Coface: dopad koronakrízy je stále úplne neistý

PARÍŽ –  V makroekonomickej štúdii “Paradox firemných bankrotov v Európe: Zázrak či prelud” sa Coface zameral na simuláciu finančného zdravia a miery platobnej neschopnosti firiem v hlavných krajinách eurozóny.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 predznamenala nárast počtu firemných zlyhaní aj bankrotov v celej eurozóne. No hoci je skutočný dopad koronakrízy stále neistý, počet insolvencií za rok 2020 paradoxne klesol vo všetkých hlavných európskych ekonomikách. „Podľa prieskumu spoločnosti Coface rozdiel medzi očakávanýmzhoršením finančného zdravia spoločností a počtom insolvencií naznačuje, že je tu vysoký počet „skrytých“ insolvencií, ktoré boli skôr odložené, ako by sa im malo zabrániť.

Existuje tak veľký počet spoločností v eurozóne, ktorých neúspech je len otázkou času,“ konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Nadnárodná spoločnosť je globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Francúzsko

Až 22 tisíc firiem vo Francúzsku možno považovať za „skryté prípady platobnej neschopnosti“, ktoré sa postupne začnú prejavovať už teraz a ďalej do roku 2022. „Počet takýchto skrytých prípadov insolvencií firiem odhaduje Coface v stavebníctve až 8 600, v maloobchode 1 800, v priemysle 1 500, v službách 1 200 a 800 v sektore dopravy,“ spresňuje Ján Čarný. Hoci kríza vlani ovplyvňovala odvetvia nerovnomerne, počet prípadov platobnej neschopnosti klesol vo všetkých odvetviach, vrátane tých, ktoré sú niekoľko mesiacov takpovediac na mŕtvom bode.

Mŕtvy bod

Podobne jasný pokles počtu insolvencií firiem zaznamenali aj všetky francúzske regióny. Pokles sa pohybuje od 34 % v Bretónsku po 49 % na Korzike. Vo Francúzsku by však bez pomoci firmám z Fondu solidarity došlo k poklesu ich prevádzkových výsledkov, napríklad v sektore ubytovania a stravovania až o približne 109 % namiesto 17%, ktoré podľa Coface vyplývajú z výsledkov spoločností. Vplyv platobnej neschopnosti na stratu pracovných miest bol napriek tomu obmedzený a dosiahol 126 000, čo je najnižšia úroveň od roku 2006.

Nemecko: Bankrotov v automotive pribúda

Coface odhaduje, že počet skrytých platobných neschopností v Nemecku je 3 950, čo je však až o 21 % menej, než to bolo v roku 2019. „Na začiatku pandémie pritom Coface očakával, že insolvencie sa v roku 2020 zvýšia o 9 %, nakoniec však poklesli o 15 %. Tento výsledok je čiastočne spôsobený tým, že nemecká vláda dočasne uvalila moratórium na konkurzné konanie, aby mali stimulačné opatrenia čas na nadobudnutie účinnosti,“ vysvetľuje Ján Čarný.

Nemecký kovopriemysel a automobilový sektor však aj napriek tomu, že boli v recesii už dávno pred pandémiou, zaznamenali v porovnaní s rokom 2019 nárast počtu insolvencií firiem.

Španielsko: Krátenie pracovného času pomohlo

Krátenie pracovného času, ku ktorému pristupujú mnohé firmy v čase pandémie, sa v Španielsku osvedčilo. Simulácie Coface napríklad v maloobchode naznačujú, že postupné opatrenia obmedzili pokles ziskov v druhom štvrťroku o -26 % v porovnaní s -67 %, ak by sa opatrenia nezaviedli. Aj napriek tomu však tieto opatrenia nedokázali zabrániť prudkému zvýšeniu insolvencií v sektore cestovného ruchu, medziročne až o 90 %, ku ktorým došlo najmä v druhej polovici roku 2020. Celkovo dosahuje počet prípadov španielskej skrytej platobnej neschopnosti cca 1 600 (čo je 34 % úrovne z roku 2019).

Taliansko: Namiesto rastu „pokles“

V Taliansku odhaduje Coface veľkosť počtu skrytých insolvencií na približne 39 % ich úrovne z roku 2019, teda okolo 4 100 insolvencií. „Podľa výpočtov spoločnosti Coface sa však mala miera platobnej neschopnosti zvýšiť v krajine o 7%,“ podotýka Ján Čarný.

Znepokojujúci výhľad

Nie všetky „skryté“ bankroty sa pritom prejavia už tento rok. „Rozhodujúca bude kontinuita insolvenčných moratórií, opatrení pomoci firmám aj podpora zo strany bánk,“ podotýka Ján Čarný. Proces „dobehnutia“ prípadov platobnej neschopnosti už v tomto a ďalších rokoch bude priamo úmerný miere ukončenia reštriktívnych opatrení, ktorá bude závisieť od rýchlosti očkovania obyvateľov proti COVID-19. Tento proces bude závisieť aj od ochoty štátov pokračovať v poskytovaní podpory, najmä preto, že veľká väčšina firiem začne splácať štátom
garantované pôžičky už v roku 2022 (napríklad vo Francúzsku).