Cenzúrou médií a sociálnych sietí proti propagande
Autoritatívne aj demokratické štáty používajú cenzúru na kontrolu kybernetického priestoru.
Analýzou problematiky na Univerzite v Kodani Jevgenij Golovčenko z Ukrajiny.
Počas rokov trvajúceho konfliktu s Ruskom Ukrajina použila na svoju obranu pred ruskou informačnou vojnou a online propagandou niektoré z najrozsiahlejších metód cenzúry.
Do akej miery môže byť cenzúra použitá na odstavenie nechcených webových stránok v kontexte medzinárodného konfliktu? Touto otázkou je Jevgenij Golovčenko, postdoktorand na Katedre politológie, ponorený do pochopenia faktorov, ktoré umožňujú alebo obmedzujú schopnosť krajiny kontrolovať tok online informácií.
“V posledných rokoch rastúci počet európskych štátov a technologických spoločností využíva cenzúru na boj proti digitálnym dezinformáciám a zasahovaniu zo zahraničia. Úrady zvyčajne ospravedlňujú použitie cenzúry ohrozením národnej bezpečnosti a volebnej integrity,” vysvetľuje Jevgenij Golovčenko.
“Môže vyvolať politické pobúrenie voči cenzorovi a v skutočnosti zvýšiť povedomie verejnosti o zakázanom obsahu a záujem oň. Okrem toho môže zákaz povzbudiť občanov, aby obchádzali obmedzenia, napr. pomocou pripojenia VPN, čím by získali prístup k ešte viac zakázaným platformám,” dodal. zdôrazňuje.
Pracuje podľa plánu
Jevgenij Golovčenko sa ako výskumník zaoberá len otázkou, ako funguje cenzúra – a nie tým, či je morálne alebo politicky ospravedlniteľné zatvárať sociálne médiá, ktorých obsah sa mocným nepáči.
Empiricky využil Jevgenij Golovčenko verejne dostupné údaje z VKontakte a experimentálny výskum na posúdenie vplyvu ukrajinského zákazu sociálnych médií. Výsledky sú z pohľadu cenzora priaznivé.
„Zákaz znížil aktivitu na VKontakte, aj keď veľká väčšina používateľov bola legálne a technicky schopná zákaz obísť. Používatelia so silnými politickými a sociálnymi väzbami na Rusko boli zákazom postihnutí minimálne tak, ako tí so slabým vzťahom k Rusku,“ hovorí Jevgenij Golovčenko.
Jednoznačne očakáva, že prieskum podobných príkladov cenzúry povedie k rovnakému výsledku bez ohľadu na to, ktorá krajina cenzúru zavedie – ak sa úradom podarí aspoň sťažiť prihlásenie a ponúknuť dobrú alternatívu k zakázanej stránke. Cenzúra sociálnych médií bude fungovať podľa plánu aj v silne spolitizovanom vojenskom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou, bez ohľadu na to, ktorá z týchto dvoch krajín cenzoruje, verí Jevgenij Golovčenko.
„Ak by Rusko použilo svoju nedávno vylepšenú cenzúrnu infraštruktúru na zákaz Facebooku, cenzúra bude s najväčšou pravdepodobnosťou úspešná z pohľadu vlády,“ predpovedá.
Cenzúra ako bezpečnosť
Už v roku 2014, keď Rusko napadlo aj Ukrajinu a anektovalo Krym, ukrajinské úrady začali cenzurovať niekoľko stránok sociálnych médií, ktoré údajne slúžili na šírenie ruskej propagandy. V roku 2017 ukrajinská vláda požadovala, aby poskytovatelia internetových služieb zablokovali prístup k hlavným ruským webovým stránkam vrátane VKontakte, čo je druhá najnavštevovanejšia platforma sociálnych médií na Ukrajine (po YouTube).
“Kontrola Kremľa nad ruskými sociálnymi sieťami bola jedným z dôvodov, prečo ukrajinská vláda považovala za potrebné zakázať VKontakte. Nazývalo sa to opatrenie národnej bezpečnosti proti ruskej propagande a sledovaniu,” hovorí Jevgenij Golovčenko.
Aké efektívne sú však takéto zásahy v skutočnosti? Podľa Jevgenija Golovčenka mediálna aj politologická literatúra zdôvodňujú, že cenzúra môže úspešne obmedziť celkový prístup k nechceným informáciám. Ale cenzúra môže byť aj kontraproduktívna, zdôrazňuje výskumník.
