Efektívne a v prospech všetkých ozdravovať klímu – dobrý príklad plánu obnovy krajiny
KOŠICE – O klimatických zmenách sa toho popísalo už dosť. Vedecká komunita vníma zmenu klímy ako dôsledok antropogénnej činnosti človeka zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov CO2.
Ak porovnáme graf rastu priemerných teplôt od roku 1960 s grafom rastu atmosférického CO2 za toto isté obdobie, tak je skutočné identické a nemalo by sa pochybovať o priamej korelácii vplyvu CO2 na teplotný režim krajiny. Preto aj majoritná skupina vedcov, ktorá sa venuje zmene klímy vôbec nepochybuje, že by príčinou zmeny klímy by mohol byť niečo iné.
Skutočne nemáme pochybovať? Ak sa sústredíme na fyzikálne vysvetlenie teplotného režimu planéty Zem, vzniká viacero pochybností, ktoré môžu vplyv CO2 na zmenu klímy považovať za okrajový. Je to veľká trúfalosť toto povedať. Možno, že je to až nehorázna trúfalosť, ale predsa si myslím, že o tom treba hovoriť nahlas aj preto, lebo v histórii ľudstva sa už veľa krát stalo, že heretický, teda minoritný hlas prinášal často doteraz nepoznanú pravdu.
Existujú minimálne 2 fyzikálne zákony, ktoré spochybňujú doménu vplyvu CO2 na klimatickú zmenu a ponúkajú iné vysvetlenie antropogenného vplyvu človeka na zmenu klímy (zákon zachovania energie a 2. termodynamická veta). Obrázok č. 2 vysvetľuje, ako sa transformuje slnečné žiarenie pri dopade na zemský povrch.
Ak je v ekosystéme dostatok vody, tak dominantná časť slnečného žiarenia sa spotrebuje na reálnom výpare vody cez vegetáciu. Až 70-80%. Rádovo menšia časť solárneho žiarenia prispeje k ohrevu pôdy (5-10%), k odrazu (5-10%) a ohriatiu troposféry (5-10 %). Za zmienku stojí, že pri výpare jedného kubického metra vody sa spotrebuje 700 KWh energie Slnka. Táto energia Slnka sa v zmysle zákona zachovania energie transformuje na latentné teplo, ktoré je vyparovanou vodou odnášané do chladnejších vrstiev atmosféry.
Vyparená voda v chladnejších vrstvách kondenzuje a tvorí mraky. Pri rosnom bode sa tvorí dážď a latentná energia sa v zmysle zákona zachovania energie uvoľňuje do chladnej atmosféry atmosféry a otepľuje ju. Je to unikátna biopumpa, ktorá celé tisícročia odčerpáva
teplo z troposféry, ako chladič motora v aute, pokiaľ z chladič sa neprederaví.
Ak ekosystém s hojnosťou vody „prederavíme“ a vysušíme ho tak, že sa z ekosystému nemá čo
vypariť, spotreba slnečného žiarenia na výpare vody môže klesnúť až na nulu. Čo sa vtedy robí
z slnečným žiarením? Nemôže sa spotrebovať na výpare, ale sa transformuje na citeľné teplo, ktoré prehrieva troposféru a vytvára tepelné ostrovy.
Ľavá strana obrázku hovorí o krajine, v ktorej sme narobili diery, cez ktoré sa z ekosystémov
vyprázdňuje voda. Preto sa z krajiny menej vody vyparí, menej energie sa odtransportuje do
chladnejších vrstiev atmosféry a aj menej mrakov sa na oblohe vytvorí.
Tým sa viac slnečného žiarenia dostáva na zemský povrch a viac sa jej transformuje na citeľné teplo, ktoré sa hromadí v troposfére nad tými časťami krajiny, ktoré sú viac vysušené. Týmto spôsobom sa tvoria tepelné ostrovy (tepelné dómy či kupoly), prehrievajúce krajinu, zvlášť v mestách, ale i v nesprávne spravovanej a vysušenej poľnohospodárskej krajine.
V takom meste, ako napríklad Bratislava, z ktorého sa ročne odkanalizuje viac ako 20 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti vsakovala do pôdy pod nezastavanou Bratislavou a tvorila zásoby podzemných vôd a vyparovala sa, tak sa z tohto územia teraz uvoľní viac ako 14 TWh citeľného tepla ročne do troposféry, ktoré bolo v minulosti odnášané vyparovanou vodou do chladnejších vrstiev atmosféry. Preto letné teploty Bratislavy sú teraz o 3-5 stupňov vyššie ako v minulosti. Pre zaujímavosť 14 TWh potrebuje celá Slovenska ekonomika na 8 mesiacov.
Pre lepšie pochopenie ponúkam schému distribúcie tepla v dvoch prostrediach. V prostredí, kde je dostatok vody (ľavá časť obrázka) je viac oblakov na oblohe, pretože sa z krajiny viac vody vyparí. Cez mraky sa dostáva menej slnečného žiarenia do troposféry a zároveň menej sa produkuje citeľného tepla a viac latentného tepla z dopadajúceho slnečného žiarenia na zemský povrch, ak sa z pôdy viac vody vyparuje.
Pravá strana obrázku hovorí o krajine, ktorá je viac presušená, preto sa z krajiny menej vody vyparí, menej energie sa odtransportuje do chladnejších vrstiev atmosféry a aj menej mrakov sa na oblohe vytvorí. Tým sa viac slnečného žiarenia dostáva na zemský povrch a viac sa jej transformuje na citeľné teplo, ktoré sa hromadí v troposfére nad tými časťami krajiny, ktoré sú viac vysušené.
Pri kondenzácii vyparených vodných pár v atmosfére dochádza k tvorbe mrakov, čo znižuje
priepustnosť solárnej energie cez mraky a zmierňuje prehrievanie atmosféry pod nimi.
Časť slnečného žiarenia, ktorá sa dostane pod mraky sa pri dopade na zemský povrch spotrebuje
na výpare (modrá šipka) a časť solárnej energie, ktorá sa nespotrebuje na výpare, sa mení na
teplo (červená šípka) a zohrieva prízemnú vrstvu atmosféry (troposféru).
V krajine, v ktorej je dostatok vody, je dominantná spotreba solárnej energie na výpare (modrá
šipka) a v krajine, ktorá je presušená s nedostatkom vody nespotrebované teplo na výpare sa
transformuje na citeľné teplo a prehrieva prízemné vrstvy atmosféry (červená šípka).
V zmysle 2. termodynamickej vety sa premenená solárna energia transportuje vyparovanou
vodou do chladnejších vrstiev atmosféry a tie ohrieva. Tým sa znižuje teplotný gradient medzi
prízemnou a hornou vrstvou atmosféry, čo bráni rastu extrémov v počasí.
Na tomto princípe sme rozpracovali Akčný plán obnovy poškodenej krajiny Košického kraja, ktorý Košický krajský parlament schválil.
Michal Kravčík
