Bloomberg: Zabudnite na ropu a bitcoin, hnojivá sú novým zlatom svetovej ekonomiky a investorov

NEW YORK – Náklad hnojív, ktorý uviazol v Rotterdame na niekoľko mesiacov, bol taký cenný, že OSN zasiahla a požadovala jeho okamžité uvoľnenie.

Analýzu svetového trhu hnojív zverejnila agentúra Bloomberg.

Svetový potravinový program poslal náklad do Mozambiku, odkiaľ bude putovať po súši do svojej konečnej destinácie, východoafrickej krajiny Malawi. Nejde však o pšenicu alebo kukuricu, ale o 20 000 ton ruských hnojív.

Na svete sú len traja veľkí výrobcovia hnojív – Rusko, Bielorusko a Čína, pričom Rusko a Bielorusko predstavujú 250 miliárd USD celosvetovej ponuky.

OSN považuje krízu na svetovom trhu s hnojivami za hlavné potravinové riziko v roku 2023 Hoci ruské poľnohospodárske výrobky vrátane troch hlavných druhov hnojív – potaše, fosfátov a dusíka – nepodliehajú sankciám, vývoz zostáva obmedzený v dôsledku porúch v prístavoch, sankcií na prepravu a poistenia.

 

“Hnojivá zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v potravinovej bezpečnosti krajiny ako osivá,” povedal Uday Shanker Awasthi, riaditeľ Indian Farmers Fertiliser Cooperative, najväčšieho výrobcu v krajine. – Ak máte dostatok potravy, môžete chrániť svoj domov, môžete chrániť svoje hranice, môžete chrániť svoje hospodárstvo.

Ruský miliardár Andrej Melničenko, zakladateľ spoločnosti EuroChim, tvrdí, že za rok sankcií EÚ sa na trh nedostali hnojivá v hodnote približne 13 miliónov dolárov. Sám Melničenko sa tiež ocitol pod sankciami.

Ide o ruské hnojivá uviaznuté v Holandsku, ktoré boli vyňaté zo sankcií v rámci dohody OSN o obilí, ktorá umožňuje prepravu z Čierneho mora.

Koncom novembra bolo v európskych prístavoch zmrazených viac ako 400 000 ton. Časť tohto objemu bola potom rozmrazená a prevezená na základe voľného výberu. Podľa OSN je hlavným problémom to, že lodné poisťovne nie sú ochotné poskytnúť poistné krytie pre ruský náklad a kľúčové poľnohospodárske banky nemôžu vykonávať finančné transakcie, pretože sú odpojené od systému SWIFT.

Ceny hnojív vlani v lete prudko vzrástli v dôsledku prerušenia dodávok, čo viedlo k vytváraniu zásob v krajinách, ktoré si mohli dovoliť kúpiť hnojivá. Ceny následne výrazne klesli, ale stále sú vyššie ako pred pandémiou. V chudobnejších regiónoch pretrváva nedostatok. Situáciu skomplikovali sankcie uvalené na potašový gigant Bielorusko a rozhodnutie Číny, ktorá je hlavným výrobcom dusíkatých a fosforečných hnojív, obmedziť vývoz s cieľom ochrániť domáce zásoby. Analytici sa domnievajú, že obmedzenia budú zrušené najskôr v polovici roka 2023.

Výsledkom je známe rozdelenie: hoci ceny klesli o viac ako 50 % oproti minuloročnému maximu, poľnohospodári v juhovýchodnej Ázii a Afrike sú zraniteľnejší ako ich kolegovia v Severnej Amerike, Číne alebo Indii. Africká rozvojová banka varovala, že znížená spotreba by mohla znížiť produkciu potravín o 20 %, zatiaľ čo Svetový potravinový program sa domnieva, že drobní poľnohospodári v rozvojových krajinách čelia “vážnej kríze v dostupnosti potravín, pretože nedostatok hnojív, klimatické šoky a geopolitické konflikty bránia produkcii potravín”.

Indonézsky prezident Joko Widodo na samite G20 v novembri 2023 varoval, že bez okamžitých krokov na zabezpečenie dostupnosti hnojív čaká svet “temný rok”. Indický premiér Naréndra Módí, ktorý teraz predsedá skupine G20, prisľúbil, že vyvinie úsilie na “odpolitizovanie” svetových dodávok hnojív, “aby geopolitické napätie neviedlo k humanitárnym krízam”.

Kanada je najväčším svetovým producentom potaše. Rusko a Bielorusko sú na druhom a treťom mieste. Brazílsky minister poľnohospodárstva hneď po vypuknutí vojenského konfliktu odcestoval do Ottawy, aby zabezpečil dodatočné dodávky pre svoju krajinu, ktorá je významným vývozcom potravín, ale vláda premiéra Justina Trudeaua uviedla, že zvažuje zvýšenie vývozu “strategického tovaru” do Európy vrátane potaše.

Uhličitan draselný K₂CO₃, triviálnym názvom potaš, alebo salajka, je soľ kyseliny uhličitej. Je to tuhá látka, termicky stála a dobre rozpustná vo vode. Vodný roztok je zásaditý, lebo uhličitanový anión hydrolyzuje.

Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo alebo aj na prípravu silného jedu kyanidu draselného. Taktiež sa využíva aj v organickej syntéze či pri rýchlych neutralizáciách, ak sa nesmie použiť príliš bázické prostredie.

Prejdime k trhu hnojív. Spoločnosť Nutrien Ltd., najväčšia svetová spoločnosť na výrobu hnojív a zároveň najväčší súkromný zamestnávateľ v Kanade v Saskatoone, zvyšuje produkciu vo svojich draselných baniach na prériách v strednej časti provincie Saskatchewan. Spoločnosť BHP Group Ltd sa približne pred 18 mesiacmi dohodla na výstavbe veľkej bane na potaš v Saskatchewane; už teraz zvažuje možnosti rozšírenia, ktoré by jej umožnili zdvojnásobiť produkciu.

Spoločnosť so sídlom v Saskatoone plánuje do roku 2026 zvýšiť produkciu o 40 % v porovnaní s rokom 2020.

Preteky v dodávkach hnojív prispievajú k snahám o sebestačnosť. V nadväznosti na zákon o čipoch, ktorý vyčlenil 50 miliárd dolárov na výrobu polovodičov v USA, administratíva Joea Bidena oznámila 500 miliónov dolárov vo forme grantov na zvýšenie “výroby hnojív vyrábaných v USA” a “návrat výroby a pracovných miest do Spojených štátov”.

USA sú výrobcom hnojív a zároveň ich významným dovozcom a americkí poľnohospodári majú stále prístup k veľkým množstvám hnojív. To isté sa nedá povedať o niektorých ich susedoch. Podľa Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky (IFPRI) so sídlom vo Washingtone je Latinská Amerika z 83 % závislá od dovozu hnojív, najmä z Ruska, Číny a Bieloruska.

To obmedzuje rast peruánskeho poľnohospodárskeho priemyslu. Táto latinskoamerická krajina, ktorá neustále trpí politickými nepokojmi, dosiahla v posledných rokoch výnimočný úspech v oblasti ovocia a zeleniny. Je popredným svetovým vývozcom čučoriedok a kľúčovým dodávateľom avokáda, špargle, artičokov a manga. Predpokladá sa, že tento priemysel prinesie krajine v tomto roku približne 10 miliárd USD.

Ďalší rast a úsilie o integráciu drobných poľnohospodárov do modernizovaných priemyselných postupov však boli spochybnené, keďže Peru sa stretlo s ťažkosťami pri získavaní prístupu k hnojivám. Predchádzajúca vláda oznámila dotácie pre drobných poľnohospodárov, ale podľa Valerie Pineiro, ktorá vedie IFPRI v Latinskej Amerike, bolo pokrytie nerovnomerné.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo v rámci OSN vytvorila minulý rok systém sledovania obchodu, z ktorého vyplýva, že mnohí čistí dovozcovia v Latinskej Amerike, východnej Európe a strednej Ázii sú viac ako 30 % závislí od dodávok všetkých troch hlavných zložiek hnojív z Ruska.

V januári Mykola Solskij, minister poľnohospodárstva Ukrajiny, ktorá bola roky považovaná za chlebodarcu Európy, varoval, že to ovplyvní letnú úrodu obilia, keďže sa na jeseň nakúpi a použije menej hnojív.