vodca Gurbanguly Berdimuhamedov, schválil ročný plán Národného kultúrneho centra Turkménska „Miras“ (Dedičstvo) s cieľom študovať dedičstvo turkménskeho ľudu.
V súlade so schváleným plánom boli K. Janbekov a Baimuradov v Maďarsku na služobnej ceste a vykonávali určité práce v Akadémii vied Uhorska. Výsledkom tejto cesty bola mikrofilmová kópia divánu z Machtumkuli (súbor 314 bol privezený na turné po krajine. Celkový počet veršov v rukopisoch je 184 veršov, počnúc „Chykyp oturmysh“ a končiac 184. básňou „Josh dushup sen“. Tento Rukopis nemá začiatok ani koniec. Kópia neobsahuje dátum ani toho, kto ho napísal. Tento rukopis bol pravdepodobne doručený ako výsledok cesty Arminia Vamberi do Strednej Ázie v rokoch 1863-1864.
V roku 2010 vedci Národného ústavu rukopisov Akadémie vied Turkménska K. Janbekov a R. Kurenov navštívili knižnice a fondy rukopisov Sankt-Petersburgu Ruskej federácie a priniesli do našej krajiny rukopisné dedičstvo Machtumkuliho a ďalších známych osobností. Celkový počet doručených rukopisov je 25 elektronických kópií. Turkménski vedci vykonali určité práce v Inštitúte orientalistiky Akadémie vied v Sankt-Petersburgu, Ruskej národnej knižnici a v knižnici Sankt-Petersburgskej štátnej univerzity. Medzi rukopismi 10 rukopisov patrilo Machtumkulimu. Chceli sme mať jasno v tom, ako sa tieto rukopisy našli.
1. SANKT-PETERSBURG
DD1354 (SÚBOR B 319).
Rukopis začína veršom: „Tento svet“ a končí veršom „Za pravdu“. Rukopis pozostáva z 97 veršov na 57 stranách. Tento rukopis má iba začiatok. O prepisovači a dátume nie je uvedené nič. Túto knihu predstavil Molla Baimuhamet patriaci ku kmeňu Tochtamysh v auguste 1902. Bol učiteľom v mestskej škole kmeňa Teke v Merve. Rukopis je napísaný na novom ruskom použitom papieri.
2.SANKT-PETERSBURG
DD1355 (SÚBOR B 319)
Tento rukopis začína veršom: „Tento svet“ a končí básňou „Neprišiel by“. Má 55 veršov na 57 stranách. Má to začiatok a koniec. O prepisovači a dátume nie je nič známe.
3.SANKT-PETERSBURG
DD1356 (FILE B 320)
Tento rukopis začína veršom: „Starí priatelia“ a končí básňou „Nebo“. Má 36 veršov na 17 stranách. Má to začiatok a koniec. O prepisovači a dátume nie je nič známe.
4.SANKT-PETERSBURG
DD1357 (SÚBOR B 3657)
Tento rukopis začína veršom: „Binamaz chirkin“ a končí básňou „No fire“. Má 222 veršov na 70 stranách. Má to začiatok a koniec. O prepisovači a dátume nie je nič známe.
Tento rukopis obsahuje odpoveď Durdyho básnika na báseň Mahktumkuliho: „Čo je oheň“. Táto báseň nie je dostupná v iných rukopisoch. Zdá sa, že opisovač napísal sám. Okraje sú pozametané a odpovede sú sklamané.
5.SANKT-PETERSBURG
DD1357 (SÚBOR D-21)
Tento rukopis začína veršom: „Dobré rozhovory“ a končí básňou „Moja duša“. Má len 6 veršov. Má to začiatok a koniec. O prepisovači a dátume nie je nič známe.
V roku 1903 bol rukopis darovaný karakalpakom. I. A. Beljajev, spolužiak Samailoviča, mu tento rukopis predložil v roku 1903.
RUKOPISY MAKHTUMKULIHO V BUDAPEŠTI, V MAĎARSKEJ AKADÉMII VIED (Maďarsko)
Maďarská akadémia vied má 2 rukopisy básnika. Jeden z nich je známy už dlho a bol uložený v priečinku 314. Tento rukopis má 278 strán. Na prvej strane tohto rukopisu je číslo zložky Or 314. Rukopis obsahuje 130 básní a bol dôkladne preštudovaný. Táto kópia bola privezená do Turkménska v roku 2007 vo forme mikrofilmu. V rukopise sa spomína, že tento rukopis daroval Maďarskej akadémii vied maďarský vedec Arminim Vambery. Druhý rukopis je uložený v priečinku 373. Tento rukopis obsahuje päť básní Magtymguly. Zvyšné básne píšu básnici Andalib, Misgiklych a Mataji. Tento exemplár bol do Turkménska privezený v roku 2023 v elektronickej forme a predtým nebol skúmaný. V rukopise sa spomína, že tento rukopis daroval Maďarskej akadémii vied aj maďarský vedec Arminim Vambery.
RUKOPIS MACHTUMKULI Z KNIŽNICE DRÁŽĎANY (NEMECKO)
Na prvej strane rukopisu je napísané číslo Or.827. Pozostáva zo 117 strán. Rukopis nemá začiatok a koniec je poškodený. Rukopis nie je efektívne študovaný. Kópia bola darovaná v roku nezávislosti Turkménska v papierovom tvare od turkménskej diaspóry žijúcej v zahraničí.
RUKOPIS MACHTUMKULIHO V BRITSKOM MÚZEU V LONDÝNE (VEĽKÁ BRITÁNIA)
Na prvej strane rukopisu je napísané číslo Or.11414. Pozostáva zo 142 strán. Rukopis nemá začiatok a koniec je poškodený. Rukopis má 213 veršov a nie je efektívne študovaný. Kópiu darovala v roku nezávislosti Turkménska v papierovej podobe turkménska diaspóra žijúca v zahraničí. V niektorých čarodejníkoch sa spomína, že tento rukopis predložil Arminim Vamberi maďarský scoler Britskému múzeu.
RUKOPIS MACHTUMKULIHO VO FONDE INŠTITÚTU POMENOVANÉHO PO FISULI NÁRODNEJ AKADÉMIE VIED AZERBAJDŽANSKEJ REPUBLIKY
V roku 2014, pred oslavou 290. výročia Machtumkuli Pyragi, bolo informované, že dva rukopisy sú dostupné v rukopisnom fonde Inštitútu pomenovanom po Fizuli, národnej akadémii vied Azerbajdžanskej republiky. Tieto rukopisy sú vedené pod súbormi 170 a 1558.
Rukopis v súbore170 pozostáva z 55 strán a považuje sa za neúplný. Tieto rukopisy študovali azerbajdžanský učenec Ismihan Osmanly a turkménski učenci R. Godarov a R. Kurenov a pripravili ich na vydanie o Azerbajdžane a turkménskom jazyku.
Pri príležitosti 300-ročného jubilea Machtumkuli Pyragi vynakladá veľké úsilie prezident Turkménska Serdar Berdimuhamedov a celonárodný vodca turkménskeho ľudu Gurbanguly Berdimuhamedov o zefektívnenie spolupráce v rôznych vedeckých oblastiach. To dáva príležitosť spoločne vedecky študovať kreativitu veľkého básnika.
Zástupcovia Turkménska sa preto zúčastňujú vedeckých fór a konferencií, aby do hĺbky študovali veľkého básnika a mysliteľa Machtumkuliho Pyragiho.
Teraz sú vedci v Španielsku na služobnej ceste študovať filozofiu a rukopisy veľkého básnika turkménskeho ľudu, aby tieto údaje sprístupnili nie turkménskym čitateľom, ale čitateľom vo svete.
Kakajan Janbekov, Akadémia vied Turkménka.
