Dialóg, rešpekt a užšia spolupráca sú princípy, na ktorých musíme budovať spoločnú budúcnosť

BRATISLAVA – Kazachstan získal samostatnosť v decembri 1991. Rok pred Slovenskom A to nie je jediná podobnosť medzi našimi krajinami. Po osamostatnení pred necelými tridsiatimi rokmi naše krajiny začali budovať suverénne štáty na princípoch pluralitnej demokracie a trhového hospodárstva na pozadí vážnych vnútorných výziev.

Kazachstan aj Slovensko nemajú priamy prístup k moru, majú väčších susedov, s ktorými ich spája dlhá história, a sú mnohonárodné. Národy týchto dvoch krajín sú známe svojou priateľskosťou, pohostinnosťou a, určite, láskou k hokeju.

Dúfam, že moja návšteva Bratislavy v rámci účasti na fóre GlobSec poskytne vynikajúcu príležitosť pre dôvernú diskusiu a podnieti celé spektrum našich vzťahov, najmä v oblasti obchodnej a hospodárskej spolupráce, kde je skutočne obrovský a sotva dotknutý potenciál.

V súčasnosti sa už bežne hovorí, že pandémia COVID-19 obrátila naruby základy nášho sveta. Vplyv pandémie a reštriktívne opatrenia prijaté vládami na kontrolu šírenia vírusu sú skutočne obrovské. Ekonomiky sa zmenšujú, základy spoločností sa otriasajú a budúcnosť sa netvorí tak, ako sme očakávali.

Napriek hlbokému vplyvu pandémie na ľudstvo však základy zostávajú stále  rovnaké. Neustále žijeme a budeme aj naďalej žiť v globalizovanom svete, ktorý sa bude čoraz väčšmi globalizovať, či sa nám to páči alebo nie.

V Kazachstane sme presvedčení, že užší dialóg, lepšie vzájomné porozumenie a rešpekt a vo výsledku užšia spolupráca by mali byť základnými zásadami, na ktorých by sme ako spoločenstvo národov mali budovať našu spoločnú budúcnosť.

To sú samotné princípy, na ktorých si Kazachstan, deviata najväčšia krajina na svete, susediaca s Ruskom a Čínou, vybudoval svoj vlastný jedinečný a pragmatický model zahraničnej politiky. Je založený na multi-vektorovom a vyváženom prístupe k spolupráci so štátmi Západu a Východu, Európy a Ázie. A bez ohľadu na to, ako sa svet okolo zmenil za posledné desaťročia, naša krajina naďalej dodržiava predtým stanovené priority na svetovej scéne. Tieto priority sú založené na multi-vektorovom prístupe a vyváženom prístupe k spolupráci so štátmi Západu a východu, Európy a Ázie. A bez ohľadu na to, ako sa svet okolo nás v posledných desaťročiach zmenil, naša krajina naďalej sleduje na svetovej scéne predtým stanovené priority.

Prezident Kasym-Žomart Tokajev vo svojom inauguračnom prejave v júni 2019 (mimochodom, len tri dni pred inauguráciou prezidentky Zuzany Čaputovej) zdôraznil: „Kazachstan si získal veľkú prestíž a etabloval sa ako mierumilovná a otvorená krajina, spoľahlivý zodpovedný partner v medzinárodných záležitostiach. V takejto našej konštruktívnej multi-vektorovej zahraničnej politike budeme pokračovať.“

V priebehu rokov nezávislosti sa Kazachstan prejavil prostredníctvom mnohých účinných iniciatív v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, dialógu a spolupráce. Patrí sem odmietnutie štvrtého jadrového arzenálu a zatvorenie Semipalatinského jadrného skúšobného polygónu historickými rozhodnutiami nášho prvého prezidenta Nursultana Nazarbajeva, dôsledná podpora iniciatív v oblasti globálnej jadrovej bezpečnosti a nešírenia zbraní hromadného ničenia. To zahŕňa začiatok vytvárania takých štruktúr, ako je Konferencia o interakcii a spolupráci v Ázii (CICA), ktorá dnes spája 27 euroázijských štátov, účasť na vytváraní medzinárodných organizácií, ako je Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO), predsedníctvo OBSE a summit organizácie, ktorý potvrdil význam OBSE a potrebu jej adaptácie a modernizácie. To zahŕňa posilnenie dialógu medzi náboženstvami prostredníctvom iniciácie podporovaných OSN kongresov lídrov svetových a tradičných náboženstiev, účinného vytvárania mieru a humanitárnej pomoci krajinám v núdzi v Strednej Ázii vrátane Afganistanu a mimo regiónu.

Pochádzajúc zo Strednej Ázie a nachádzajúc sa v srdci Strednej Európy nemožno nespomenúť podobnosť problémov, ktorým čelili naše regióny za ostatných 30 rokov, ako aj rozdiely v prístupoch k týmto výzvam až donedávna.

Po celé desaťročia si päť stredoázijských štátov udržiavalo pomerne slabé hospodárske vzťahy, ktoré bránili ich udržateľnému rastu. Avšak v posledných rokoch, po opätovnom uvedomení si spoločného záujmu a prijatí spoločných riešení spoločných problémov, vstúpil náš región do novej fázy svojho rozvoja. V tejto súvislosti bude nevyhnutný úzky a konštruktívny politický dialóg medzi všetkými piatimi krajinami v regióne pre obchod, hospodárstvo, investície a medziľudské vzťahy. Nové príležitosti pre tento región sa naskytli po prvých neformálnych konzultáciách na vysokej úrovni v Kazachstane v roku 2018 a v Uzbekistane v roku 2019. Dúfame, že tieto stretnutia budú v blízkej budúcnosti pokračovať.

Kazachstan ako najväčšia ekonomika v tomto regióne bude pokračovať v spolupráci so svojimi partnermi pri transformácii Strednej Ázie a dlho trpiaceho Afganistanu na zónu mieru, spolupráce a bezpečnosti. V tomto úsilí si vážime podporu, ktorú pociťujeme od našich partnerov mimo regiónu, vrátane Európskej únie.

Kazachstan sa dôsledne zasadzuje za postupný rozvoj regionálneho zbližovania medzi štátmi Strednej Ázie, pričom flexibilné spôsoby Vyšehradskej skupiny sú pre nás inšpirujúcim príkladom. Rovnako sme za posilnenie medziregionálnej spolupráce so štátmi v iných regiónoch, vrátane strednej a východnej Európy.

Spolu s našimi partnermi v Strednej Ázii, strednej a východnej Európe, samozrejme, aj so Slovenskom, musíme a budeme naďalej pracovať na posilňovaní dôveryhodného dialógu, rozširovaní obchodných, hospodárskych a investičných väzieb a spájaní síl pri spoločnom riešení výziev, ako aj hrozieb, vrátane pandémie COVID-19.

Muchtar Tleuberdi, minister zahraničných vecí Kazašskej republiky