EFSR zvýšil svoju prognózu rastu HDP Kirgizska na rok 2026 a zhoršil prognózu inflácie, ale aj rastu
BIŠKEK – Eurázijský fond pre stabilizáciu a rozvoj (EFSR) zvýšil svoju prognózu hospodárskeho rastu Kirgizska do konca roka 2026 na 8,5 %, podľa júlovej makroekonomickej prognózy fondu pre jeho členské krajiny.
V apríli EFSD očakával, že hospodársky rast v krajine dosiahne tento rok 8,3 %.
„Dynamika hospodárskeho rastu zostáva v rámci očakávaní. Rast HDP v prvom štvrťroku 2026 dosiahol medziročne 10,1 %, čo bolo spôsobené rýchlym rastom bytovej a infraštruktúrnej výstavby (+29,6 %), obchodu (+14,8 %) a priemyslu, predovšetkým výroby zlata, cementu a potravín (+13,4 %). Preto očakávaný rast v roku 2026 bude 8,5 % (+0,2 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcou prognózou). Prognóza na nasledujúce roky zostáva nezmenená v dôsledku očakávaného ochladenia spotrebiteľského dopytu a zníženia fiškálnych stimulov,“ poznamenal EFSD.
Vo svojom aprílovom prehľade bola prognóza rastu HDP Kirgizska na roky 2027 – 2028 6,7 % a 6,3 %.
Medzinárodný fond znížil svoju prognózu inflácie pre krajinu a očakáva, že do konca roka 2026 dosiahne 9,5 % (v porovnaní so 6,6 % v aprílovej prognóze), spomalí sa na 7 % v roku 2027 (6,3 %) a na 6,5 % v roku 2028 (5,8 %).
EFSD vysvetľuje, že výrazný nárast prognózy inflácie bol „vedený realizáciou proinflačných rizík“. Ročná inflácia sa v marci 2026 zrýchlila na 11 % (v porovnaní so 6,9 % v marci 2025). Dopad je spôsobený menovými faktormi (zvýšený dopyt, poháňaný rastúcimi úvermi a príjmami domácností), ako aj nemenovými faktormi, ako sú rastúce tarify za elektrinu, zvýšené náklady na hospodárske zvieratá a rastúce ceny dovozu palív a potravín.
Fond sa domnieva, že sprísnenie menových podmienok Národnou bankou v rokoch 2025 – 2026 sa prejaví až po niekoľkých štvrťrokoch. Preto sa očakáva, že krátkodobá stabilizácia inflácie sa prejaví predovšetkým prostredníctvom administratívnych opatrení: regulácie cien spoločensky významných potravinárskych výrobkov a priamych dotácií na dovoz pohonných hmôt.
„Kľúčové prognózované parametre hospodárskeho rastu, rozpočtu a externého sektora zostali nezmenené, čo odráža pretrvávanie kľúčových ekonomických faktorov (stavebníctvo, obchod a priemysel), fiškálne stimuly a vysoký deficit bežného účtu. Realizácia externých ekonomických šokov v cenách potravín a energií však viedla k výraznému zvýšeniu inflačnej prognózy. Riziká spojené s ďalším zrýchlením inflácie, ako aj so zvýšenými rozpočtovými výdavkami súvisiacimi s veľkými infraštruktúrnymi projektmi a rekapitalizáciou štátnych podnikov, pretrvávajú,“ uvádza sa v správe.
