Chytrá Tobinova daň z bezhotovostnej platby

Politická strana Demokrati Slovenska navrhuje daňový systém zmeniť tak, aby sa z každej bezhotovostnej platby platilo 0,2 %. Napríklad z platby 500 EUR by sa platilo 0,2 perecenta, teda 1 EUR. Túto daň nazýva Smart Tax.  Zatiaľ politická strana zverejnila vplyv prepočtu tejto dane na odvody z hľadiska zamestnávateľa. Nezverejnila dopad na celé národné hospodárstvo po jej prípadnom zavedení.

Ako konštatuje politická strana Demokrati Slovenska „významný americký profesor ekonómie Edgar L. Feige publikoval prevratnú prácu “Daňový systém 21. storočia”. Ide o systém tak skvelý, že nás inšpiroval k ďalšej práci a svetlo sveta uzrel Smart Tax. Autori projektu píšu, že vďaka zníženiu odvodov Smart Tax odľahčí malých a stredných podnikateľov a tým zostane viac peňazí pre zamestnancov. Tí tak budú mať o dôvod menej odísť do zahraničia“. Tento druh dane nie je novou koncepciou.

James Tobin

Podobný druh dane navrhoval americký ekonóm James Tobin (1918-2002). Je známy tým, že rozvinul Keynesove ekonomické teórie. Zaoberal sa makroekonomikou a štátnymi zásahmi do ekonomiky. Jeho akademická práca zahŕňa prínos k štúdiu investícií, monetárnej a fiškálnej politiky a finančným trhom. Známa je jeho “Tobinova daň”, ktorú formuloval začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Jej cieľom bolo predchádzanie špekuláciám na devízovom trhu. Za hlavnú poruchu modernej trhovej ekonomiky považoval vidí neúplnú zamestnanosť.

Daň na operácie so zahraničnými menami mala od 0,1 % do 0,25 %. Podľa Jamesa Tobina by to prudko obmedzilo medzinárodné obchody s peniazmi. Podľa názoru amerického ekonóma by táto daň ročne prinášala 150 mld. USD. Navrhoval rozdeľovať ich medzi Medzinárodný menový fond a centrálne banky. Zástancovia tejto dane navrhujú zaviesť daň kvôli rozvoju zdravotníctva, školstva, zvýšeniu rastu ekonomiky. James Tobin však vystupoval z oveľa miernejších pozícií. Medzi zástancov tejto dane patria bývalí prezidenti Venezuely Hugo Chavez a Brazílie Luis Inacio “Lula” da Silva. Väčšina liberálnych ekonómov má k Tobinovej dani negatívny vzťah. Myslia si, že krajiny, ktoré zavedú túto daň, sa izolujú od vonkajšieho sveta a budú odsúdené na zaostávanie.

V roku 2013 sa podobnú daň pokúšala zaviesť Európska únia. Obchody s akciami a dlhopismi sa mali zdaňovať sadzbou 0,1 % a obchody s odvodenými cennými papiermi, ako je napríklad opcia, čo je predkupné právo, sa mali zaťažiť daňou 0,01 %. Daň sa nemala vzťahovať na bežné finančné operácie obyvateľov ako hypotéky, vklady, či poistky. Mala priniesť príjem 35 mld. USD.

Fréderic Basiat

Daň navrhovaná Európskou úniou zodpovedala myšlienke francúzskeho liberálneho ekonóma Fréderica Basiata, “čo je vidieť a čo nie je vidieť”. Daň sa tvárila ako daň Robina Hooda, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Fréderic Basiat opísal klam rozbitého okna v eseji Čo je vidieť a čo nie je vidieť. Malý chlapec rozbil okno. Ľudia začnú majiteľa utešovať, že malý nezbedník takto vlastne vytvoril prácu pre sklenára a podporil teda priemysel – to je to, čo je vidieť. To, čo nie je vidieť, je, že majiteľ rozbitého okna už nemôže peniaze, ktoré zaplatí sklenárovi, použiť na nákup niečoho iného.

To, čo nie je vidieť bola skúsenosť Švédska. Dva roky po zavedení tejto dane na obchody s akciami a predkupnými právami na nich, čo sú opcie, kleslo množstvo obchodov s akciami o 60 % a trh s opciami prakticky zanikol. Švédsko daň zrušilo a v Európskej únii ju zablokovala Veľká Británia.