Clickbait – senzačný alebo zavádzajúci titulok dokáže identifikovať väčšina populácie

BRATISLAVA – Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie  Eset, väčšina Slovákov nemá problém rozpoznať jednu z najčastejších manipulatívnych techník na internete takzvaný  clickbait.

Clickbait (z anglićtiny click – kliknutie a bait – návnada) je upútavka (väčšinou nadpis webovej stránky, článku alebo miniatúra videa) vytvorená tak, aby návštevníka zaujala či presvedčila natoľko, aby klikol na s ňou spojený hyperlink. Ten ho obyčajne zavedie na článok alebo video s pochybným, respektíve s upútavkou iba čiastočne alebo vôbec nesúvisiacim obsahom. Využíva senzačné titulky alebo príťažlivé obrázky, ktorých cieľom je primäť návštevníka ku klikaniu a zdieľaniu materiálov na sociálnych sieťach alebo na zvyšovanie návštevnosti webovej stránky.

Reálny test na reprezentatívnej výberovej vzorke 1 038 dospelých respondentov ukázal, že clickbait, teda senzačný či zavádzajúci titulok, dokáže správne identifikovať približne 70 % populácie.

Konkrétny test pozostával z posudzovania štyroch fiktívnych titulkov, z ktorých dva vykazovali typické znaky clickbaitu a zvyšné dva boli neutrálne, teda vecné. Titulok  „Pozrite, akú šialenú vec urobil známy herec!” označilo správne –  teda za clickbait – 70 % respondentov. Rovnako aj druhý titulok „Tento jednoduchý trik zlepší vaše zdravie bez liekov”, označilo za clickbait 69 % respondentov. Naopak pri vecných titulkoch „Ministerstvo hospodárstva predstavilo plán obnovy“ a „Európska únia prijala novú smernicu o biopalivách“,  65 % resp.  68 % opýtaných správne usúdilo, že v tomto prípade o clickbait nejde.

Ako dôležitá zložka v mediálnom správaní sa ukázala aj odolnosť významnej časti obyvateľstva voči takýmto praktikám. Polovica opýtaných (50 %) totiž tvrdí, že ak má nejaký článok alebo príspevok senzačný titulok, sú nemu skeptickejší. Pomerne zodpovedný je tiež prístup v zdieľaní. Takmer dve tretiny (62 %) respondentov si pred zdieľaním článku alebo príspevku iným ľuďom najskôr prečítajú celý text, nielen titulok.

„Hoci výsledky naznačujú relatívne dobrú mediálnu orientáciu, stále zostáva približne 30 % populácie, ktorá buď nevie clickbait určiť, alebo ho považuje za seriózny nadpis, čo vytvára priestor pre šírenie dezinformácií a emocionálnu manipuláciu. Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že schopnosť ľudí odhaliť senzačný či zavádzajúci titulok, nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne. Zatiaľ čo mladí ľudia a vzdelanostné elity sú voči tomuto typu manipulácie vysoko odolní, menej vzdelaní, sociálne slabšie vrstvy či menej intenzívni používatelia internetu sú voči clickbaitom zraniteľnejší, čo koreluje s ich celkovo nižšou úrovňou mediálnej gramotnosti“, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.

Z ďalších zistení vyberáme:

• Mladá generácia (18 – 24-roční) a študenti vykazujú v tomto teste najvyššiu úspešnosť. Študenti správne identifikovali clickbait o hercovi v 85 % prípadov a o zdraví až v 90 %. To potvrdzuje, že „digitálni domorodci“ majú mechanizmy tvorby obsahu na sociálnych sieťach vžité najlepšie.
• Seniori (65+ rokov) sú v identifikácii slabší (65 %), pričom majú tendenciu častejšie váhať alebo clickbait vôbec nepoznať.
• Vzdelanie je najsilnejším prediktorom úspešnosti. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia dosiahli v identifikácii úroveň 82 %, zatiaľ čo u ľudí so základným vzdelaním úspešnosť klesá na 65 %. Tento významný rozdiel ukazuje, že kritická analýza textu priamo súvisí s celkovou úrovňou vzdelania.
• Manažéri a tvoriví pracovníci (84 %) spolu s ľuďmi s príjmom ich domácností nad 2 601 € (78 %) tvoria špičku v úspešnosti testu.
• Naopak, skupiny s nižším socioekonomickým statusom (respondenti s príjmom domácnosti do 1 000 €/mes., a nezamestnaní) vykazujú signifikantne nižšiu citlivosť na clickbait (nezamestnaní len 58 %).
• Respondenti, ktorí využívajú internet intenzívne, sú úspešnejší (71 %) v porovnaní s tými, ktorí ho využívajú menej intenzívne (len 49 % správne identifikovalo clickbait). Skúsenosť s digitálnym prostredím tak pôsobí ako prirodzený tréningový mechanizmus.

Metodologické údaje prieskumu

Dátum zberu údajov: apríl 2026

Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum

Veľkosť vzorky: 1 038 respondentov starších ako 18 rokov

Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR

Metodika zberu dát: CAWI (on line panel) a CAPI (osobné dopytovanie)

 O Inštitúte pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti. Generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí. Zverejňovaním svojich výskumných zistení IVO participuje na rozprave o dôležitých otázkach verejného záujmu. Poskytuje kritickú odbornú reflexiu a oponentúru riešení, ponúkaných rozmanitými spoločenskými aktérmi.

 O Nadácii ESET

Nadácia ESET dlhodobo prispieva k rozvoju Slovenska podporou vedy, výskumu, technológií, vzdelávania a občianskej spoločnosti. Pomáha komunitám a organizáciám lepšie reagovať na výzvy dnešnej doby a rozvíjať ich potenciál – v súlade s hodnotami otvorenej, vzdelanej a odolnej spoločnosti.

Zameriava sa najmä na popularizáciu a rozvoj vedy a technológií, pričom jej vlajkovou iniciatívou je vlastný projekt ESET Science Award, ktorý zviditeľňuje výnimočnú vedu a osobnosti výskumnej scény na Slovensku. Nadácia zároveň systematicky podporuje vzdelávanie, najmä v oblastiach STEM, digitálnych zručností, informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti.

Podporuje tiež iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti a kvalitnejšiemu verejnému životu založenému na dôvere, faktoch, transparentnosti a demokratických hodnotách.

Od svojho vzniku v roku 2011 nadácia vytvára dlhodobé partnerstvá s organizáciami, ktorých aktivity majú merateľný spoločenský dopad. Podpora má rôzne formy – od financovania projektov až po expertnú spoluprácu a sieťovanie.