Dva pohľady na komunistickú stranu vo vývoji

Pohľady na vývoj rôznych spoločenských javov, procesov, ale aj objektov sa rôznia. Prinášame dva pohľady na komunistickú stranu.

Akčný plán prestavby

Necelé štyri týždne po skončení 19. Celozväzovej straníckej konferencie rokoval ústredný výbor sovietskych komunistov o praktických opatreniach na planenie jej záverov. Dôvod tohot skorého zasadnutia lakonicky vyjadril M. Gorbačov: “Treba priamo povedať, že čas nás tlačí…“ Obrana proti tomuto tlaku mohla byť iba jediná – stanovenie presného časového plánu urýchlených reforiem sovietskeho politického systému. Je to plán rozrátaný na dni, mesiace a roky.

Výročné členské schôdze začnú v septembri v základných organizáciách a ukončia sa v decembri krajskými konferenciami. Majú odpovedať na otázku, čo treba vo vlastných podmienkach urobiť pre to, aby sa prestavba stala dynamickou a efektívnejšou, aby sa definitívne potlačilo všetko, čo bráni postupu vpred,. Po novom sa v nich budú konať voľby  do vedúcich straníckych orgánov – tajným hlasovaním s väčším počtom kandidátov ako je mandátov, s právom navrhovať zdola kandidátov do nadriadených straníckych orgánov. Presnú inštrukciu o konaní volieb vypracuje politické byro v najbližšom čase.

Zasadanie utvorilo komisiu ÚV KSSZ (Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu – vrcholný orgán strany – poznámka Finančné noviny) (Vedie ju M. Gorbačov), ktorá bude pripravovať návrhy spojené s reformou politického systému. Dva návrhy nových zákonov predloží na celonárodnú diskusiu už v októbri 1988 – návrh zákona o zmenách a doplnkoch v ústave a návrh zákona o voľbách ľudových poslancov. Ich poslaním je to, aby za poslancov boli zvolení ľudia, schopní plniť nové funkcie v podmienkach zásadného posilnenia úlohy sovietov. Pri návrhoch kandidátov nesmú byť žiadne obmedzenia – voličom treba dať možnosť skutočnej voľby, tak pri prerokúvaní  a navrhovaní, ako aj pri hlasovaní.  Na volebných listinách musí byť viac kandidátov ako je mandátov.  Návrhmi zákonov – obohatenými a doplnenými po diskusii – sa bude zaoberať zasadanie Najvyššieho sovietu ZSSR v novembri. Má sa na ňom tiež prerokovať a schváliť usporiadanie volieb ľudových poslancov v marci 1989.

Do koncu roka 1988 sa má zreorganizovať aparát ÚV KSSZ i aparát miestnych straníckych orgánov, prestavať jeho štruktúra v súlade s novými funkciami strany – nesmie sa rozdrobovať podľa odvetví a počet pracovníkov aparátu sa musí podstatne znížiť.

Politické byro v spolupráci s príslušnými orgánmi a vedeckými inštitúciami pripraví do začiatku roku 1989 potrebné podklady k otázke zdokonaľovania vzťahov medzi národmi a národnosťami v ZSSR tak, aby na ich základe mohol rokovať ústredný výbor.

Má sa začať príprava zasadnutie  ÚV KSSZ k mládeži. Ide o vypracovanie dlhodobej politiky založenej na hlbokej analýze súčasnej situácie. Do konca tohto roku sa majú pripraviť a schváliť akty týkajúce sa právnickej služby v národnom hospodárstve a rozšírenia funkcie arbitráže.

Ak sa v marci 1989 usporiadajú voľby ľudových poslancov ZSSR, tak ich prvý zjazd by mal zísť o mesiac neskôr.  Ten zvolí Najvyšší soviet ZSSR a jeho predsedu. Schváli prvého podpredsedu Najvyššieho sovietu, predsedu Rady ministrov, ´predsedu Výboru ľudovej kontroly, predsedu Najvyššieho súdu. Všetci preložia návrhy na zloženie orgánov, ktoré budú riadiť. Zjazd ľudových poslancov vymenuje generálneho prokurátora a hlavného arbitra ZSSR a ustanoví Výbor ústavného dozoru.

Na prvom zasadaní novozvoleného Najvyššieho sovietu ZSSR sa utvorí Rada ministrov ZSSR. Na ďalších zasadaniach musí tento najvyšší zákonodarný, nariaďovací a kontrolný orgán prerokovať závažné politické otázky. Napríklad – do polovice roku 1989 bude potrebné uskutočniť reformu súdnictva, prestavbu činnosti prokuratúry, arbitráže, vyšetrovacích orgánov, advokácie atď. V priebehu roku 1989 pripraviť návrh zákona o miestnej samospráve a miestnom hospodárstve, prerokovať otázky mládežníckeho hnutia, práv odborov, dobrovoľných spoločností, prijať zákon o tlači a mnohé ďalšie.

Celý tento akčný plán vlastne potvrdzuje základný fakt, o ktorom sa hovorilo na zasadaní – prestavba vykročila zo štádia mítingov a vstúpila do etapy hlbokých reálnych premien. Nie náhodou M. Gorbačov povedal, že možno iba teraz si začíname uvedomovať, že prestavba je skutočne revolučným pretrvávajúcim procesom. Sovietski komunisti vypracovali jeho presný harmonogram.

Marián Leško

Nové slovo číslo 32/1988 strana 2

 

 

Fico si vybral Hrdličku

Predseda strany Smer sa sťažuje, že mu politológ „ruského pôvodu“ vložil do úst vyjadrenia, ktorých jediným cieľom je diskreditovať túto politickú stranu. Vyjadrenia, ktoré Smer diskreditujú, pritom Ficovi vkladať nikto nemusí, lebo ich produkuje on sám-

Urazený Fico osvedčil, že jeho Smer „odmieta extrémizmus v každej podobe.“ Keď je tak, potom je čudné, že to ešte neoznámil šéfovi SNS, ktorý chce utvoriť vládu koalíciu práve s Ficom. Ak Smer odmieta extrémizmus nielen nacionálnej, ale aj ľavicovej podobe, nie je vôbec jasné, prečo má už teraz problém povedať, že s ním spolupracovať nebude. Namiesto toho Fico hovorí, že „my vylučovať nikoho nebudeme!, teda ani SNS ani KSS (Komunistická strana Slovenska – poznámka Finančné noviny). Vybral si najmladšieho komunistického poslanca, aby sa na jeho príklade opýtal: „O čo viac škôd napáchal ten pán Hrdlićka na tomto štáte, ako napáchal pán Dzurinda pán Dzurinda, alebo pán Mikloš?“ Na jednej strane Fica uráža, ža ak niekto skonštatuje, že hodlá spolupracovať s KSS, ale na strane druhej sám argumentuje, že v porovnaní s Dzurindom a Miklošom je aj poslanec Hrdlička na spoluprácu vhodný. Hovorí o členovi strany, ktorá november 1989 považuje za „protištátny“ prevrat, ktorá sa otvorene hlási k totalitnému režimu i k potláčaniu ľudských a občianskych práv. Fico to hovorí o komunistovi, ktorý sa stal podpredsedom strany na zjazde, kde kandidáti odhlasovali vetu: „KSS vychádzajúc z podstaty svojho programu je v antagonistickom vzťahu so súčasným štátnym zriadením a netají sa tým, že je za jeho odstránenie.“ Hovorí to mládežníkovi, ktorý po represiách Castrovho režimu voči disidentom vydal v mene Socialistického zväzu mladých vyhlásenie, že „vláda Kuby mala až doteraz nadmiernu zhovievavosť s týmito zločinnými živlami a že jeho organizácia „v plnej miere schvaľuje tieto rozsudky voči dobre platenými disidentom a teroristom, ktorí (!) za peniaze zapredali svoju vlasť.“

Keď si Fico vybral Hrdličku, vybral si tým aj KSS. Ak je to urážka, tak sa urazil on sám.

Marián Leško

Sme 8. 6. 2005