Dizertácia Ľuboša Jančíka o konaní ECB v čase krízy
BRATISLAVA – Štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky Ľuboš Jančík má tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Doktorandskú prácu obhájil na Katedre bakovníctva a medzinárodných financií Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ľuboš Jančík má vedecký titul PhD – philosophiae doctor. Je medzinárodne uznávaný. Na Slovensku sa udeľuje titul „PhD.“ od roku 1996.
Hlavným cieľom dizertačnej práce je analýza menovej politiky Eurosystému v čase finančnej a hospodárskej krízy a vyhodnotenie protikrízových zásahov ECB. V súlade s týmto cieľom sme si stanovil aj niekoľko podporných subcieľov. Určil sme si štyri hypotézy – otázky, ktoré sú podľa nášho názoru kľúčové pre ďalší vývoj menovej politiky v eurozóne. Dizertačná práca je rozdelená do troch kapitol. Obsahuje 21 grafov, 2 schémy, 13 príloh, 1 tabuľku.
Prvá kapitola je venovaná historicko-teoretickým aspektom a súvislostiam vzniku centrálneho bankovníctva, formovania cieľov menovej politiky a diskusii keynesiánskeho a monetaristického prístupu k menovo-politickým cieľom. Rovnako aj skutočnostiam, aké prístupy v tomto smere prevládajú v súčasnosti.
V ďalšej časti práce je charakterizovaný cieľ dizertačnej práce, metódy a predmet skúmania. Kapitola je aj prierezom cieľov Eurosystému, jeho štruktúry, postavenia ECB a národných bánk členských štátov eurozóny. Takisto je jej súčasťou aj krátky pohľad na príčiny vzniku najväčšej svetovej finančnej a hospodárskej krízy.
Záverečná kapitola sa zaoberá analýzou a vyhodnotením protikrízových zásahov ECB. Obsahuje analýzu a porovnanie politiky Fedu a ECB s dôrazom na rozdiely a s vyuţitím Taylorovho pravidla, cez ktoré hodnotíme, s akou mierou presnosti obe centrálne banky určovali hodnotu kľúčových úrokových sadzieb. Kapitola obsahuje hodnotenie protikrízových opatrení ECB s moţným dosahom na budúcnosť menovej politiky v eurozóne. Výsledkom riešenia danej problematiky je vyhodnotenie zásahov ECB a takisto rizík, ktoré so sebou priniesli protikrízové zásahy banky. V záverečnej diskusii kapitoly sa pokúšame zodpovedať na otázky a hypotézy, ktoré sme si poloţili v úvode spracovania práce, a ktoré úzko súvisia s jej cieľom.
Výsledok práce naznačuje, ţe takzvané neštandardné nástroje menovej politiky, pouţité ECB v boji proti kríze, zohrávali významnú úlohu v oblasti stabilizácie finančného sektora. Napriek tomu nedokázali zabrániť poklesu ekonomickej aktivity, a takisto poklesu aktivity na finančných trhoch.
Doktorandskú prácu obhájil v roku 2010.
