Brečka: nevšední synovia Karola Kuzmányho
BRATISLAVA / JARABÁ – Brezniansky rodák, banskobystrický farár, superintendent (biskup) evanjelickej cirkvi, prvý podpredseda Matice slovenskej, básnik a spisovateľ Karol Kuzmány mal troch synov a tri dcéry.
Synovia vôbec nešli v otcových šľapajách. Ten najstarší, od čias, kedy sa na koryte s bratmi plavili po potoku Bystrica, chcel byť námorníkom. Aj sa stal lodným kapitánom, ale nepôsobil na mori, ale pri výstavbe lodí. Druhý sa stal prvým významným slovenským bankárom.
Karol Ladislav Kuzmány sa narodil 28. novembra 1833 v Banskej Bystrici. Tu vychodil základnú školu a prvé ročníky gymnázia. Stredoškolské vzdelanie ukončil na reálnom gymnáziu vo Viedni, kde žil od svojim pätnástich rokov. Neskôr v Terste ukončil štúdium lodného inžinierstva a pôsobil tam niekoľko rokov ako lodný inžinier pri stavbe lodí. Gustáv Zechenter Laskomerský ho navštívil pri svojej ceste do Talianska v roku 1877.
Pár dní sa u neho zdržal, takže sa zoznámil s jeho prácou. Vo svojom cestopise píše o tom, ako ho Karol Kuzmány zobral na „exkurziu“ do dokov v Muggii neďaleko Terstu, kde sa v tom čase opravovali, ale aj stavali nové lode rakúsko-uhorského vojnového námorníctva. Hlavnou atrakciou bola obrovská pancierovaná bojová loď SMS Tegetthoff, pomenovaná po rakúskom admirálovi Wilhelmovi von Tegetthoffovi. Bola práve vo výstavbe, ktorá sa začala v apríli 1876 a dokončená bola v októbri 1878. Teda rok po Zechenterovej návšteve.
Gustáv Zechenter Laskomerský popisuje túto návštevu v dokoch dosť podrobne, pretože Karol Kuzmány ako dozorca a správca stavby lode zo strany námorného veliteľstva mu stavbu lode a jej parametre popísal celkom detailne. Ale myslím si, že bude stačiť, ak uvediem, že loď bola 90 metrov dlhá (ako futbalové ihrisko), 22 metrov široká a ponor mala 7,5 metra. Vyzbrojená bola celkovo 23 kanónmi rôznych kalibrov a dvoma guľometmi. Loď obsluhovala posádka 350 námorníkov.
Pýchou konštrukčných schopností Karola Ladislava Kuzmányho bola korveta Donau (Dunaj), ktorú si Gustáv Zechenter mohol pozrieť na obrázku v kancelárii jej konštruktéra. Ing. Kuzmány ju navrhol ako loď so zmiešaným pohonom (plachty a lodná skrutka). Loď postavili lodenice v Terste v rokoch 1873-1875. Okrem Stredozemného mora preplávala Indický oceán so zastávkami v Kapskom meste, Durbane, neskôr navštívila Havanu, Newy York a severnú Európu. Kotvila v Pule. Vyradili ju v roku 1888.
Karol Ladislav Kuzmány zomrel mladý, iba 52 ročný 11. októbra 1885 vo Viedni. Na rozdiel od svojich bratov, druhý syn Karola Kuzmányho syn Pavol zdelil po otcovi literárne nadanie. Nielenže zdedil, ale písaním sa aj zaoberal, a to napriek tomu, že od mladosti sa zaujímal o obchod a financie.
Budova viedenskej banky Credianstalt.
Pavol Michal Kuzmány sa narodil v Banskej Bystrici 3. júla 1835. Žil tu so svojimi súrodencami do roku 1849, keď sa rodina z bezpečnostných dôvodov, ale aj kvôli novej pozícii otca na Viedenskej univerzite, presťahovala do Viedne. V roku 1852 tu maturoval na reálnom gymnáziu. Nejaký čas spolu so svojim bratom Petrom pracoval ako obchodník v Brezne.
Ale už 29. septembra 1861 Kuzmány v Brezne nebol, lebo, ako písal Zechenterovi, „zanechajúc šnúrky v sklepe predávať svojmu bratovi Petrovi, koná pri štátnej železnici vo Viedni výnosnú službu“. Otec Karol si v liste Zechenterovi pochvaľoval, že už zarába 500 zlatých ročne. Ale to najlepšie ešte len prišlo.
V roku 1869 bola do obchodného registra zapísaná Živnostenská banka pre Čechy a Moravu, ako vôbec ako vôbec prvá čisto česká banka. Jej prvým riaditeľom sa stal Pavol Kuzmány. Tento jediný fakt zaznamenávajú všetky pramene. A nič viac. Ako a prečo získal toto výnosné miesto, neuvádza vo svojich spomienkach ani Jaroslav Preiss, jeden z jej neskorších riaditeľov a najväčší český bankár v histórii.
Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Marián Tkáč sa v článku o Pavlovi Kuzmánym v Bystrickom Permone čudoval ako je to možné, že obyčajný finančný úradník sa mohol stať riaditeľom Živnostenskej banky v Prahe. Tak ako aj niektorí ďalší autori článkov na túto tému zrejme nečítal, čo písal Gustáv Zechenter Laskomerský vo svojom životopise. A síce, že 12. marca dostal list od Pavla Kuzmányho, v tom čase hlavného účtovníka Credit Anstaltu vo Viedni.
Interiér Živnostenskej banky.
Credit Anstalt nebola hocijaká banka. Jej založenie v roku 1855 inicioval S. M. v. Rothschild ako c. k. privilegovanú rakúsku úverovú banku pre obchod a remeslá. Spolu s Rothschildom pri jej zakladaní boli viacerí českí aristokrati – knieža Johan Adolf Schwarzenber, knieža Vincent Karol von Auersperg alebo gróf Otto Chotek. Tí však mali záujem aj na tom, aby v Prahe vznikla čisto česká banka. Takže tam treba hľadať skutočnú príčinu toho, že Alois Oliva (český veľkoobchodník s ktorým sa Kuzmány poznal z Viedne) odporúčal za riaditeľa novozaloženej Živnostenskej banky práve hlavného účtovníka, ktorý sa osvedčil v Credit Anstalte.
Pavol Kuzmány nešiel do živnostenskej banky ako železničný úradník, preto si mohol klásť aj primerané finančné podmienky: 4 tisíc zlatých ročného platu, 25 percent z neho ako príspevok na byt. Okrem postupného zvyšovania platu až do výšky 6 tisíc zlatých, požadoval zabezpečenie penzie pre seba i celú svoju rodinu. Preto mohol už v roku 1874 ísť do dôchodku a svoj život a život svojej rodiny mal zabezpečený.
To sa prejavilo aj v jeho finančnej pomoci Matici slovenskej, Slovenskej muzeálnej spoločnosti, slovenským novinám a časopisom, ako aj slovenským spisovateľom pri vydávaní kníh. Spolufinancoval Spevy Sama Chalupku (1868) aj Spisy básnické Andreja Sládkoviča (1878).
Pavol M. Kuzmány bol v intenzívnom písomnom tyku so slovenskými spisovateľmi, najmä s osobným priateľom Gustávom Zechenterom Laskomerským. Možno aj preto jeho tvorba v mnohom pripomína štýl Laskomerského. Odráža sa v nej skutočnosť, že písal z vlastného potešenia v čase, keď už bol na dôchodku. Zásluhou jeho krátkych próz sa môžeme bližšie zoznámiť s rodinným životom Kuzmányovcov, ale aj s prostredím v ktorom žili – s Banskou Bystricou z polovice 19. storočia a s Horehroním, ktoré navštevoval počas početných vandroviek so svojim otcom a bratmi.
Obsiahlejší výber próz Pavla Kuzmányho vyšiel v roku 1949 pod názvom Rozmarné črty a novší pod názvom Raport kaprála Ďura Pazuchu v roku 1974. Pre mladších čitateľov môže byť zaujímavá skutočnosť, že v Zlatom fonde denníka SME sa nachádzajú plné texty dvanástich Kuzmányho prác voľne dostupných na čítanie i stiahnutie.
Samuel Brečka, autor je teoretikom médií, pôsobil na viacerých vysokých školách, v súčasnosti píše historické knihy.
