Cena Sveriges Riksbank v oblasti ekonomických vied na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2024

Švédska kráľovská akadémia vied sa rozhodla udeliť Cenu Sveriges Riksbank v oblasti ekonomických vied na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2024 Daronovi Acemogluovi, Massachusetts Institute of Technology, Cambridge, USA Simonovi Johnsonovi, Massachusetts Institute of Technology, Cambridge, USA, Jamesovi A. Robinsonovi University of Chicago, IL, USA „za štúdie o tom, ako sa formujú inštitúcie a ako ovplyvňujú prosperitu“.

Tohtoroční laureáti v oblasti ekonomických vied – Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson – preukázali význam spoločenských inštitúcií pre prosperitu krajiny. Spoločnosti so slabým právnym štátom a inštitúciami, ktoré vykorisťujú obyvateľstvo, neprinášajú rast ani zmeny k lepšiemu. Výskum laureátov nám pomáha pochopiť prečo.

Keď Európania kolonizovali veľké časti sveta, inštitúcie v týchto spoločnostiach sa zmenili. Niekedy to bolo dramatické, ale nie všade sa to dialo rovnako. Na niektorých miestach bolo cieľom vykorisťovanie pôvodného obyvateľstva a ťažba zdrojov v prospech kolonizátorov. V iných krajinách kolonizátori vytvorili inkluzívne politické a hospodárske systémy v dlhodobý prospech európskych migrantov.

Laureáti ukázali, že jedným z vysvetlení rozdielov v prosperite krajín sú spoločenské inštitúcie, ktoré boli zavedené počas kolonizácie. V krajinách, ktoré boli v čase kolonizácie chudobné, sa často zaviedli inkluzívne inštitúcie, čo časom viedlo k všeobecnému blahobytu obyvateľstva. To je dôležitý dôvod, prečo bývalé kolónie, ktoré boli kedysi bohaté, sú dnes chudobné, a naopak.

Niektoré krajiny sa ocitli v pasci, v ktorej sa nachádzajú inštitúcie zamerané na ťažbu a nízky hospodársky rast. Zavedenie inkluzívnych inštitúcií by prinieslo dlhodobé výhody pre všetkých, ale ťažobné inštitúcie prinášajú krátkodobé zisky ľuďom pri moci. Pokiaľ politický systém zaručuje, že zostanú pri moci, nikto nebude dôverovať ich sľubom o budúcich hospodárskych reformách. Podľa laureátov preto nedochádza k žiadnemu zlepšeniu.

Táto neschopnosť dať dôveryhodné prísľuby pozitívnej zmeny však môže vysvetľovať aj to, prečo niekedy dochádza k demokratizácii. Keď hrozí revolúcia, ľudia pri moci čelia dileme. Najradšej by zostali pri moci a snažili sa upokojiť masy sľubovaním hospodárskych reforiem, ale obyvateľstvo pravdepodobne neuverí, že sa nevrátia k starému systému hneď, ako sa situácia upokojí. Nakoniec môže byť jedinou možnosťou odovzdanie moci a nastolenie demokracie.

„Zníženie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších výziev našej doby. Laureáti preukázali význam spoločenských inštitúcií na dosiahnutie tohto cieľa,“ hovorí Jakob Svensson, predseda výboru pre Cenu za ekonomické vedy.

Daron Acemoglu, narodený v roku 1967 v Istanbule, Türkiye. Doktorát získal v roku 1992 na London School of Economics and Political Science, Spojené kráľovstvo. Profesor na Massachusetts Institute of Technology, Cambridge, USA.

Simon Johnson, narodený v roku 1963 v Sheffielde, Spojené kráľovstvo. Doktorát získal v roku 1989 na Massachusetts Institute of Technology v Cambridge, USA. Profesor na Massachusetts Institute of Technology, Cambridge, USA.

James A. Robinson, narodený v roku 1960. PhD. 1993 z Yale University, New Haven, CT, USA. Profesor na University of Chicago, IL, USA.

Popular science background: They provided an explanation for why some countries are rich and others poor (pdf)
Scientific background to the Sveriges Riksbank Prize in Economic Sciences in Memory of Alfred Nobel 2024 (pdf)

 

 

 

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.