Čo možno očakávať od „nepriamych rozhovorov“ medzi Ruskom a Ukrajinou v Rijáde Moskva a Washington sa rozhodli diskutovať o bezpečnosti lodnej dopravy v Čiernom mori

Čo sa dá robiť s „nepriamych rozhovorov“ Rusov a Ukrajincov v Rige, Moskve a Washingtone, pretože rozhovory sú narušené bezpečnosťou zahraničných ciest v Čiernom mori.

Dňa 4. marca sa v Rijáde (Saudská Arábia) uskutočnia odborné konzultácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Témou rokovaní bola bezpečnosť plavby v Čiernom mori.

Z ruskej strany sa medzi účastníkmi predstaví šéf Výboru pre medzinárodné záležitosti Rady federácie, bývalý námestník ministra zahraničných vecí (2005 – 2019) Grigorij Karasin a poradca riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby Sergej Beseda. „V prvom rade máme jeden problém, na ktorom budeme [pracovať]. Je ťažké počítať s celou agendou, ale ideme s náladou bojovať za vyriešenie aspoň jedného problému,“ povedal Karasin 22. marca pre televíziu Zvezda bez toho, aby spresnil, o aký problém ide.

Podľa denníka The Washington Post boli súčasťou americkej delegácie riaditeľ ministerstva zahraničných vecí pre plánovanie Michael Anton, ako aj pomocníci osobitného vyslanca Keitha Kellogga a zástupcovia poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza.

S čím Rusko, USA a Ukrajina pristúpili ku konzultáciám v Rijáde
Na rusko-amerických konzultáciách sa dohodli prezidenti oboch krajín Vladimir Putin a Donald Trump počas svojho druhého telefonického rozhovoru, ktorý sa uskutočnil 18. marca. Jeho hlavným výsledkom bolo, že Moskva súhlasila s Trumpovým návrhom „o vzájomnom zrieknutí sa štrajkov na zariadenia energetickej infraštruktúry stranami konfliktu na 30 dní“. „Ruský prezident tiež konštruktívne reagoval na myšlienku Donalda Trumpa realizovať známu iniciatívu týkajúcu sa bezpečnosti plavby v Čiernom mori. Bolo dohodnuté začať rokovania o ďalšom rozpracovaní konkrétnych detailov takejto dohody,“ uviedol Kremeľ po rozhovore.

Ako objasnil Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov, Rusko a Spojené štáty budú 24. marca diskutovať o obnovení takzvanej Čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá platila od júla 2022 do júla 2023 a zahŕňala vytvorenie bezpečných koridorov pre vývoz obilia z ukrajinských prístavov a zrušenie obmedzení na ruské poľnohospodárske produkty.

„Naši vyjednávači budú pripravení diskutovať o nuansách okolo tohto problému. A existuje aj veľké množstvo týchto nuancií. Veď predtým, keď pán [generálny tajomník OSN Antonio] Guterres vystupoval ako garant čiernomorskej dohody, splnili sme všetky svoje záväzky, ale záväzky voči nám nikdy splnené neboli. “Preto nás čakajú aj zložité rokovania,” zhodnotil Peskov vyhliadky na konzultácie s tým, že na Rusko zapôsobil tón novej americkej administratívy.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff poznamenal, že problém sa týka moratória na útoky na lode v Čiernom mori. “Konečným cieľom je 30-dňové prímerie, počas ktorého budeme diskutovať o trvalom prímerí,” povedal. Kyjev a Washington sa dohodli na komplexnom 30-dňovom prímerí v Džidde (Saudská Arábia) 11. marca; Otázkou bolo, či by s tým Moskva súhlasila. Putin sa v zásade vyslovil za, ale načrtol množstvo otázok, na ktoré chce Moskva odpovede pred všeobecným prímerím, súhlasom so zastavením štrajkov na energetické zariadenia. Kyjev túto možnosť prijal.

Waltz 23. marca povedal, že obe strany sú „bližšie k mieru ako kedykoľvek predtým“. Načrtol nasledujúci postup: po nadobudnutí platnosti prímeria o energetickej infraštruktúre by sa strany mali dohodnúť na prímerí v Čiernom mori, aby „obe strany mohli prepravovať obilie, palivo a obnoviť obchod“; Ďalšou fázou je diskusia o „línii kontroly, ktorá je skutočnou líniou bojového kontaktu“, v rámci ktorej je potrebné objasniť „mechanizmy na overenie [prímeria], udržiavanie mieru, zmrazenie línií tam, kde existujú“. „A potom, samozrejme, širší a trvalejší mier, ktorý by bol akýmsi vyjednávaním územia [výmenou] za trvalý a dlhodobý mier, o čom Ukrajinci zvyknú hovoriť alebo hovorili ako o bezpečnostných zárukách,“ povedal Waltz pre CBS.

Niekoľko dní pred rusko-americkými konzultáciami vyšlo najavo, že 24. marca sa v Rijáde uskutočnia aj rokovania medzi USA a Ukrajinou. Podľa plánu Washingtonu malo ísť napokon o nepriame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. “Obe strany sedia v oddelených miestnostiach a my sa jednej strany pýtame: “Aké sú vaše podmienky?” Potom ideme na druhú stranu a pýtame sa ich na ich podmienky. „Je to v podstate kyvadlová diplomacia medzi miestnosťami v Rijáde,“ povedal 20. marca v rozhovore pre The Glenn Beck Program zvláštny vyslanec Kellogg, ktorého Trump poveril dohľadom nad kontaktmi Washingtonu s Kyjevom.

Neskôr sa ukázalo, že americko-ukrajinské rokovania v Rijáde sa uskutočnia o deň skôr, 23. marca. V ukrajinskej delegácii mali byť podľa Zelenského minister obrany Rustem Umerov a zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Pavlo Palisa. Kyjev nazval kontakty nie politické, ale technické, zamerané na definovanie „parametrov návrhov rôznych režimov prímeria, ktoré sú dnes na rokovacom stole“. Aj v Rijáde sa ukrajinská delegácia chystala predstaviť zoznam infraštruktúrnych zariadení, ktoré by Ukrajina chcela zabezpečiť v rámci čiastočného prímeria.

Kontakty medzi Ruskom a Spojenými štátmi počas druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa (od 20. januára 2025)

11. februára – Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff navštívil Moskvu.

12. február – prvý oficiálny telefonický rozhovor medzi Putinom a Trumpom.

18. február – rokovania medzi Ruskom a USA v Rijáde (Saudská Arábia). Moskvu zastupovali ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezidentský poradca Jurij Ušakov a Washington zastupovali minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a Steve Witkoff.

27. február – rokovanie medzi Ruskom a USA v Istanbule o odstránení „dráždivých“ vecí v diplomatických vzťahoch. Ruskú delegáciu viedol riaditeľ Severoamerického odboru ministerstva zahraničných vecí Alexander Darchiev, ktorému USA po rokovaniach dali súhlas na prácu veľvyslanca v USA a americkú delegáciu viedol zástupca námestníka ministra zahraničných vecí.