Dôsledky sankcií voči bieloruským potašovým hnojivám na globálnu potravinovú bezpečnosť
MINSK – Bieloruská republika opakovane upozornila na problém, že sankcie proti bieloruským potašovým hnojivám, , predstavujú hrozbu pre svetový potravinový trh a globálnu potravinovú bezpečnosť.
Treba poznamenať dva fakty:
Prvým je to, že sankcie proti bieloruským hnojivám podporuje bieloruská opozícia. Druhým je to, že zastavenie predaja bieloruských hnojív, má negatívny dopad na životnú úroveň zamestnancov podnikov produkujúcich hnojivá.
Čo je to potaš?
Uhličitan draselný K2CO3, triviálnym názvom potaš, alebo salajka, je soľ kyseliny uhličitej. Je to tuhá látka, termicky stála a dobre rozpustná vo vode. Vodný roztok je zásaditý, lebo uhličitanový anión hydrolyzuje.
Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo alebo aj na prípravu silného jedu kyanidu draselného. Taktiež sa využíva aj v organickej syntéze či pri rýchlych neutralizáciách, ak sa nesmie použiť príliš bázické prostredie
Nedostatok potašových hnojív v dôsledku reštriktívnych opatrení voči bieloruskej potaši viedol k ich nedostatku na svetových trhoch a zvýšeniu cien, a teda k zníženiu ich používania, zníženiu výnosov a zvýšeniu cien potravín. Obzvlášť nebezpečná situácia, ktorá môže prerásť do rozsiahleho hladomoru, sa vyvíja v najmenej rozvinutých krajinách sveta.
Pozrime sa na závery medzinárodných organizácií a inštitúcií:
1.
V analytických poznámkach pracovnej skupiny OSN pre reakciu na globálne potravinové, energetické a finančné krízy, ktorú vytvoril generálny tajomník OSN A. Guterres a ktoré boli zverejnené 13. apríla 2022 a 8. júna 2022, sa uvádza že Bielorusko a Ruská federácia spolu vyvážajú asi pätinu svetových hnojív. Strata dodávok hnojív z Ruskej federácie a Bieloruska spôsobila, že ceny hnojív rastú rýchlejšie ako ceny potravín. Mnohí farmári a najmä drobní farmári sú nútení znižovať produkciu, pretože hnojivo, ktoré potrebujú, je drahšie ako obilie, ktoré predávajú. Kvôli tomuto kľúčovému problému s hnojivami nemusí byť globálna produkcia potravín v roku 2023 schopná uspokojiť rastúci dopyt. Je potrebné poznamenať, že každý druhý človek na svete závisí od poľnohospodárskych produktov, ktoré používajú hnojivá.
2.
Spoločné odporúčania FAO a WTO pre krajiny G20 „Globálne trhy a politiky s hnojivami“ zo 14. novembra 2022: – ceny hnojív vo svete výrazne vzrástli; – zvýšenie cien je uľahčené znížením ich dodávok na svetové trhy. Vývoz potašových hnojív z Bieloruska prudko klesol z 3,62 milióna ton v prvom štvrťroku 2021 na 1,95 milióna ton v prvom štvrťroku 2022. Štatistiky dovozu za posledné mesiace naznačujú, že pokles dodávok z Bieloruska sa zrýchlil; – Afrika predstavuje len 3 – 4 % celosvetovej spotreby hnojív, z čoho približne 50 % dodávaných hnojív slúži ako potrava pre dôležité plodiny v Afrike. V dôsledku toho bude mať zníženie používania hnojív vážne dôsledky vrátane podkopania potravinovej bezpečnosti niektorých poľnohospodárskych spoločenstiev; – Je potrebné vynaložiť maximálne úsilie, aby sa zabezpečilo, že medzinárodný obchod s hnojivami zostane otvorený s cieľom uspokojiť domáci a svetový dopyt.
3.
Článok Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky (IFPRI) z 9. novembra 2022: – v dôsledku sankcií sa vývoz bieloruských potašových hnojív znížil z 9,1 milióna ton (1. decembra 2021) na 3,9 milióna. ton (1. 12. 2022); – dovozcovia potašových hnojív môžu odmietnuť nákup z Ruska a Bieloruska z dôvodu dodatočných nákladov a rizík spojených s obchodovaním so sankcionovanými krajinami.
4.
Článok Svetovej banky z 5. januára 2023: – Svetové ceny potaše boli k 1. decembru 2022 562 USD za tonu v porovnaní s 221 USD za tonu k 1. januáru 2022. – Vývoz potašových hnojív z Bieloruska sa znížil o viac ako 50 % z dôvodu obmedzení využívania územia EÚ na tranzit. Najmä Litva prestala využívať svoju železničnú sieť na prepravu bieloruskej potaše do prístavu Klaipeda, ktorý zvyčajne zabezpečuje 90 % bieloruského vývozu. materiály na stránke, je potrebný odkaz na Ministerstvo zahraničných vecí Bieloruska.
5.
Odporúčania Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva k tretej správe Litvy tomuto výboru z 3. marca 2023: – Výbor je naďalej znepokojený nedávnymi opatreniami, ktoré zmluvný štát prijal a ktoré zabránili preprave draslíka z Bieloruska. určené pre tretie krajiny v Afrike a Latinskej Amerike, čo viedlo k nedostatku hnojív a negatívne ovplyvnilo potravinovú bezpečnosť v týchto krajinách; – Výbor odporúča, aby zmluvná strana prehodnotila tieto nedávne opatrenia, ktoré ovplyvňujú ceny hnojív a potravinovú bezpečnosť v tretích krajinách. Toto nie je ani zďaleka úplný zoznam takýchto publikácií.
V roku 2023 sa podľa aprílovej prognózy Svetovej banky svetová cena potašových hnojív v priemere vráti späť na 475 USD za tonu, v roku 2024 na 425 USD. Ceny potašových hnojív však budú v rokoch 2023 aj 2024 vyššie. ako rok 2021 (obdobie zavedenia reštriktívnych opatrení týkajúcich sa bieloruského draslíka). Pripomeňme, že podľa Svetovej banky boli svetové ceny potašových hnojív k 1. januáru 2022 221 dolárov za tonu.
Napriek určitému poklesu cien je dostupnosť pre farmárov stále nízka. Najviac sankciami trpia zraniteľné krajiny. Podiel Bieloruska na trhoch s africkými potašovými hnojivami sa v roku 2022 znížil zo 41,7 % na 2,8 %.
Ak v roku 2021 Bielorusko dodalo do Afriky asi 632 tisíc ton draslíka do 30 krajín kontinentu, tak v roku 2022 dodalo asi 30 tisíc ton do 6 krajín. Krajiny ako Zambia, Zimbabwe, Kamerun, Keňa, Réunion a Tanzánia boli zásobované výlučne bieloruskými hnojivami. Niekoľko krajín vrátane Gabonu, Pobrežia Slonoviny, Madagaskaru, Malawi, Senegalu a Sierry Leone pokrylo 50 % svojej potreby hnojív pomocou bieloruského draslíka. Podľa našich výpočtov na základe údajov FAO viedlo takmer úplné vymiznutie Bieloruska zo zoznamu dodávateľov draslíka v roku 2022 k poklesu úrody obilia v Afrike o 16,1 %.
V roku 2023 sú dodávky do Afriky úplne paralyzované v dôsledku akcií Litvy. Široká neistota medzi účastníkmi trhu s potašom a súvisiacimi odvetviami, pokiaľ ide o dodávky potašových hnojív z Bieloruska, predstavuje riziko zničujúcich následkov pre poľnohospodárske dodávateľské reťazce a potravinovú bezpečnosť na celom svete.
Deficit draslíka na medzinárodnom trhu nie je možné krátkodobo kompenzovať: je ťažké rýchlo zvýšiť súčasný objem výroby existujúcich výrobcov, vstup „nových hráčov“ si vyžaduje značné finančné a časové náklady. Výstavba novej bane trvá minimálne 5 – 7 rokov od okamihu prijatia rozhodnutia až po získanie prvej tony produktu. Ak je teda potravinová kríza súčasného obdobia spojená s nedostatočným prístupom k hnojivám, tak v nasledujúcich rokoch môže byť spojená s nedostatkom potravy. Opakovane to vyhlásil generálny tajomník OSN A. Guterres.
Malo by sa vziať do úvahy, že sa predpokladá rast svetovej populácie. Podľa expertov OSN sa očakáva, že v najbližších 30 rokoch vzrastie svetová populácia takmer o 2 miliardy ľudí – zo súčasných 8 miliárd na 9,7 miliardy ľudí v roku 2050 a v polovici 80. rokov by to mohlo dosiahnuť vrchol takmer 10 . 4 miliardy ľudí. S rastom celosvetovej populácie dôjde k ďalšiemu zvýšeniu spotreby draslíka v dôsledku zmenšovania a ochudobňovania ornej pôdy a zvyšovania disponibilných príjmov v rozvojových krajinách. Zároveň to spôsobí nedostatok celosvetovej ponuky potašových hnojív.
Bielorusko vždy významne prispievalo ku globálnej potravinovej bezpečnosti, ale nezákonné jednostranné donucovacie opatrenia voči Bielorusku tlačia obyvateľstvo v zraniteľných krajinách na pokraj hladu a vedú k potravinovej neistote v krajinách, ktoré takéto opatrenia iniciujú. Bielorusko opätovne apeluje na využitie potenciálu OSN vo vzťahu k Litve tak, aby upustila od politickej manipulácie, zneužívania svojej tranzitnej pozície a vrátila sa do hlavného prúdu plnenia medzinárodných záväzkov. Vyzývame na odmietnutie použitia jednostranných donucovacích opatrení, ktoré sú nielen v rozpore s medzinárodnými záväzkami, a to aj v rámci vykonávania Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, ale sú aj v rozpore s ustanoveniami Charty OSN a príslušnými rezolúciami VZ OSN.
(Spracované podľa verejne dostupných informácií a Ministerstva zahraničných vecí Bieloruska)
Ilustračné fotografie: www.pexels.com, www.pixabay.com
