Eskapizmus únik z reality do virtuálneho sveta

Eskapizmus, pojem odvodený z anglického slova escape = únik, je pojem, ktorý sa používa najmä v mediálnych štúdiách a teórii masovej komunikácie.

Je to fantazijný únik do imaginárnych svetov, virtuálnej reality, predovšetkým mediálnych .

Prejavy eskapizmu objavili už Paul Felix Lazarsfeld a Herta Herzogová v jednom z prvých výskumov mediálneho publika , ktorý skúmal poslucháčky rozhlasových nekonečných seriálov v Spojených štátoch 30. rokov 20. storočia, takzvané daytime serials, teda denné seriály.

Eskapizmu sa neskôr venovali najmä predstavitelia takzvanej teórie použitia a uspokojenia, napríklad Leonard Irving Pearlin. Podľa sociológa Anthonyho Giddensa je schopnosť médií eskapizmus ponúkať súčasťou ich širšej schopnosti vytvárať takzvané ontologické bezpečie, teda znižovanie úzkosti, vnášanie poriadku a zrozumiteľnosti do života. Pojem eskapizmus používajú tiež často autori, ktorí študujú takzvanú parasociálnu interakciu mediálneho publika, najmä identifikáciu divákov s postavami mediálnych fikcií (Horton a Wohl, Noble, Rosengen a Windahl, Zillman).

Anthony Giddens at the Progressive Governance Converence, Budapest, Hungary, 2004 October.

Za klasickú štúdiu eskapizmus potvrdzujúca je považovaná práca Janice Radwayovej Reading romance , ktorá skúmala čitateľky takzvane červenej knižnice.

Červená knižnica je český názov pre druh literatúry určený predovšetkým ženám a radený do takzvanej brakovej literatúry .

Pôvodne išlo o názov edície románov pre ženy v červených plátených väzbách s predtlačeným R v strede hornej dosky, alebo s emblémom ČK v jej pravom hornom rohu, vydávaných v 20. a 30. rokoch dvadsiateho storočia akciovou spoločnosťou Rodina. Celkom v tejto podobe vyšlo 104 zväzkov. Jej protipólom bola takzvaná Modrá knižnica. V nej vychádzali kovbojky a detektívky. Názov tejto edície bol potom zovšeobecnený ako žánrové označenie.

 S červenou knižnicou úzko súvisia dievčenské romány, určené dospievajúcim dievčatám, pretože tieto dva žánre sa často prekrývajú.

Názory Janice Radwayovej však poprela Ien Angová , ktorá tvrdila, že ženy, ona skúmala diváčky televíznych   mydlových  opier, disponujú takzvanou melodramatickou imagináciou – konjzumovaním romantických mediálnych obsahov vraj z každodennosti neunikajú, ale naopak si ju s ich pomocou uvedomujú.

Väzba kníh z edície Červená knižnica. Ilustrácia: Chalupa – vlastný scan.