Ceny ropy budú z dlhodobého hľadiska nesúladom ponuky a dopytu a najmä geopolitickými faktormi
LONDÝN – Podľa spoločnosti Argus bude americká ropa tvoriť 85 % globálneho rastu dodávok mimo OPEC v rokoch 2024 až 2030, čo zodpovedá 3,63 miliónom barelov denne.
Globálny trh s ropou prechádza významnými zmenami, ktoré menia povahu prepravy a ovplyvňujú tvorbu cien.
Hlavnými faktormi tohto posunu sú rastúci dopyt a ponuka. Väčšina rastu dopytu pochádza z Ázie, zatiaľ čo hlavné zdroje rastu ponuky sú v Amerike mimo USA. Okrem toho sa energetické trhy stávajú čoraz politicky citlivejšími. Existuje riziko, že hlavné zdroje dodávok by mohli byť izolované od hlavných centier spotreby, ako sa to stalo, keď Európa prestala nakupovať takmer všetku ruskú ropu po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Tieto faktory prinútia trh s ropou prispôsobiť sa dlhším námorným plavbám, problémom s kvalitou ropy v rôznych konfiguráciách rafinérií a vzniku nových cenových tokov medzi regiónmi. Prezentácia analytikov Argus Media na stretnutí APPEC v Singapure tento týždeň zdôraznila posun k novej produkcii v Amerike.
Podľa spoločnosti Argus bude americká ropa tvoriť 85 % globálneho rastu ponuky mimo OPEC v rokoch 2024 až 2030, čo zodpovedá 3,63 miliónom barelov denne. USA prispejú len malým podielom k tomuto rastu, pretože najväčší svetový producent ropy očakáva v nasledujúcich rokoch len mierny nárast produkcie. Hlavnými prispievateľmi k nárastu ponuky budú Kanada, Brazília, Guyana, Argentína a Surinam, zatiaľ čo ponuka Mexika môže klesnúť v dôsledku vyčerpaných polí. Na druhej strane, rast dopytu sa podľa spoločnosti Argus sústredí na trhy východne od Suezského prieplavu. India bude lídrom s očakávaným nárastom o 2 milióny barelov denne medzi rokmi 2024 a 2030. Okrem Indie dopyt vo zvyšku ázijsko-tichomorského regiónu vzrastie o 600 000 barelov denne, zatiaľ čo Čína v skutočnosti stratí 100 000 barelov denne v dôsledku rýchleho prechodu na elektrické vozidlá v dopravnom sektore. Spoločnosť Argus predpovedá, že dopyt po rope na Blízkom východe vzrastie o 1 milión barelov denne, v Afrike o 600 000 barelov a v Latinskej Amerike o 500 000 barelov medzi rokmi 2024 a 2030.
Ďalšou veľkou otázkou je, ako geopolitika ovplyvní trhy s ropou v dlhodobom horizonte. Americký prezident Donald Trump jasne uviedol, že energiu vníma ako politický nástroj a zaviazal sa k nákupom americkej ropy a skvapalneného zemného plynu, čo je kľúčová súčasť jeho obchodných rokovaní s inými krajinami. Hoci to môže viesť k zvýšeným nákupom americkej ropy niektorými krajinami, ktoré majú dohody, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, znamená to tiež, že nesignatári, ako napríklad Čína a India, sa pravdepodobne budú vyhýbať americkým energiám. Hoci trhy so ropou boli historicky bez politického vplyvu, obchod sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne viac polarizuje, pričom dovážajúce krajiny budú nútené vyberať si medzi dodávateľmi, ktorých Trump uprednostňuje, a tými, ktorých nie. Problém je v tom, že Trump preukázal svoju schopnosť rýchlo meniť lojalitu, čo by mohlo brzdiť tok ropy, kým je pri moci.
