ETF:inovatívny produkt pre inovatívneho investora

Od druhej polovice 90. rokov na kapitálových trhoch v USA a neskôr v Európe čoraz väčšiu popularitu získavali nové finančné nástroje. Ich spoločné meno je Exchange Trade Funds – ETF.

Tento názov spája celú rodinu unikátnych finančných produktov, ktoré umožňujú kombináciu obchodovania s cennými papiermi a špekuláciu založenú na výkyvoch kurzov s cennými papiermi na burze. Trh s ETF sa zvlášť pozitívne vyvíja od začiatku tohto tisícročia.

Čo je to ETF? Tieto produkty sú v niečom záhadné, hoci ich do obehu uviedli finanční manažéri, ktorí majú vedecké sklony, obrazne povedané, v “raketových” technológiách vo finančnom sektore. Práve preto využili pre ETF najnovšie technológie rozšírené na Wall Street.

Definície ETF rozšírené na internete opisujú tento produkt veľmi rôznorodo: finančné nástroje, investičné nástroje, investičné produkty, burzové produkty, indexové produkty, cenné papiere, kôš cenných papierov, podiel na cenných papieroch, indexové fondy, otvorené podielové fondy, uzavreté podielové fondy, pasívne riadené podielové fondy, investičné trusty, investičné spoločnosti.

Analýza zahraničnej literatúry ukázala, že nie všetky príslušné definície majú vzťah k ETF.

Pojem Exchange Trade Funds sa dá do slovenského jazyka preložiť ako “na burze obchodované fondy” alebo ako “fondy, s ktorými sa obchoduje na burze”. Najvhodnejšie je používať skratku ETF a pojem opisujúci zmysel tohto finančného produktu ako burzové indexové fondy alebo indexové fondy obchodované na burze.

Prvý raz sa tieto finančné nástroje objavili v roku 1989 na Torontskej burze cenných papierov. Skúsenosti kanadskej burzy sa nestali veľmi známe. Koncepcia, ktorá sa považuje za základ, vznikla v roku 1993 na American Exchange (AMEX). Na internetovej stránke tejto burzy sú ETF definované ako cenné papiere, ktoré sú kótované na burze a “priviazané” k indexu burzy ako celá rodina investičných produktov, ktoré umožňujú kupovať alebo predávať podiely celého portfólia akcií ako jeden cenný papier.

Z tejto definície vyplýva, že ETF nie sú právnickou osobou, nie sú investičnou spoločnosťou, ale investičným produktom, teda to, čo môžete kúpiť alebo predať. Investičné produkty sa dajú pomenovať aj investičnými nástrojmi, pretože sa nimi operuje na kapitálovom trhu. Samozrejme, sú to finančné nástroje, pretože sú cennými papiermi, ktoré obsahujú akcie. ETF sú burzové aj indexové produkty.

Definície, ktoré existujú na internetových stránkach, často podčiarkujú niekoľko základných vlastností ETF:

1. a) v ich základe ležia burzové indexy,
2. b) predstavujú pevnú časť portfólia alebo fondu, alebo cenných papierov, ktoré sú základom na výpočet burzového indexu,
3. c) obchodovanie s nimi sa uskutočňuje na burze,
4. d) burzové operácie s ETF pripomína obchodovanie s akciami, podobne ako akcie ETF sa kótujú.

Na popredných kapitálových trhoch je v obehu množstvo rôznych druhov ETF. Dosiaľ je americký trh naj objemnejší. V posledných rokoch sa množstvo nástrojov neustále zväčšuje. Koncom roku 2002 bolo na svete 274 ETF. Vtedy sa začalo kótovanie ETF na niekoľkých trhoch súčasne. Podľa údajov investičnej banky Morgan Stanley je niekoľkonásobné kótovanie rozšírené najmä v Európe.

Medzi prvé ETF patrili SPDR’s, DIAMOND’s, QQQ, WEB’s, iShares. Ako prvé sa objavili depozitárne certifikáty SPDR (Standard & Poor’s Depositary Receipts). Obchodovanie s nimi sa začalo v roku 1993 na burze AMEX. Základom prvého vydania ETF – SPDR’s boli akcie, ktoré sú základom indexu Standard & Poor’s 500 (S & P 500). Je to zrkadlový odraz balíka akcií, ktoré sú indexom burzy. Jednotka (podiel) tohto nástroja sa rovná jednej desatine hodnoty akcií indexu S & P 500.

V roku 1995 sa objavili ETF, v základe ktorých ležali akcie, ktoré sú základom na výpočet indexu S & P MidCap 400. V roku 1996 boli skonštruované WEB’s (World Equity Benchmark Series), ktorých základom sú indexy Morgan Stanley Capital International. V roku 1998 sa objavili DIAMOND’s nadviazané na indexy, ktoré vypočítava spoločnosť Dow Jones.

Neskôr sa objavili nástroje, ktorých základom boli hodnoty iných indexov, medziiným rodina nástrojov skonštruovaných na základe indexu NASDAQ – QQQ, ktorá sa rovná jednej desatine indexu NASADAQ 100, iSaher’s, ktoré sú nadviazané na biotechnologický index NASDAQ. Prvé ETF boli určené pre inštitucionálnych investorov. Neskôr začali do týchto nástrojov investovať aj súkromní investori.

Podľa metód obchodovania existujú klasické a hybridné ETF. Klasické ETF používajú trhovú štruktúru, ktorá umožňuje robiť primárnu emisiu (IPO), ale aj obchody na sekundárnom trhu. Hybridné ETF umožňujú využívať oveľa širšie spektrum dodávok, operačných stratégií a štýlov riadenia, oproti klasickým ETF. Hybridné ETF si môže kúpiť investor priamo od emitenta, teda od manažéra fondu, a prostredníctvom neho robiť operácie s nimi.

Pretože ETF majú črty, ktoré ich zbližujú s akciami, umožňujú robiť pružné investičné stratégie. Pre operácie s nimi je typické to, že obchody s nimi sa dajú uzavierať počas celého obchodného dňa, robia sa za trhové ceny v reálnom čase, dá sa pri nich využívať úver (margin). Pre ETF sú charakteristické nízke prevádzkové náklady, sú daňovo efektívne, existuje s nimi trh v reálnom čase, ale aj reálny trh, majú transparentné trhové portfólio.

Základom ETF je to, že investor akoby získa ihneď diverzifikované portfólio investičných nástrojov. Táto výhoda je veľmi citeľná, keď investor nie je ochotný neustále sledovať trhové výkyvy cenných papierov a uprednostňuje pasívne formy investovania. Súčasne ETF umožňujú investorovi robiť široký okruh investičných stratégií. Klasické ETF sa opierajú na arbitráže medzi primárnym a sekundárnym trhom kvôli dosiahnutiu rovnováhy medzi dopytom a ponukou cenných papierov. Trh hybridných ETF je vo väčšej miere vhodný pre tvorcov trhu. Nie vždy sa tieto výhody dajú uplatniť.

 

Tak, ako iné nástroje, majú aj svoje nevýhody. Za operácie s nimi sa vyberajú komisionárske poplatky, ktoré sú analogické ako pri operáciách s akciami. Priamo cez maklérov si ich môžu dovoliť robiť len inštitucionálni investori alebo bohatí individuálni investori. Môžu sa obchodovať za ceny, ktoré nie sú v súlade s cenami cenných papierov, ktoré sú súčasťou portfólií ETF. Pri obchodoch s ETF existuje spread, teda cenové rozpätie medzi nákupom a predajom, ktorý je fakticky skrytým poplatkom. Pri operáciách s ETF sú vlastné tie isté riziká ako pri operáciách s akciami. Výnosnosť z investícií má také isté kolísania ako pri akciách.

ETF vydávajú špecializované investičné spoločnosti (fondy, trusty). Právnym statusom sú blízke otvoreným podielovým fondom alebo investičným trustom (Unit Investment Trusts – UIT’s). Metódami práce sa však odlišujú niekoľkými zvláštnosťami. Po prvé, investorom sa predávajú len veľké balíky cenných papierov, napríklad 50.000 kusov. Tieto bloky dostali pomenovanie vytvorené podiely (Creation Units). Po druhé, Creation Units je kôš cenných papierov, ktorý odráža štruktúru portfólia ETF. Preto ich najčastejšie kupujú inštitucionálni investori. Po tretie, investori často štiepia Creation Units a predávajú ich na sekundárnom trhu. Po štvrté, investor môže cenné papiere ETF predať priamo fondu alebo na sekundárnom trhu. Zvyčajne fondy vykupujú Creation Units nie za peniaze, ale za cenné papiere, z ktorých sa skladajú. Preto podľa materiálov americkej Komisie pre cenné papiere a burzy sa nemôžu nazývať podielovými fondmi.

Pre investorov, a v rade prípadov aj účastníkov sekundárneho trhu, tieto fondy vydávajú prospekty alebo dokumenty, ktoré sú známe ako opis produktu. V nich sa sumarizuje základná informácia o fonde, ale súčasne aj o ním vydávaných cenných papieroch. Všetci emitenti majiteľom raz do mesiaca poskytujú štatistické údaje, ktoré opisujú situáciu na trhu. ETF, ktoré sú organizované ako otvorené investičné spoločnosti, sú povinné majiteľom poskytnúť polročné a ročné správy tak, ako verejné spoločnosti, s ktorých akciami sa obchoduje na verejnom trhu.

Všetky operácie s ETF sa uskutočňujú cez elektronické komunikačné siete. Obchodovanie s nimi sa dá robiť cez maklérov, ktorí používajú úverové schémy. Profesionálni hráči na kapitálovom trhu robia obchody s ETF ich zakladateľmi. Napríklad zakladateľom DIAMOND’s je DIAMOND Trust. Okrem toho obchodujú s oficiálnymi distributérmi ETF. Týka sa to SPDR’s alebo iShares. Napríklad vo Veľkej Británii iShares, skonštruované na základe indexu FTSE 100, predáva Barclays Global Investors. V závislosti od distributéra sa pohybuje aj výška komisionárskeho poplatku.

Existuje rozdiel medzi prvou hodnotou čistých aktív (NAV) Creation Units a ich trhovou cenou. Hodnota čistých aktív vychádza z cien cenných papierov, ktoré sú súčasťou fondu alebo iných aktív, do ktorých fond investoval. Pre fondy, ktoré sú sformované na základe likvidných cenných papierov, sa hodnota čistých aktív určuje každý deň na základe burzových cien. Trhová cena Creation Units sa určuje na základe ponuky a dopytu na trhu ku koncu jeho uzavretia. Čistá hodnota aktív a cena ETF sa mierne odlišujú.

ETF sa relatívne nedávno objavili na svetových kapitálových trhoch a sú rovnako populárne medzi investormi tak, ako podielové fondy. Nepracuje s nimi veľa individuálnych investorov. Vzhľadom na to, že majú nízke prevádzkové náklady a dajú sa využívať pri konštruovaní pružných investičných stratégií, dá sa predpokladať, že v budúcnosti budú čoraz populárnejšie práve medzi drobnými sporiteľmi, ktorí budú pri nákupe využívať sporivé schémy. Bude to preto, že ETF umožňujú pri relatívne nízkych nákladoch vytvoriť investičný nástroj, v ktorom je veľké rozloženie rizika. Riziko ETF sa približuje k nule. Preto sú tieto nástroje vhodné pre dôchodkové fondy a poisťovacie spoločnosti.«