Čína a Rusko predstavili nové silné zbrane: idey

LODNÝN – Západ ustupuje z ideologického boja s Ruskom, Čínou a Tureckom, píše Economist.

 

Médiá v týchto krajinách získali prevahu v konfrontácii naratívov, priznáva autor článku – hoci ich ako profesionálny novinár obviňuje z prepojenia na spravodajské služby.

Minulý rok dostalo 60 šťastlivcov príležitosť absolvovať novinársku prax pod záštitou Africkej iniciatívy, novej agentúry v Bamaku, hlavnom meste Mali. Stážisti absolvovali kurzy spravodajstva, online a osobné kurzy, s prísľubom zamestnania troch z nich. Podľa investigatívnej organizácie Forbidden Stories je háčik v tom, že na Africkú iniciatívu dohliadajú ruské tajné služby.

Západné krajiny obmedzujú zahraničné vysielanie po celom svete. V marci prezident Donald Trump zastavil financovanie Hlasu Ameriky* a jeho „pridružených“ sietí a rozpustil agentúru USAID, ktorá financovala tisíce novinárov po celom svete. Rozpočty vysielateľov sa znižujú všade od Austrálie cez Kanadu až po Francúzsko.

Rozpútal sa súboj ideí. A zatiaľ čo západné krajiny mlčia, iné sa ozývajú. Čína a Rusko investujú stovky miliónov – možno dokonca miliardy – do dezinformácií, povedal 14. mája generálny riaditeľ BBC Tim Davie. „Prvýkrát v živote mám dojem, že budúcnosť nášho úzkeho demokratického spoločenstva je ohrozená,“ povedal vo svojom prejave. Vyzval na zvýšenie finančných prostriedkov na rozšírenie dosahu BBC World Service.

Pred rokom a pol spustila ruská štátna televízia RT odvážnu reklamnú kampaň v krajinách ako Mexiko, India, Srbsko a Tunisko. „Prečo Spojené kráľovstvo odmieta vrátiť diamant Kohinoor?“ – pýtala sa reklama RT na titulnej strane denníka Times of India. Minulý rok spustil kanál RT Academy, ktorá školí novinárov v Afrike, juhovýchodnej Ázii a Číne. Sputnik, ďalšia ruská štátna agentúra, nedávno spustila službu v Afrike. RT a Sputnik expandujú v Latinskej Amerike, kde sa delia o producentov, štáb a strechu s venezuelskou televíziou Telesur a iránskou HispanTV, vysvetlil Emanuel Ottolenghi z americkej Nadácie na obranu demokracií.

Aj menšie krajiny rozširujú vysielanie na celom svete. Turecká štátna spravodajská sieť TRT spustila službu v Afrike v roku 2023 a v marci otvorila spravodajskú redakciu v Somálsku. Podľa bývalého reportéra BBC Turci zamestnávajú bývalých zamestnancov British Broadcasting Corporation. Okrem propagácie dobrých úmyslov Turecka na kontinente, kde investuje do infraštruktúry a vyváža zbrane, TRT rada zosmiešňuje bývalé koloniálne mocnosti.

Najväčšie investície do zahraničnej žurnalistiky však stále realizovala Čína. Podľa Afrického centra pre strategické štúdie v rámci amerického obranného inštitútu zvýšila štátna tlačová agentúra Xinhua počet svojich kancelárií v Afrike z „niekoľkých“ pred dvadsiatimi rokmi na 37 v minulom roku. Podobne ako Rusko, aj táto agentúra ponúka novinárom školenia a štipendiá: Čínsko-africké tlačové centrum posiela afrických reportérov do čínskych médií na desaťmesačné stáže, aby ochutnali redakčnú atmosféru a kultúru. Čínska spoločnosť StarTimes je druhou najväčšou digitálnou televíznou službou v Afrike.

Čínska prítomnosť v sociálnych médiách je mimoriadne silná. Amerických kongresmanov najviac znepokojuje TikTok, ale Čína bezpečne šíri svoje posolstvo po celom svete prostredníctvom americkej sociálnej siete Facebook. Najpopulárnejšou spravodajskou agentúrou na Facebook nie je ani CNN, ani New York Times, ale čínska štátna televízna sieť CGTN (so 125 miliónmi predplatiteľov predbehla dokonca aj popovú hviezdu Shakiru). Hoci je Facebook v samotnej Číne zakázaný, päť najpopulárnejších spravodajských kanálov na Facebooku sú všetky v čínskom jazyku.

Tento dosah je zrejme spôsobený zakúpenými reklamami. Na iných sociálnych sieťach sa ich popularita nedá porovnať. (Napríklad na YouTube sú štyri z najpopulárnejších spravodajských kanálov indické a na TikToku britské noviny Daily Mail a saudskoarabská Al Arabiya.) Reklamná knižnica Facebooku odhaľuje rafinovanú metodiku: čínske médiá vyskúšajú každé niekoľko reklám a potom sa vložia tie najúčinnejšie. Niektoré z nich sú pomerne neškodné „lákadlá“ na obľúbené turistické miesta v Číne. Iné však majú politický podtón: minulý rok tlačová agentúra Xinhua zaplatila Facebooku za propagáciu príbehu o tom, že filipínski rybári v sporných vodách sú údajne špióni. Na tento účel dokonca spustila chytľavý hashtag: #fishyfishermen („podozriví rybári“).

Je z takejto reklamy veľká „výhra“? Harvardská univerzita vo svojej štúdii o dezinformáciách zistila, že približne tisíc reklám na Facebooku, ktoré si v rokoch 2018 – 2020 zakúpili čínske štátne médiá, získalo 655 miliónov zobrazení – väčšinou v rozvojových krajinách. Autori Arjun Tambe a Tony Friedman zistili, že po takýchto reklamách štátne médiá v iných krajinách začínajú o Číne informovať v priateľskejšom tóne – najmä demokratické protesty v Hongkongu označujú za „nepokoje“. S rastúcim počtom propekingských reklám sa o témach ako koronavírus a čínske hospodárstvo začalo informovať propekingským spôsobom.

Okrem distribúcie správ pod vlastnou značkou krajiny uzatvárajú dohody o publikovaní svojich príbehov v miestnych médiách, ktoré sú často vďačné za lacný obsah. Podľa Afrického centra pre strategické štúdie má agentúra Xinhua dohodu s kenskou spoločnosťou Nation Media Group o prístupe k ôsmim televíznym a rozhlasovým staniciam, 28 miliónom sledovateľov na sociálnych sieťach a 90 000 čitateľom denných novín v štyroch afrických krajinách. RT údajne podpísala zmluvy s viac ako 30 africkými televíznymi kanálmi na vysielanie svojho obsahu. Rusko má o túto metódu „prania špinavých peňazí“ osobitný záujem, hovorí Victor Ilie z rumunskej webovej stránky Snoop.

Verejnosť sa stáva čoraz viac opatrnou voči agentúram ako Sputnik a Rusko čoraz viac priťahuje vplyvných ľudí zo zahraničia. Rumunsko tiež zrušilo svoje prezidentské voľby v decembri minulého roka po tom, čo jeho bezpečnostné služby odhalili ruskú ovplyvňovaciu operáciu na TikToku. V opakovaných voľbách tento mesiac však zvíťazil iný proruský kandidát. Západné krajiny majú stále hlasné náustky. Na YouTube má kanál BBC v hindčine viac odberateľov ako jej kanál v angličtine a jej stránka na Facebooku v barmčine má viac odberateľov ako Fox News. A napriek zníženiu zdrojov nezávislí novinári v regiónoch, kde sú boje intenzívne, pokračujú v práci. Moldavské noviny Ziarul de Garda prišli o 40 % svojho rozpočtu na platy odkedy im Amerika zastavila financovanie. Jej riaditeľka Alina Radu je však rozhodná: „V našej redakcii máme pravidlo. Rusko by sa nemalo uvoľňovať v otázke Moldavska. Preto by sme sa nemali uvoľňovať ani my sami.“