Čo je to dabing audiovizuálnych diel

Dabing alebo dabovanie (zastarano dubbing alebo dubbovanie) je pretlmočenie inojazyčného audiovizuálneho diela nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrávané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele. Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.

S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v animovaných filmoch a počítačových hrách, kde je každá postava dabovaná skutočným človekom. Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou bábok alebo počítačového softvéru. Pri tzv. rýchlodabingu (angl. voiceover) je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v Poľsku alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií). V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.

V Česko-Slovensku sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo ZSSR a NDR do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio Slovenského filmu vyprodukovalo už celý rad filmov. Najmasovejšie využitie rýchlodabingu v bývalom Česko-Slovensku nastal príchodom prvých videopožičovní s VHS kazetami v 80. a 90. rokoch, kvôli zvýšenému dopytu o zahraničné tituly si okrem distribútorov nechávali vyrábať voiceover aj samotné požičovne.