Ekonomický analytik Tomáš Raninec dnes píše o obnoviteľných energetických zdrojoch (prvý raz)

Obnoviteľné zdroje patria medzi najdôležitejšie témy v súčasnosti, no predtým ako sa im začne venovať pozornosť je nutné venovať pozornosť neobnoviteľným zdrojom, aby bolo možné lepšie pochopiť ich výnimočnosť a dôležitosť.

Neobnoviteľné zdroje energie sa dajú definovať ako zdroje, ktorých zásoby sú obmedzené, resp. nedokážu sa časom obnoviť. V praxi
sa rozdeľujú do dvoch skupín a to na fosílne palivá a nukleárnu energiu.

Fosílne palivá vznikali na zemi v priebehu miliónov rokov z pozostatkov mŕtvych rastlín a živočíchov. Nachádzajú sa väčšinou v podzemných vrstvách hornín a sedimentov. Prostredníctvom pôsobenia veľkého tlaku a tepla postupne dochádzalo k premene pozostatkov rastlín a živočíchov na rôzne druhy fosílnych palív medzi ktoré patria ropa, zemný plyn a uhlie.

Zaujímavosťou je, že energia nachádzajúca sa v tých pozostatkoch má svoj pôvod v slnku. Procesom známym ako fotosyntéza sa slnečná energia ukladá v rastlinných tkanivách, ktoré
následne zvieratá konzumujú a dodávajú tak energiu svojim vlastným telám. Energia z fosílnych palív sa potom následne získava prostredníctvom spaľovania, pričom dochádza k úplnej spotrebe daného zdroja.

Nukleárna energia sa taktiež zaraďuje medzi neobnoviteľné zdroje energie. Najčastejšie sa využíva urán, konkrétne izotop U-235, kde prostredníctvom procesov štiepenia alebo fúzie
získavame energiu. Jadrové palivo, teda urán, sa postupne procesom štiepenia alebo fúzie spotrebúva.

V súčasnosti je bohužiaľ ľudstvo vo veľkej miere odkázané na tieto neobnoviteľné zdroje energie. V roku 2023 približne 80% všetkej vyprodukovanej energie malo pôvod len vo
fosílnych palivách. Fosílne palivá sa využívajú hlavne pretože sú lacné a bohaté na energiu, no je s nimi spojené aj množstvo nevýhod. Jedným z hlavných nedostatkov fosílnych palív je, že
pri ich spaľovaní dochádza k uvoľňovaniu CO2 ako aj iných plynov ako metán, oxid dusný, a podobne.

Tieto plyny sa skupinovo nazývajú aj ako „skleníkové plyny“, ktoré veda považuje za jeden z hlavných zdrojov globálneho otepľovania. Okrem globálneho otepľovania dochádza pri
spaľovaní k znečisťovaniu životného prostredia, prostredníctvom rôznych látok, ktoré sa pri spaľovaní uvoľňujú, a poškodzujú ekosystém ako aj zdravie človeka. Ďalším problémom fosílnych palív sú ich obmedzené zásoby.

Podľa dát Our World in Data sa odhaduje, že zásoby zemného plynu sa minú do 49 rokov, zásoby ropy do 57 rokov, a zásoby uhlia do 139 rokov za predpokladu súčasnej ročnej spotreby. Avšak spotreba energie bude v najbližších rokov určite rásť vzhľadom na rastúcu populáciu ako aj nové energeticky intenzívne technológie.

Podľa OSN by populácia mala rásť v roku 2050 na 9,8 miliárd a v roku 2100 by sa mala vyšplhať až na 11,2 miliárd ľudí. V praxi to znamená, že rezervy fosílnych palív môžu ľudstvu vydržať ešte menej ako sa pôvodne očakávalo.

Ďalšími problémami môžu byť problémy ekonomicko-politického charakteru. K ekonomicko-politickým problémom dochádza pri importe fosílnych palív. Exportéri môžu
zneužívať závislosť importérov na presadzovanie vlastnej ekonomickej alebo politickej agendy.

Exportér sa môže napríklad rozhodnúť že zníži množstvo, čím zvýši cenu tohto zdroja a následne dôsledkom vyšších cien energií budú rásť ceny v importujúcej krajine.
Obnoviteľné zdroje energie predstavujú v súčasnosti alternatívu k neobnoviteľným zdrojom.

John Twidell vo svojej knihe Renewable Energy Sources definuje obnoviteľnú energiu ako „energy obtained from naturally repetetive and persistent flows of energy ocurring in the local enviroment“, čo by sa dalo preložiť ako energia získaná z prirodzene sa opakujúcich a trvalých tokov energie vyskytujúcich sa v miestnom prostredí. Obnoviteľná energia má v praxi aj niekoľko iných pomenovaní ako napr. „zelená energia“ alebo „udržateľná energia“ Obnoviteľná energia sa môže rozdeliť do 5 hlavných skupín a to na : solárnu energiu (slnečnú), veternú energiu, vodnú energiu (hydro), geotermálnu energiu a energiu biomasy (sem môžu patriť aj rôzne biopalivá, bioplyny a podobne).

Obnoviteľné zdroje energie sú definované aj v zákone, konkrétne v Zákone 309/2009 Z. z o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a
doplnení niektorých zákonov  §2 odsek (1) písmeno a) definuje obnoviteľný zdroj ako „nefosílny zdroj energie, a to vodná energia, veterná energia, slnečná energia, geotermálna energia, energia z okolia, biomasa, bioplyn, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a energia prílivu, vĺn a iná energia oceánu.“.

Ide teda o veľmi špecifickú definíciu, ktorá rovno vymedzuje aj konkrétne zdroje ako obnoviteľné. V minulosti bola v tomto zákone použitá iná definícia, ktorá tiež dobre vysvetľuje podstatu tohto pojmu a to „Obnoviteľný zdroj energie je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí”.

Obnoviteľné zdroje energie sú v dnešnom svete mimoriadne dôležité, lebo poskytujú riešenia na problémy neobnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľne zdroje na rozdiel od tých
neobnoviteľných majú takmer nevyčerpateľné zásoby. To znamená, že ľudstvo dokáže využívať obnoviteľné zdroje ako napr. slnečnú energiu alebo veternú energiu, milióny rokov bez obáv, že by došlo k minutiu zásob, na rozdiel od napr. ropy, ktorej zásoby by mali vydržať len 57 rokov.

Významný je aj celkový energetický potenciál, ktorý zďaleka prevyšuje potenciál fosílnych palív, vďaka ktorému bude ľudstvo bez problémov vedieť pokryť rastúcu spotrebu
energiu v dôsledku rastu populácie ako aj vstupu nových technológii na trh.

Obnoviteľné zdroje sú taktiež ekologickejšie ako zdroje neobnoviteľné. Pri výrobe energie za pomoci obnoviteľných zdrojov nedochádza k vylučovaniu emisií (resp. množstvo
emisií je podstatne menšie ako pri neobnoviteľných zdrojoch), ktoré škodia prírode a nášmu zdraviu. Miera celkového znečistenia spojená s obnoviteľnými zdrojmi je tak podstatne nižšia
ako pri fosílnych palivách, čím obnoviteľné zdroje pozitívne prispievajú k udržovaniu ekosystému ako aj k zmierňovaniu globálneho otepľovania.

Pri obnoviteľných zdrojoch taktiež dochádza k problémom ekonomicko-politického charakteru, no v menšej miere. Slnko svieti a vietor fúka predsa len v každom kúte sveta, čo znamená že prístup k týmto zdrojom má viac-menej úplne každý, bez ohľadu na geografickú polohu. Samozrejme rozsah týchto zdrojov je rôzny napr. na Arabskom polostrove svieti viac ako niekde na Sibíri, no napriek tomu sa dá za určitých podmienok tento zdroj využívať.

Obnoviteľné zdroje vzhľadom na ich naozaj obrovský energetický potenciál, by mohli v budúcnosti predstavovať cestu k energetickej nezávislosti, čo v dnešnom svete predstavuje
podstatnú výhodu pre danú krajinu.

Tomáš Raninec, ekonomický analytik.