Dzirkalo tyžňa: Fico medzi Moskvou a Ľvovom: Čo Ukrajina skutočne dostala od slovenskej vlády
Tri lokomotívy, 500 000 eur na generátory, modernizácia infraštruktúry a energetické projekty.
To sú výsledky štvrtého spoločného zasadnutia vlád Ukrajiny a Slovenska, ktoré sa konalo 5. novembra vo Ľvove za účasti premiérov Sergeja Koreckého a Roberta Fica. Napísal týždenník Dzirkalo tyžňa, alebo Zerkalo nedeli
Autor v úvode píše o dvojkoľajnej politike Slovenskej republiky. Spomína návštevu ministra Juraja Blanára v Moskve.
(…)
Slovensko vyčlení celkovo jeden milión eur na humanitárnu pomoc: 500 000 na nákup 54 generátorov, ktoré by mali na Ukrajinu doraziť do konca novembra, 300 000 na výstavbu krytov civilnej obrany a 200 000 na zdravotnícke vybavenie pre nemocnice. Fico tiež sľúbil, že Slovensko v prvom štvrťroku 2027 odovzdá Ukrajine vybavenie na odmínovanie. Bratislava sa rozhodla pripojiť k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí nelegálne odvezených do Ruska.
V energetike ide o veľké sumy. Vlády sa dohodli na vypracovaní rámcovej dohody o financovaní projektov na obnovu ukrajinskej energetickej infraštruktúry v hodnote viac ako 100 miliónov eur v rámci európskeho mechanizmu, Ukrajinského investičného rámca.
Taktiež bola podpísaná dohoda o zriadení dvoch telocviční: ukrajinsko-anglickej školy na Slovensku a slovensko-anglickej školy na Ukrajine. Ich otvorenie je naplánované na budúci akademický rok. Fico zopakoval svoju podporu vstupu Ukrajiny do EÚ a strany prediskutovali otvorenie posledných dvoch rokovacích skupín. Dohodli sa na usporiadaní stretnutia vo formáte Vyšehradskej štvorky a Ukrajiny.
Kľúčovou témou diskusií boli železnice. Slovensko súhlasilo s prevodom troch elektrických lokomotív do Ukrajinskej železničnej spoločnosti, ktoré by mali začať premávať v Zakarpatskej oblasti do konca tohto roka. V septembri 2026 Ukrajina dokončila elektrifikáciu 22-kilometrovej trate Čop-Užhorod s európskym rozchodom, ktorá bola otvorená o rok skôr. To umožní rozvoj priamej železničnej dopravy medzi Užhorodom a Slovenskom bez nutnosti prestupu cestujúcich na hraniciach.
Je zaujímavé, že sám Fico spojil železničné dohody s problémami v slovenskom oceliarskom priemysle . Nedostatok lokomotív spôsobil ťažkosti s dodávkami ukrajinskej železnej rudy do košickej oceliarne. Preto je spolupráca s ukrajinskými železnicami nevyhnutná nielen pre Kyjev, ale aj pre slovenský priemysel.
Ďalšia dohoda sa týka hranice. Ukrajina a Slovensko podpísali list o zámere modernizovať hraničnú infraštruktúru a zaviesť ukrajinský systém elektronických radov „eCherga“ na slovenskej strane. Strany rokovali aj o spoločnej kontrole hraníc, zvýšení kapacity hraničných priechodov a rozvoji cestnej dopravy.
Za zmienku stojí aj formát rokovaní. Išlo o štvrté spoločné stretnutie vlád Slovenska a Ukrajiny od vypuknutia rozsiahlej vojny. Predchádzajúce stretnutia sa konali v Michalovciach, Užhorode a Košiciach. Navyše nešlo len o pravidelné stretnutia premiérov, ale o rokovania za účasti vedúcich predstaviteľov príslušných ministerstiev. To umožňuje riešiť otázky, ktoré kvôli byrokracii často zostávajú roky nevyriešené.
Po rokovaniach vo Ľvove Fico oznámil, že slovenská vláda prijme samostatné uznesenie s konkrétnymi úlohami a termínmi pre príslušné ministerstvá. Slovenský premiér tiež vyjadril nádej, že ďalšie spoločné zasadnutie vlády sa uskutoční čoskoro a podporil myšlienku vytvorenia spoločného slovensko-ukrajinského podnikateľského fóra.
Otázky na riešenie
Stále však existuje veľa nevyriešených otázok. Posledný nový priechod na ukrajinsko-slovenských hraniciach, Malé Selmenty-Veľké Slementy, bol otvorený v roku 2005. V januári 2026 sa konečne otvoril koridor pre peších na priechode Užhorod-Vyšné Nemecké. Prečo teraz neotvoriť dlho navrhované priechody Onokovce-Petrovce a Ulič-Zabrod? Na začiatok by stačili modulárne kontrolné stanovištia pre chodcov a cyklistov.
Otázky sa týkajú aj trasy diaľnice D1. Predtým sa plánovala jej výstavba južne od Užhorodu cez Záhor-Storožnicu. Teraz sa Slovensko zameriava na existujúci priechod Vyšné Nemecké-Užhorod, keďže Ukrajina nepripravila predĺženie južnej trasy . To bude znamenať viac tranzitnej dopravy v blízkosti obytných oblastí a problémy s rozširovaním severného obchvatu. Bolo by možné najprv postaviť D1 po Sobrance a neskôr určiť konečné miesto hraničného priechodu, ale túto otázku je potrebné riešiť okamžite.
Železnica by sa nemala obmedzovať len na trať Čop-Užhorod. Väčšina medzinárodných osobných vlakov s európskym rozchodom je závislá od dopravného uzla v Čope. Ruský útok alebo sabotáž by mohli túto trasu paralyzovať. Alternatívou by bolo obnovenie dopravy do Užhorodu cez Matovce a Veľké Kapušany a vybudovanie železničných tratí s európskym rozchodom na potrebnom úseku. Vytvorila by sa tak druhá brána na Slovensko, nezávislá od Čopu a odolná voči potenciálnym ruským útokom.
Možné je aj spustenie priamych trás Užhorod-Košice-Mušina-Varšava, rozvoj trás cez Slovensko do Českej republiky a Nemecka a zapojenie slovenských firiem do opráv ukrajinských vagónov a lokomotív.
Dunaj, stavba lodí a ukrajinskí námorníci
Ďalšou oblasťou spolupráce, o ktorej sa vo Ľvove takmer nediskutovalo, je riečna lodná doprava a námorný manažment. Slovensko a Ukrajina zdieľajú prístup k Dunaju, ale tento potenciál nie je dostatočne využitý. V dôsledku ruských útokov sa výrazne zvýšila úloha ukrajinských dunajských prístavov Reni, Izmail a Kilija, ako aj moldavského prístavu Giurgiulesti. Zároveň má Slovensko prístavy v Bratislave a Komárne, ktoré by mohli aktívnejšie odbavovať ukrajinský náklad.
Ešte vzrušujúcejšie sú vyhliadky v lodiarstve. Ruská agresia v podstate paralyzovala významnú časť ukrajinského lodiarskeho priemyslu. Zvláštna situácia sa vyvinula v Kyjeve, kde sa predtým stavali riečne a malé riečno-morské plavidlá, člny a jachty, najmä na export. Po zničení vodnej elektrárne Kachovka sa preprava hotových výrobkov po Dnepri do Čierneho mora stala nemožnou. Spoločnosti, špecialisti a skúsenosti však zostali. Prečo nepresunúť časť lodiarskej výroby na Slovensko, na Dunaj alebo na slovenskú rieku Váh? Ukrajinské spoločnosti by mohli naďalej spolupracovať so slovenskými podnikmi, čím by sa zachovala výrobná kapacita a pracovné miesta.
Ukrajinskí námorníci sú samostatnou témou . Vojna spôsobila problémy s námornými stážami, odbornou prípravou a získavaním a obnovovaním dokladov. Bratislava a Žilina by sa mohli stať centrami pre výcvik ukrajinských námorníkov, vykonávanie lekárskych prehliadok, odborných kurzov a certifikácie podľa postupov dohodnutých s Ukrajinou. Žilinská univerzita by mohla rozvíjať vzdelávanie špecialistov v riečnej aj námornej doprave. Pre stáže je potrebná dohoda s Poľskom o využívaní výcvikových a výskumných plavidiel Dar Młodzieży a Horyzont.
Z dlhodobého hľadiska by sa mohla oživiť aj myšlienka rozvoja vodnej cesty pozdĺž rieky Váh až po Žilinu a prípadné obnovenie plavby na Dnepri. Mohol by sa to stať samostatným slovensko-ukrajinským projektom s účasťou EÚ. Pre Slovensko by to ponúklo nové príležitosti pre prístavy, priemysel a vzdelávanie, zatiaľ čo pre Ukrajinu by to umožnilo zachovať časť jej lodiarskeho potenciálu, ktorý v súčasnosti trpí v dôsledku ruskej agresie.
Kto je Jakub Loginov?
Poľský novinár so skúsenosťami so štúdiom a životom na Ukrajine a dlhoročný prispievateľ do Zerkalo Nedeli spolupracuje s poľskými a slovenskými médiami. Píše o stredoeurópskom regióne – Poľsku, Slovensku, Českej republike a Nemecku. Novinárstvu sa venuje od roku 2005. Medzi jeho oblasti záujmu patrí politika, doprava, námorné otázky, klimatická politika a energetická transformácia v EÚ. Hovorí po poľsky, ukrajinsky, slovensky a nemecky. Je doktorandom na Námornej univerzite v Gdyni, kde sa špecializuje na medzinárodnú regionálnu verejnú dopravu, námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu. Žije v Gdansku.
