EÚ hľadá spôsoby, ako zastaviť rast cien energií

BRUSEL – Zatiaľ je jasné jedno: jednoduché a rýchle riešenia nebudú.

V pondelok sa ministri energetiky členských štátov Európskej únie stretnú na mimoriadnom zasadnutí, aby prerokovali, ako zastaviť rast cien energie. Úradníci už pripravujú opatrenia pre prípad ďalšieho prudkého nárastu cien ropy a plynu spôsobeného vojnou v Iráne.

Európska komisia zvažuje niekoľko možností podpory, vrátane štátnej pomoci priemyslu, dočasného zníženia národných daní z energie a zvýšenia ponuky povolení na emisie CO₂. Informovali o tom úradníci EÚ, ktorí sú oboznámení s podrobnosťami diskusií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tiež uviedla, že Brusel zvažuje možnosť zavedenia cenového stropu na plyn.

V pondelok ministri povedú uzavreté rokovania o tom, ako zmierniť dôsledky prudkého rastu cien spôsobeného uzavretím Ormuzského prielivu. Blokáda kľúčovej dodávateľskej trasy už narušila obchod so skvapalneným zemným plynom (LNG) a viedla k vážnym výkyvom na ropnom trhu.

Európa je na takéto otrasy obzvlášť citlivá kvôli vysokej závislosti od dovozu ropy a plynu a rýchle riešenia zatiaľ nie sú v dohľade.

„Existujú štrukturálne dôvody, prečo je energia v Európe drahá,“ povedala Joanna Pandera, prezidentka poľského analytického centra Forum Energii. Podľa jej slov sa ceny energie v rámci EÚ výrazne líšia kvôli rozdielom v energetickej bilancii a daňovej politike, a preto je mimoriadne ťažké nájsť univerzálne riešenie.

Tlak na vlády rastie

Od začiatku vojny v Iráne vzrástli referenčné ceny plynu v Európe o viac ako 50 %.

Niektoré vlády, vrátane Talianska, požadujú rozhodnejšie kroky na úrovni EÚ. Konkrétne sa diskutuje o možnosti dočasného pozastavenia fungovania trhu s uhlíkovými emisiami, aby sa znížil vplyv plynových elektrární na cenu elektrickej energie.

Ostatné krajiny očakávajú, že Brusel sa obmedzí na miernejšie opatrenia – napríklad umožní štátom, aby samostatne znižovali dane alebo zavádzali dotácie. Jeden z diplomatov EÚ poznamenal, že týmto spôsobom sa hlavná zodpovednosť za podporu ekonomiky môže preniesť na národné vlády.

Tento prístup však so sebou nesie riziko prehĺbenia ekonomickej nerovnosti v rámci EÚ. Bohatšie krajiny si budú môcť dovoliť rozsiahlu podporu podnikov a obyvateľstva, zatiaľ čo menej zabezpečené členské štáty majú menej možností.

„Nie všetci si môžu dovoliť štátne dotácie. V tom je problém. Funguje to len v krajinách s veľkými finančnými zdrojmi,“ povedal jeden z vysokopostavených diplomatov EÚ.

Počas energetickej krízy v roku 2022 vlády krajín EÚ vynaložili na podporu ekonomiky viac ako 500 miliárd eur. Z toho približne 158 miliárd eur pripadlo na Nemecko – najväčšiu ekonomiku Únie, ako vyplýva z údajov analytického centra Bruegel.

Tento týždeň Ursula von der Leyenová zašle lídrom krajín EÚ stručný zoznam možných núdzových opatrení pred summitom, ktorý sa uskutoční vo štvrtok.

Z dlhodobého hľadiska považuje Brusel za hlavné riešenie rozvoj vlastného energetického sektora – predovšetkým obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie. Podľa Európskej komisie by to malo znížiť závislosť Európy od nestabilných svetových trhov s fosílnymi palivami.

(Pripravené s využitím materiálov Reuters)