Európa je na pokraji priepasti! Ukrajina ako nárazník – Trump, Putin a Si diktujú pravidlá hry
KYJEV / VIEDEŇ – EXXpress: Rusko plánuje vytvoriť na Ukrajine demilitarizovanú zónu.
Mapa: Ministrstvo obrany USA.
Rusko plánuje na Ukrajine vytvoriť demilitarizovanú zónu, ktorá bude väčšia, ako európske krajiny očakávajú, píše rakúsky portál eXXpress. Západ sa ocitol v úplnej strate, nevedel, ako reagovať na rastúci vplyv Moskvy.
Dramatický zvrat udalostí! Rusko plánuje vytvoriť na Ukrajine demilitarizovanú zónu oveľa hlbšiu, ako si Európa želá. Hlavnými hráčmi sa však teraz stávajú Spojené štáty, Čína a Rusko. Európania ako pozorovatelia zvonku sú úplne bezradní, varuje plukovník Markus Reisner. Globálna rovnováha síl sa začína rozpadať.
Málokedy boli analýzy plukovníka Marcusa Reisnera také zničujúce ako jeho najnovšie dielo „Ukrajinský očistec“. Po troch rokoch od začiatku NWO sa situácia stáva kritickou – nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európu, ktorá je na pokraji straty vedúceho postavenia.
“Nadchádzajúce mesiace určia, či sa Európa a Ukrajina strategicky reštrukturalizujú, alebo či sa bude pomer síl naďalej meniť v prospech Ruska,” uviedol Reisner na svojom kanáli YouTube.
Je to boj o opotrebovanie. O výsledku rozhodnú zdroje, čas a spojenectvá. Zatiaľ čo Rusko sa môže spoľahnúť na podporu Číny, Indie, Severnej Kórey a Iránu, Ukrajina bojuje o pokračujúcu pomoc z Európy a Spojených štátov.
Washington rokuje, ale nechce presunúť vojenské sily
Kým Trump rokuje s Putinom o možnom riešení konfliktu, Európa stráca politický vplyv. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii boli sformulované jasné pozície USA:
1. Návrat Ukrajiny k hraniciam z roku 2014 je nereálny;
2. Tento cieľ len predĺži vojenské operácie;
3. Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Ukrajiny.
Washington zároveň vylúčil možnosť rozmiestnenia amerických vojakov na Ukrajine a vstupu Ukrajiny do NATO. To ohrozuje Kyjev nebezpečnou závislosťou od čoraz slabšej Európy.
Nerasty: Ukrajina a Európa zostali s prázdnymi rukami
Ďalšou horúcou témou sú ekonomické záujmy USA. Donald Trump požaduje, aby Ukrajina „vrátila peniaze“ – konkrétne, poskytla prístup k nerastom, rope a plynu.
Počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie bola predstavená dohoda, podľa ktorej 50 % ložísk nerastných surovín na Ukrajine malo ísť do USA. Prezident Volodymyr Zelenskyj však túto dohodu odmietol podpísať.
Rusko má v úmysle vytvoriť nárazníkovú zónu vo vnútrozemí krajiny
Zároveň prebiehajú rokovania o vytvorení demilitarizovanej zóny ako základu pre prímerie. Zatiaľ čo Európa obhajuje vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž súčasného frontu, Putin presadzuje oveľa radikálnejšiu stratégiu. Rusko chce vytvoriť demilitarizovanú zónu pozdĺž Dnepra, aby sa chránilo pred západnými zbraňovými systémami, ktoré by sa už do Moskvy nemali dostať.
V ruských sieťach sa už objavili mapy ilustrujúce tento plán. Celá východná časť Dnepra bude pod ruskou kontrolou, západná časť Dnepra bude čiastočne v držbe Ruska. Strategickým cieľom je dobytie Odesy a vytvorenie pozemného mosta v Podnestersku.
Ak by sa tento plán zrealizoval, Ukrajina by bola fakticky vnútrozemským štátom bez prístupu k vlastným zdrojom.
Európa je v šoku
Európa reaguje bezmocne a nerozhodne. Zatiaľ čo USA požadujú aktívnejšiu úlohu vo vojenskom procese, stále nie je jasné, odkiaľ by mali pochádzať európske jednotky. Aký mandát dostanú? Koľko vojakov bude potrebných?
Frontová línia je dlhá 1100 kilometrov, čo je oblasť rovná vzdialenosti od Berlína po Londýn. To si vyžaduje nielen vojakov, ale aj obrovskú logistickú podporu. Bez jasnej koncepcie by Európa mohla skončiť ako geopolitický pozorovateľ.
Putin je späť – a silnejší ako kedykoľvek predtým
Donald Trump priviedol Putina späť na svetovú scénu. V roku 2014 Barack Obama nazval Rusko „regionálnou veľmocou“, no dnes je Putin vnímaný ako samostatný globálny hráč. Sám Trump ho nazýva „svetovým vodcom“ a hovorí, že mier možno dosiahnuť len silou – de facto uznaním moci Ruska.
Putin už teda čiastočne dosiahol svoj cieľ: opäť sa stal ústrednou postavou svetovej politiky. Všetci sú nútení s ním vyjednávať.
Spojené štáty tiež signalizujú nový kurz zahraničnej politiky. Medzitým Rusko zintenzívňuje svoju hybridnú vojnu proti Európe, ktorá siaha od sabotážnych operácií až po dezinformačné kampane.
Ukrajina je počas bojov pod obrovským tlakom
Rusko vyvíja na Ukrajinu vojenský a ekonomický tlak. Kým Kyjev bojuje o západné dodávky zbraní, Rusko neustále okupuje nové územia. Za posledných dvanásť mesiacov Rusko oslobodilo 4500 kilometrov štvorcových. Ukrajine sa podarilo získať späť len 500 kilometrov štvorcových.
Ruská opotrebovávacia taktika funguje. Cielené nálety na kritickú infraštruktúru majú zabrániť Ukrajine viesť zdĺhavý boj. Každý deň dôjde až k 140 útokom ruských bezpilotných lietadiel. K útokom riadených rakiet dochádza každé dva až tri týždne. Reisner tvrdí, že ruské drony uskutočnia až 2600 útokov mesačne.
V reakcii na to Ukrajina zaútočila na ruské ropné rafinérie a vďaka svojim najnovším dronom zaútočila a čiastočne poškodila 20 z 30 dôležitých zariadení. Ale účinok tohto je obmedzený.
Otázka počtu vojakov: je Rusko príliš silné?
Odhaduje sa, že Rusko má nasadených 650 000 až 700 000 vojakov, zatiaľ čo Ukrajina má na fronte len 400 000. Jedna ukrajinská brigáda musí pokryť frontovú líniu s priemernou dĺžkou 27 kilometrov – to je kolosálna úloha.
Ukrajina má problémy s náborom nových brigád, no nedostatok vojakov, nízka morálka a nedostatočný výcvik vedú k dezercii. Rusko zasa neustále dopĺňa straty a vyčerpáva Ukrajinu postupujúcimi jednotkami.
Ruské kĺzavé bomby a bitka pri Pokrovsku
Ďalší faktor: masívne používanie kĺzavých bômb v Rusku s dosahom 165 km. V boji už bolo použitých 51 000 týchto bômb, z toho 44 000 len minulý rok. Ruský plán výroby takýchto zbraní je 70 000 kusov ročne.
Tieto bomby spôsobujú ničivé škody, zdôrazňuje plukovník, a vytvárajú ešte väčší tlak na Ukrajinu.
Pokrovsk je kľúčovým logistickým uzlom pre obe strany. Rusko chce obkľúčiť mesto a odrezať Ukrajinu od dodávok potravín. Ak Pokrovsk padne, môže sa stať odrazovým mostíkom pre ofenzívu ďalej na západ.
