Chémia: Nobelova cena trafila kvantovú bodku
ŠTOKHOLM – Cena za chémiu udelená za objav extrémne malých častíc.
„Kvantová bodka“ (quantum dot, QD) nie sú jednotlivé elementárne častice, ale systémy pozostávajúce z desiatok a stoviek tisíc atómov a molekúl.
„Keď je hmota stlačená do nanorozmerov, dochádza ku kvantovým javom. Laureátom Nobelovej ceny za chémiu za rok 2023 sa podarilo vytvoriť nanočastice také malé, že ich vlastnosti určujú tieto javy,“ vysvetlil Nobelov výbor. Poznamenali tiež, že „kvantové bodky“ majú v nanotechnológii veľký význam.
Nobelova cena za chémiu v roku 2023 bola udelená za „objav a syntézu kvantových bodiek“. Laureátmi sa stali americkí vedci Muni Bavendi a Louis Bruce, ako aj fyzik Alexey Ekimov, ktorý sa narodil v ZSSR a od roku 1999 pôsobí v USA. V odpovedi na otázky novinárov o vhodnosti ocenenia ruského vedca na pozadí nepriateľských akcií zo strany Ruska výbor uviedol, že pre vedu „nezáleží na národnosti“. Bol to experiment Alexeja Ekimova, ktorý sa uskutočnil v Sovietskom zväze, ktorý pripravil cestu pre ďalší výskum a technológiu.
Nobelov výbor vysvetlil, že laureátom sa podarilo „vytvoriť častice také malé, že ich vlastnosti určujú kvantové javy“. Dnes sa táto technológia používa v televíznych obrazovkách, LED lampách a dokonca aj pri odstraňovaní rakovinových nádorov. Odborníci poznamenávajú, že „kvantové bodky“ už dlho čakajú na Nobelovu cenu a veria, že v budúcnosti môžu byť za objavy v tejto oblasti udelené viackrát.
