Brečka: každá kríza je nová príležitosť pre firmu

 BRATISLAVA – Stanislav Brečka je skúsený ekonóm, manažér.  Finančné noviny sa s ním rozprávajú o správaní firiem počas krízy.

Čím sa riadite ako poradca firiem?

Či je to poradenstvo, audit alebo krízový manažment, snažím sa stále najprv do základov porozumieť  fungovaniu konkrétnej firmy a pochopiť akým spôsobom  vytvára pridanú hodnotu. Potrebuješ vedieť správne a v súvislostiach čítať a analyzovať účtovné závierky s poznámkami, súvahy, či výkazy cash flow. Ale nie len to, mal by si napríklad dokázať skontrolovať a skorigovať účtovníctvo firmy, nastaviť správne pomery v rámci prevádzky, navrhnúť najvhodnejší model personalistiky, firemnej kultúry, motivácie zamestnancov, či vedieť skorigovať obchodné zmluvy, a to všetko v správnych súvislostiach.  Každá firma s ktorou som doteraz pracoval si vyžadovala individuálny prístup. Preto je to u mňa už skôr o dlhoročných skúsenostiach a intuícii. V podstate sa snažím odhadnúť a navrhnúť svojim klientom, ako by mnou navrhované odlišné použitie finančných prostriedkov a navrhovaná zmena obchodnej stratégie (prípadne vnútornej organizácie, štruktúry aktív a pasív, či vízie) mohla viesť k lepším výsledkom firmy.

Aký je tvoj základný princíp?

Na začiatku si vždy urobím dôsledný ekonomicko – finančný, prevádzkovo – personálny a právny audit. Podľa jeho výsledku navrhnem klientovi odporúčanú stratégiu ďalšieho rozvoja firmy.

Je kríza príležitosť pre firmy?

Každá kríza je zároveň príležitosťou. Dôležité je vedieť správne určiť k čomu. Niektorí môžu počas krízy, resp. po kríze naštartovať nový biznis, iných zasa kríza finančne vyčerpá či zruinuje. Určite je však pre všetkých dobrou príležitosťou k tomu, aby sa reálne zamysleli nad tým, či to čo robia poskytuje úžitok im a druhým ľuďom. Či náhodou nerobia niečo len preto, že to prináša peniaze, ale reálne ich to nenapĺňa. Možno veľa z podnikateľov  konečne príde k zdravému rozumu, prestane vytvárať spotrebu pre spotrebu a zamyslia sa hlboko nad zmyslom svojho života.

Kto prežije?

Tí, ktorí sú veľkí, pretože tí skrachovať nemôžu, a to kvôli riziku vysokého nárastu nezamestnanosti a obrovským národohospodárskym stratám. Tým nakoniec pomôže štát, teda my všetci. Asi tak ako to bolo po kríze v roku 2008. Prežijú takisto tí, ktorí rýchlo pochopia, že došlo k zmene ekonomickej paradigmy a využijú túto pandémiu ako príležitosť k inováciám a zdokonaleniu svojich služieb. A nakoniec tí, ktorých služby a produkty ľudia potrebujú k tomu, aby prežili.

Kto neprežije?

Veľké množstvo malých a stredných podnikateľov u nás, keďže podnikateľská štruktúra na Slovensku je nastavená tak, že na malých a stredných podnikateľoch je životne závislých málo ľudí, kým oni sú závislí na všetkých. Okrem toho štát na ich záchranu reaguje pomaly, nesystémovo a nedostatočne. Takisto asi neprežijú tí, ktorí si nevytvárajú žiadne rezervy a v podstate žijú z výnosov budúcich období.

Akú úlohu môže zohrať strategické poradenstvo?

Významne môže ušetriť finančné prostriedky pokiaľ niekto skoriguje ich nesprávne rozhodnutia, resp. vymyslí spôsob ako znovu naštartovať biznis po pandémii. Avšak nefunguje to, ak samotný podnikateľ nemá jasnú predstavu o reálnych cieľoch, ktoré chce dosiahnuť a k tomu dostatočnú motiváciu. Ak áno, tak poradca by mu mal potom vedieť dostatočne zrozumiteľne vysvetliť, čo sa momentálne deje v ekonomike a na trhu a ako to súvisí s perspektívou rozvoja jeho biznisu.

Ako by mala vyzerať stratégia firiem v post vírusovom období?

Mala by vedieť vyhodnotiť čo sa reálne udialo vo firme počas pandémie, pomenovať všetky slabé stránky a hrozby, ktoré z toho vyplynuli pre firmu, mala by vedieť zadefinovať to čo sa udialo na trhu v súvislosti s jej firmou, mala by byť v tejto časti podrobnou analýzou konkrétnych čísel z trhového prostredia. V ďalšej časti by zasa mala jasne zadefinovať nové ziskové príležitosti. Treba však myslieť na to, že investície do nových príležitostí po kríze síce môžu mať potenciál k vytváraniu zisku, ale musia zároveň nevyhnutne vytvárať a postupne zvyšovať hodnotu firmy a to vrátane rezerv. Práve tie sa v tomto období ukázali ako kľúčový faktor k prežitiu firmy.

Čo je najdôležitejšie pre hodnotu firmy?

Sú to manažéri, ich správanie a rozhodovanie. Úlohou manažérov je totiž predovšetkým riadenie, udržiavanie a neustále zvyšovanie hodnoty firmy. Ale viem čo máš na mysli. Tým najdôležitejším pre hodnotu firmy je aj zvyšovanie jej trhového výkonu. Tým je povedané dostatočne veľa. V ponímaní skúseného manažéra to znamená dokonalý prehľad o minulých výkonoch podniku a následný odhad toho, ako by mohla vyzerať hodnota podniku pri iniciovaní plánovanej stratégie. Samozrejme berieš takisto do úvahy štandardné faktory ako sú hodnota podnikového majetku, finančná štruktúra majetku, či súčasná a očakávaná výnosnosť podniku. A nezabúdajme, že významnou súčasťou tvorby hodnoty vo firme je schopný a   správne motivovaný ľudský potenciál.

Akú úlohu bude mať práca doma, nie je brzdou vo výkonnosti firmy?

V IT odvetviach mierne rastúcu a v ostatných odvetviach podľa mňa minimálnu. Neviem si predstaviť, ako by sa home office vedel presadiť napríklad v službách, či v cestovnom ruchu. Samotná povaha služieb a cestovného ruchu je založená na interpersonálnej komunikácii a osobnom prístupe. V tomto zmysle sa z môjho pohľadu práca na doma vo väčšine odvetví preceňuje.

Ako sa prispôsobiť novým podmienkam?

Toto je veľmi ťažká otázka a ešte ťažie sa na ňu odpovedá, keďže dochádza k zmene paradigmy ako som spomínal. Bude treba pochopiť a odhadnúť ako sa zmení správanie spotrebiteľa. Už nič nebude ako predtým, čo by si mnohí podnikatelia želali. V podmienkach podnikateľského prostredia pribudla neistota a strach z budúcnosti. Nevedia čo bude a navyše štát môže znova kedykoľvek zmeniť pravidlá ich fungovania. Doteraz nie je jasné ako štát reálne pomôže podnikateľom a aké opatrenia príjme na naštartovanie ekonomiky. Zatiaľ to vyzerá, že samotní kompetentní nevedia čo a ako.