Čo je to konšpiračná teória a ako funguje

Konšpiračná teória, anglicky conspiracy theory, známa aj ako „doktrína či veda o sprisahaní“ z anglického konšpirácie. 

Je to pojem, ktorý vyhlasuje určité spoločensky významné udalosti, určité historické javy, či dokonca priebeh dejín ako celku za výsledok sprisahania určitej skupiny ľudí (štát v štáte, svetovláda), ktorí tento proces riadia zo sebectva, kvôli ambíciám alebo iné skupiny, klany, či iné záujmy …

Vo verejnom diskurze sa tento výraz používa v negatívnom zmysle, často ako synonymum pre „jasne nesprávnu teóriu“. Vyhlásenie oponentovho konceptu za konšpiračnú teóriu sa v polemikách často používa ako prostriedok na diskreditáciu konceptu v očiach poslucháčov.

Konšpiračnú teóriu možno považovať za jednu z extrémnych verzií teórie elít. Teória elít je v politológii a sociológii teóriou štátu, ktorá sa snaží opísať a vysvetliť mocenské vzťahy v modernej spoločnosti. Teória tvrdí, že najväčšiu moc má malá menšina, ktorú tvoria členovia ekonomickej a politickej elity – a táto moc nezávisí od demokratických volieb.

Konšpirační teoretici často pripisujú jednotlivcom a malým skupinám nadprirodzené schopnosti ovládať a riadiť najzložitejšie sociálne a politické procesy, pričom akýkoľvek súkromný konflikt prezentujú ako súčasť všeobecného boja medzi dobrom a zlom.

Podľa ustanovení konšpiračnej teórie možno považovať za „zovšeobecnenie špeciálnych prípadov“, teda za jeden z typov kognitívnych skreslení. Alebo ako prejav apofénie – zážitku spočívajúceho v túžbe vidieť štruktúru alebo vzťahy v náhodných alebo nezmyselných údajoch, teda nemotivované videnie vzťahov, sprevádzané charakteristickým pocitom neadekvátnej dôležitosti.

Napriek tomu „ak si paranoidný, neznamená to, že ťa nikto nesleduje,“ a existujú príklady, keď sa niečo, čo existovalo ako teória a bolo zosmiešňované médiami a spoločnosťou ako konšpiračná teória, ukázalo ako pravdivé.

DOVODY KONŠPIRÁCIE

Jedným z dôvodov vzniku konšpiračnej teórie sú hlboké sociálne a psychologické potreby človeka. Vnímanie ustanovení konšpiračnej teórie úzko súvisí s mechanizmami stereotypizácie, projekciou a fenoménom úniku, ako aj so zložitosťou ľudského chápania náhodných udalostí, fragmentárnym vnímaním sveta, túžbou po holistické zobrazenie obrazu udalostí ako ich vysvetľuje  gestaltpsychológia, teda projekciu. Príčina úspechu konšpiračných teórií sa nazýva aj ideologická reakcia na sociálnu nerovnosť.

Mechanizmus projekcie znamená, že konšpiračný teoretik má tendenciu prenášať niektoré svoje pozitívne a negatívne osobnostné črty na údajných účastníkov konšpirácie. Zároveň nadobúdajú prehnaný charakter. Na jednej strane sú sprisahanci démonizovaní, pripisujú sa im zlé úmysly aj osobná nemravnosť. To vám umožňuje odstrániť akékoľvek morálne obmedzenia konania vo vzťahu k údajným sprisahancom, aby ste sa vyhli morálnemu odsúdeniu alebo trestnej zodpovednosti. Koniec koncov, ten, kto ničí takéto monštrá, by mal byť uznaný ako hrdina, nie zločinec. Na druhej strane sú sprisahanci obdarení špeciálnymi schopnosťami ako sú inteligencia, prefíkanosť, rozhodnosť atď.

Túžba vyhnúť sa kognitívnej disonancii vedie k tomu, že osobu, ktorá raz prijala určitú konšpiračnú teóriu, je spravidla ťažké presvedčiť, aby ju opustil. Všetky fakty odporujúce teórii sú buď jednoducho ignorované alebo odmietnuté pomocou typických techník konšpiračných teórií. Možno ich poprieť, nazvať prejavmi provokatívnych aktivít konšpirátorov alebo ich interpretovať tak, že sa z rozporuplných stanú potvrdzovaním. Naopak, akákoľvek skutočnosť, aj tá najmenej škodlivá a zdanlivo nesúvisiaca s prípadom, môže s trochou úsilia zapadnúť do obrazu, ktorý ponúka konšpiračná teória. V románe Foucaultovo kyvadlo to Umberto Eco vyjadril takto:

“Ak pripustíme možnosť, že vo vesmíre existuje aspoň jeden východiskový bod, ktorý nie je znakom niečoho iného, ​​okamžite prekročíme rámce hermeneutického  myslenia.”

Hermeneutika (z gréckeho herméneuein = vykladať, prekladať, vyložiť) je filologická a filozofická náuka o metódach správneho chápania a výkladu textov, najmä náboženských (exegeze), právnych (výklad práva) a filozofických. V širšom význame sa používa aj na výklad umeleckých diel (Wilhelm Dilthey), prípadne aj porozumenie štruktúry ľudského bytia na svete (Martin Heidegger).

NIE JE TO VEDA

Napriek tomu, že konšpirológia doslova znamená „veda o konšpiráciách“, jej vedecký status je viac než pochybný. Často pôsobí ako pseudoveda, približujúca sa k mestským legendám a obsahu bulvárnej literatúry. Chyby konšpiračných teórií sa najčastejšie nazývajú senzácie chtivosť a nedostatok overených faktov. Konšpiračné teórie sa tiež používajú na dezinformácie a ako argument ad absurdum na obvinenie oponenta z „paranoidného štýlu“ myslenia. To však nevyvracia samotný predmet konšpiračných teórií – utajované organizácie národného a nadnárodného poriadku, ktoré môžu prostredníctvom konšpirácií ovplyvňovať chod svetových dejín. Samotné ich utajenie bráni schopnosti zbierať spoľahlivé informácie, no ich aktivity môžu odhaliť nepriame dáta. Zároveň sa konšpiračné teórie neobjavujú ako samostatná disciplína, ale ako integrálna súčasť histórie, sociológie, politológie, politickej ekonómie atď.

Ústredným bodom každej konšpiračnej teórie je prítomnosť nejakého druhu mocného tajného spoločenstva, ktorá môže ovplyvniť chod svetových dejín. Napriek tomu, že existencia tajných spoločností alebo organizácií s vysokým stupňom utajenia je nepochybná, pripisovať im nedokázanú úlohu v historických udalostiach je konšpiračné. Templári sú považovaní za jednu z prvých a najmocnejších tajných organizácií v konšpiračných teóriách. Slobodomurári od nich odvodzovali svoj pôvod. V roku 1797 opát Augustin de Baruelle povýšil iluminátov a jakobínov na templárov.

ČRTY

Charakteristickou črtou väčšiny týchto konšpiračných teórií je tvrdenie o existencii neznámej alebo rafinovanej tajnej spoločnosti, vytvorenej určitou skupinou ľudí s cieľom zmocniť sa moci nad svetom. Činnosť tejto spoločnosti vysvetľuje množstvo historických udalostí, ktoré sú negatívne pre cieľové publikum teórie. Zástancovia takýchto teórií tiež postulujú množstvo vzťahov medzi historickými a modernými udalosťami, ktoré sú etapami realizácie globálneho plánu konšpirátorov.

Vrchol popularity globálnych konšpiračných teórií sa spravidla zhoduje s obdobiami ekonomickej a (alebo) politickej nestability a krízy. V tomto prípade neochota širokých más spoločnosti vynaložiť úsilie na pochopenie objektívnych príčin problému vyúsťuje do hľadania „jednoduchých riešení“, medzi ktoré patrí aj hľadanie nepriateľov, ktorí sú za krízu osobne zodpovední. Globálne konšpiračné teórie teda poskytujú východisko pre chaotickú deštruktívnu sociálnu energiu a môžu byť použité tak v záujme vládnucej elity (Čierne stotiny v cárskom Rusku, čo boli poloozbrojné skupiny antisemitských teroristov), ako aj proti nej (nacisti vo Weimarskej republike). To robí z globálnych konšpiračných teórií jeden z najúčinnejších nástrojov na manipuláciu más v krízových spoločnostiach, hoci v nesprávnych rukách môže takýto nástroj viesť k úplne nepredvídateľným následkom.

V každej spoločnosti, bez ohľadu na jej stav, existujú sociálne skupiny viac ako iné predisponované k vnímaniu a podpore globálnych konšpiračných teórií. Vo všeobecnosti konšpiračné teórie nachádzajú podporu u tých, ktorí sú nespokojní s existujúcim stavom v spoločnosti, najmä u tých, ktorí sú nespokojní so svojou osobnou situáciou. Keďže krízové ​​obdobia dramaticky zvyšujú počet takýchto aktérov, podpora globálnych konšpiračných teórií sa primerane zvyšuje. Najčastejšie sa stretávame s nasledujúcimi globálnymi konšpiračnými teóriami.

KATOLÍCKE KONŠPIRÁCIE

Počas reformácie vznikla pápežská konšpiračná teória, podľa ktorej pápež využil jezuitov na zvrhnutie protestantských kráľov. Sila tejto teórie bola taká veľká, že prispela k dočasnému zatvoreniu jezuitského rádu. Za ozveny tejto teórie v umení možno považovať Bratstvo vlka (film) a Da Vinciho kód (miesto jezuitov tam nahrádza Opus Dei).

ANTISEMITSKÉ KONŠPITÁCIE

Antisemitské konšpiračné teórie vychádzajú z Protokolov sionských mudrcov, na základe ktorých vznikla teória židovsko-slobodomurárskeho sprisahania. V rámci tejto teórie je slobodomurárstvo vnímané ako nástroj na dosiahnutie nadvlády Židov. Zároveň bola zdôraznená úloha slobodomurárov vo Veľkej francúzskej revolúcii. Počas občianskej vojny v Rusku bol fenomén židovského murárstva vytlačený židovským boľševizmom, ktorý bol adaptovaný v nacistickom Nemecku. V Poľsku sa sformoval koncept Judeopolónie a v Argentíne Plán Andinia. Americkou verziou antisemitského sprisahania je sionistická okupačná vláda.

KONŠPIRÁCIA O MIMOZEMŠŤANOCH

Podstatou tohto konceptu je, že mimozemšťania sa sprisahali s miestnymi elitami, aby zotročili ľudstvo. Prvé zmienky sú spojené s incidentom v Roswelli z roku 1947. Spojenie americkej elity s mimozemšťanmi podporila skupina Majestic 12. V USA sa na tomto základe zrodila mestská legenda Men in Black. David Icke rozvinul túto vetvu konšpiračných teórií do doktríny plazov. Jim Marrs veril, že mimozemšťania ovládajúci Zem boli spojení s planétou Nibiru.

CELOSVETOVÉ SPRISAHANIE

Mondialistické, alebo  sprisahanie je najnovšou formou konšpiračných teórií, ktoré odhaľujú plány „tajnej svetovej vlády“ v posledných desaťročiach. Charakteristickým znakom tejto verzie konšpiračných teórií je, že hlavným predmetom výskumu sa stávajú Spojené štáty americké.

Neoficiálnu medzinárodnú organizáciu „Bilderberg Club“ niektorí konšpirační teoretici považujú za tajnú svetovú vládu.

Podľa konšpiračných teoretikov je skutočným cieľom Trilaterálnej komisie, čo je súkromná organizácia, ktorá podporuje spoluprácu medzi Severnou Amerikou, Európou a tichomorskou oblasťou Ázie, založená bankárom Davidom Rockefellerom) aj vytvorenie svetovej vlády pod jej kontrolou. Bohemian Club, ktorý združuje vplyvných členov americkej spoločnosti, je podľa niektorých konšpiračných teoretikov zodpovedný za rozhodovanie o najdôležitejších otázkach domácej a medzinárodnej politiky.

BRITSKÉ SPRISAHANIE 

Anglická teória o sprisahaní je úzko spätá s antisemitskými konšpiračnými teóriami, keďže zdôrazňuje tri aspekty: premiéra Disraeliho, úlohu bankového klanu Rothschildovcov a úlohu Británie pri vytváraní Izraela. Jeho korene sú však prastaré a siahajú až do privilegovaného postavenia templárskych rytierov na ostrove. Podľa tejto teórie sú mnohé krajiny sveta „kryptokolóniami“ Veľkej Británie. Ide o akúsi geopolitickú konkretizáciu konceptu slobodomurárskeho sprisahania, vychádzajúc z postoja, že celé svetové slobodomurárstvo podlieha anglickému slobodomurárstvu, ktoré predstavuje jeho hlava, anglický panovník. Teória „kryptokolónií“ sa teda rozvíja v dielach ruského filozofa a publicistu D. Galkovského. Anglicko je akýmsi „zlým géniom sveta“ v dielach amerického nonkonformistu Lyndona LaRouche.

TAJNÉ SLUŽBY

V súčasnosti majú špeciálne služby znaky tajného spoločenstva, ktorého činnosť je a priori tajná. Čím je krajina mocnejšia, tým väčšiu silu majú jej špeciálne služby. Napríklad americkej CIA sa pripisujú teroristické útoky z 11. septembra 2001. Predtým sa im pripisoval atentát na Johna F. Kennedyho a rozpad ZSSR s pomocou Dullesovho plánu.

Britské spravodajské agentúry boli podozrivé z úmyslu pretiahnuť druhú svetovú vojnu neutralizáciou nemeckého vyjednávača Hessa. V roku 2004 BBC uviedla film, podľa ktorého bol vrahom Rasputina v roku 1916 britský dôstojník Oswald Reiner, ktorý sa snažil zabrániť Rusku v odstúpení z vojny s Nemeckom. V konšpiračných kruhoch sa uvažuje ďalší čin britských špeciálnych služieb s cieľom zapojiť Spojené štáty do vojny s Nemeckom a v roku 1915 potopiť Lusitaniu.

Izraelské tajné služby podozrievali konšpirační teoretici z vraždy Rabina, ako aj z vytvorenia teroristickej organizácie Islamský štát.