Digitalizácia je už dnes neoddeliteľnou súčasťou práce audítora, ním môže byť len silná osobnosť
Počas nedávnej dvojdňovej metodicko-odbornej konferencie, organizovanej Slovenskou komorou audítorov (SKAU) v Podbanskom, bola jej časť venovaná problematike digitalizácie a aplikácie umelej inteligencie v rámci procesov auditu a s ním súvisiacich aktivít. Na otázky odpovedá Ing. Mária Brániková, viceprezidentka SKAU pre sústavné vzdelávanie.
Do akej miery sa vzdelávacie programy komory sústreďujú práve na nové trendy využívania digitalizácie a aplikácie umelej inteligencie v procesoch vykonávania profesie audítora?
– Nové trendy a najmä digitalizácia, sa dnes prejavujú v takmer všetkých sférach auditu – či už ide o samotný výkon auditu, o previerky, vyhotovenie dokumentácie a pod. Ich rýchlejšiemu uvedeniu do života pri tom výrazne napomohla situácia spojená s pandémiou Covid-19. Naša komora aj preto nielenže plánuje, ale už v súčasnosti aj realizuje v rámci školení množstvo aktivít, ktoré pomôžu našim členom orientovať sa a aj sa vzdelávať v tejto problematike či už priamo, alebo pomocou odborných na túto problematiku zameraných webinárov a online prednášok. Na nedávnom kongrese sme taktiež jeden celý blok venovali problematike digitalizácie audítorskej profesie, v rámci ktorej prítomným účastníkom odborne zdatní profesionáli vysvetlili nielen veci, týkajúce sa digitalizácie výkonu účtovníctva a štatutárneho auditu, ale aj efektívnosť a problematiku previerok kvality elektrickou formou. Zároveň očakávame podnety aj od samotnej členskej základne, aby sme tak mohli v čo najväčšej miere podchytiť a odprezentovať tieto aktuálne nové a pre efektívny výkon auditu nevyhnutné trendy.
Neraz sa hovorí o malom záujme mladých ľudí stať sa audítorom. Je tomu tak a ak áno, poznáte dôvod tohto stavu? Nehrajú v tom svoju úlohu aj vysoké nároky na neustále sa vzdelávanie a celková náročnosť tohto povolania?
– To, že profesia audítora nie je jednoduchá je fakt. Je to on, kto musí vedieť dokonale a podrobne obsiahnuť náročnú problematiku „života“ a chodu auditovaných firiem. Aj preto, pokiaľ sa na kariéru audítora rozhodne pripraviť mladý človek, musí si byť vedomý a byť stotožnený s tým, že musí mať 5 ročnú prax v účtovníctve, musí absolvovať trojročnú praktickú odbornú prípravu na pozícii asistenta u audítora, pričom táto doba môže trvať najviac 6 rokov a zároveň sa musí vzdelávať v súlade so zásadami sústavného vzdelávania komory. To si vyžaduje vytrvalosť, pedantnosť a pevnú vôľu – čiže silnú, komplexne vyhranenú osobnosť. Ide totiž o náročný proces, neustáleho vzdelávania sa, po ktorom, pokiaľ sa chce stať asistent audítorom, musí zvládnuť náročné skúšky. Tie sa týkajú širokého spektra problematiky: nielen účtovníctva, ale aj právnych záležitostí či znalosti medzinárodných štandardov. Audítor, ktorý úspešne absolvuje celý tento proces, nedostane nič zadarmo. Na druhej strane získa veľký odborný potenciál pre svoje ďalšie úspešné uplatnenie sa v rámci tejto profesie.
Na vašom nedávnom kongrese bolo napriek tomu pomerne dosť mladých účastníkov….
– … a aj preto by som sa nebála, že by mladí ľudia nemali o profesiu audítora záujem, hoci si uvedomujem, že by mohla byť situácia v tomto smere aj lepšia. Momentálne máme pred sebou preskúšanie záujemcov o asistentov, budeme realizovať skúšky, na ktoré máme už dnes zaregistrovaných približne 50 nových ľudí, odhodlaných na neustále vzdelávanie sa a „mravenčiu prácu“. To je dobrá vyhliadka, ktorú umocňuje aj fakt, že ich výhodou, ktorá im v uľahčí aj samotný náročný vstup do profesie – je ich znalosť jazykov a digitálnych technológií.
