Carnegie Moscow Center: podľa Dmitrija Trenina je potrebná stabilizácia vzťahov Ukrajiny a Ruska

Dmitrij Trenin, riaditeľ Moskovského centra americkej Carnegieho nadácie nedávno zverejnil štúdiu Obrysy mapy ruskej geopolitiky: možná stratégia Moskvy vo Veľkej Euroázii  (Контурная карта российской геополитики: возможная стратегия Москвы в Большой Евразии).

Dmitrij Trenin v štúdii hovorí o geopolitickej katastrofe z roku 2014. Štúdiu komentoval pre rozhlasovú stanicu Svoboda 7. marca 2019 v relácii Licom k sobytiu (Tvárou k udalosti)

Podľa analytika, dva základy zahranično-politického kurzu post-sovietskeho obdobia, pokus stať sa súčasťou západu, integrovať sa s ním a pokus integrovať post sovietske krajiny, vytvoriť z Moskvy centrum Euroázie, obe tieto stratégie sa stali prepadákom súčasne a v jednom mieste.  Bolo to v roku 2014 a bolo to na Ukrajine.

Hovoriť dnes o integrácii Ruska do euroatlantického priestoru dnes nemá význam a ani nikto nemá záujem o nej hovoriť.  Veľká Európa sa tiež stala archívnym materiálom pre najbližšiu  perspektívu. Rusku sa nepodarí sa vytvoriť spojenectvo ani s takými najbližšími spojencami ako je Bielorusko.

Je to platba za Krym? Na túto otázku Dmitrij Trenin odpovedá, že nemôže tvrdiť, že je to platba za Krym. „Krym sa stal tým bodom, v ktorom sa predchádzajúce línie pretrhli,“ povedal Trenin. Na základe vzťahov Ruska s inými krajinami pred rokom 2014 sa podľa Trenina nedalo hovoriť, že uvedené stratégie budú úspešné.  Začali sa porúchať oveľa skôr. Krym je posledným bodom…

Dmitrij Trenin v štúdii píše, že ukrainský konflikt sa stal dôvodom hybridnej vojny USA s Ruskom. Čo je to podľa Dmitrija Trenina  „hybridná vojna“? „Hybridná vojna je moja pracovná definícia tej konfrontácie, ktorá dnes existuje a bude existovať, prehlbovať sa vo vzťahoch USA a Ruska.“

Podľa neho ak by sme použili pojem studená vojna, mohli by sme očakávať veci, ktoré sa neudejú. Svet sa ale veľmi zmenil. Potom by sme si mohli nevšimnúť nové veci.

Podľa Dmitrija Trenina existuje názor podľa, ktorého zahraničnú politiku definuje domáca politika akejkoľvek krajiny. Podľa neho táto téza funguje, ale nie je absolútna. Dmitrij Trenin vychádza z iného predpokladu. Studená vojna bola k určitej miere vojnou analogickou studenej vojne, alebo vojne medzi veľkými krajinami. V tejto vojne bol víťaz a bol porazený.

Porazený sa rozpadol. Mal následníkov. Najväčším je Ruská federácia.  Dmitrij Trenin si kladie rečnícku otázku. Čo sa deje po skončení veľkých konfliktov? Uzatvára sa mier. Zaujímavé sú podmienky uzavretia mieru.  V roku 1815 sa uzavrel mier vo Viedni a mier potom bol mier uzavretý vo Versailes v roku 1919. Tri roky po podpísaní mieru Francúzsko na návrh ruského cára zapojilo Rusko do európskeho koncertu dŕžav. Mnohí výskumníci o tom hovoria, že to bol prvý medzinárodný systém bezpečnosti.  Po porážke Nemecka v 1. svetovej vojne v roku 1919 sa najprv Nemecko nestalo členom Ligy národov. Nemecko bolo označené za vinný vojny. Platilo reparácie. Nemecko bolo vylúčené z nového systému vzťahov. Keď ho v roku 1926 zapojili do tohto systému, v Lige národov malo podriadené postavenie. Veľké paralely nemajú veľký zmysel.

„Ak by Rusko bolo zapojené do Nového systému svetového poriadku za podmienok, ktoré by podobne, ako Francúzsko v roku 1818, podporili dosiahli by sme dlhé obdobie mieru medzi dŕžavami. Bola vybraná cesta, s ktorou nesúhlasila značná časť ruskej elity a obyvateľstva,“ hovorí Dmitrij Trenin. Vie prečo sa tak stalo. Tvrdí, že ak by Rusko bolo zapojené do západných inštitúcií, mohlo to zničiť tieto inštitúcie.  V týchto inštitúciách by vznikla nerovnováha.

„Rusko si nekúpilo vstupenku pre vstup do západných inštitúcií. Vstupenkou je a zostáva úprimné priznanie líderstva Spojených štátov amerických.“ Dodáva, že ak si kúpite tento lístok môžete byť Saudskou Arábiou, šachovým Iránom, alebo Frankistickým Španielskom.

Čína mala stratégiu integrácie s americko-centristickým systémom. Očakávalo sa, že Čína sa po integrácii zmení, ale nestalo sa tak.

„Americko-ruská vojna bola v štyridsiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia… Nazývala sa studená vojna.  Ostatné v medzinárodnej politike čítam pomocou nástrojov, ktoré sa označujú pojmom reálna politika, povedal v rozhlasovej relácii Dmitrij Trenin.  Myslí si, že veľké krajiny sa snažia v medzinárodných vzťahoch zabzepečiť si výhodné postavenie. Môže to znamenať vytvorenie sfér vplyvu, alebo vytvorenie systému vzájomných vzťahov, ktoré zabezpečujú líderstvo, alebo niečo podobné v tomto duchu.

V tomto zmysle podľa Dmitrija Trenina Čína, USA a Rusko sa odlišujú len svojou váhou schopnosťami a možnosťami.  Konajú tak, že ako veľké krajiny sa snažia dominovať na rôznej úrovni a v rôznych regiónoch.  USA na globálnej úrovni, Čína v Ázii a Rusko okolo svojich hraníc.

Dmitrij Trenin považuje prezidenta USA Woodrowa Wilsona sa neúspešného. Jeho idealizmus, ktorý vkladal do systému medzinárodných vzťahov po 1. svetovej vojne viedol k jeho krachu a k začiatku 2. svetovej vojny.

„V priebehu určitého času, časového horizontu očakávam, napríklad piatich až siedmich rokov, bude situácia v ktorej dôjde k vážnemu prehodnoteniu ruskej zahraničnej politiky,“ hovorí Dmitrij Trenin.

V jeho článku je tvrdenie, že cieľom zahraničnej politiky Ruska má byť stabilizácia vzťahov s Ukrajinou. „Myslím si, že v súčasnosti sa nič nezmení, ale po istom čase zrejme mnohí prídu k záveru, že destabilizácia Ukrajiny, alebo pokusy o destabilizáciu Ukrajiny, po prvé nefungujú a deje sa niečo iné, v istom zmysle konsolidácia Ukrajiny, ukrajinskej spoločnosti, ukrajinskej vládnucej triedy na protiruskom základe. Pre Rusko mať pod bokom dosť veľké suseda, ktorého obýva obyvateľstvo, ktoré sa v mnohých parametroch málo čím odlišujú od nás, ktoré má veľmi dobrú predstavu o Rusku, dokonca o jeho slabostiach, zraniteľnosti. Mať takúto krajinu ako protivníka je vážna výzva bezpečnosti,“ povedal Trenin.  Vzťahy podľa neho treba vystavať ak, aby minimalizovali hrozby.

Dmitrij Trenin v svojom článku na stránke moskovskej pobočky Carnegieho Centra napísal, že  stabilita sa dá dosiahnuť vtedy keď sa obe strany dohodnú o návrate Donbasu do Ukrajiny ako jej súčasti a priznaní za určitých podmienok ruského statusu Krymu a Sevastopoľu.

Pred rokom Dmitrij Trenin napísal, že Ukrajina sa nezmieri so statusom Krymu a bude Rusko považovať za nepriateľa. „Keď hovoríme, že Ukrajina sa nezmieri, nebolo tam slovo nikdy. Môže to byť v priebehu desaťročí. To je analýza. Ak sám seba posudzujete ako činiteľa, budete sa snažiť minimalizovať tie negatíva, ktoré vidíte okolo seba. Zmysel vety, ktorú obsahuje posledný článok je v tom, že bez ohľadu na to, že Ukrajina sa konsoliduje na proti ruskom základe, bez ohľadu na to, že nezmenšuje nepriateľská nálada ukrajinskej elity proti Rusku, je nevyhnutné hľadať cesty stabilizácie. Okrem iného sa dá počítať s tým, že po čase najtriezvejšie uvažujúce kruhy ukrajisnkej elity bude schopná priznať Krym ako súčasť Ruskej federácie, ale súčasne budú klásť rôzne podmienky. Treba sa na to pripraviť,“ povedal Dmitrij Trenin.

Poznamenal, že v určitej etape sa všetky vojny končia. Nepriateľstvo tiež niekedy vyhasína.  Vzťahy môžu byť chladné, ale môžu byť viac-menej stabilné.