Asociácia novinárov krajín strednej Ázie plánuje vytvoriť príručku o používaní AI

ALMATY – O tom, ako umelá inteligencia mení žurnalistiku, sa hovorilo na fóre v Almaty.

O výhodách a rizikách využívania umelej inteligencie v médiách diskutovali účastníci VII medzinárodného fóra „Budúcnosť žurnalistiky: Generácia umelej inteligencie“. Podujatie organizovalo Ministerstvo kultúry a informácií Kazašskej republiky a KazNU pomenované po. al-Farabi.

Umelá inteligencia (AI) čoraz viac nahrádza ľudskú prácu a ovplyvňuje mnohé oblasti ľudskej činnosti. Výnimkou nie je ani mediálna sféra. Nakoľko sú však oprávnené obavy, že AI čoskoro nahradí ľudských novinárov? Ako vychovať špecialistov pre masmédiá v digitálnej ére? Aké príležitosti poskytujú neurónové siete a možno ich použiť na boj proti dezinformáciám? O týchto a ďalších aktuálnych otázkach diskutovali na fóre v Almaty odborníci z Kazachstanu, Švédska, Rakúska, Uzbekistanu, Ruska a Kirgizska.

AI je dnes skvelým nástrojom pre novinárov. Dobre si poradí s úlohou analyzovať obrovské množstvo údajov, poskytuje príležitosti na optimalizáciu procesov a vytváranie nových foriem obsahu. V súčasnosti popredné medzinárodné médiá pri svojej práci aktívne využívajú umelú inteligenciu a táto prax sa bude len rozširovať. Technológie však prinášajú aj nové výzvy a riziká pre profesionálnu žurnalistiku.

Ako poznamenal zástupca Odboru globálnej komunikácie OSN, vedúci informačnej kancelárie Vlastimil Samek, na éru AI v žurnalistike sa musíme vedome pripraviť.

– Algoritmy AI určujú ľudia, čo znamená, že by mali byť zodpovední za úspechy a zlyhania. Nesúhlasím s názorom, že AI vytlačí povolanie novinára, keďže ľudská inteligencia má emócie. Myslím si, že ľudia a umelá inteligencia sa budú dopĺňať a vznikne z toho dobrá symbióza. AI už bojuje s fake news a je výborným pomocníkom pri spracovaní dát,” zdôraznil Vlastimil Samek v rozhovore s novinármi.

Docent na Inštitúte žurnalistiky a komunikácie Kirgizskej národnej univerzity pomenovanej po A. J. Balasagyn Aita Sultanalieva. Poznamenala tiež, že mnohí členovia novinárskej profesie sa obávajú, že ich AI nechá bez práce.

Práve naopak, AI sa však podľa odborníka môže stať skutočnou spásou, ktorá novinárom umožní plnšie vykresliť čoraz zložitejší, informáciami presýtený svet. Okrem žurnalistiky už generatívna AI poskytuje pomoc učiteľom a študentom, právnikom, prekladateľom a lingvistom a pracovníkom zákazníckej podpory.

Aj keď je nepopierateľné, že umelá inteligencia otvára predtým nedostupné možnosti pre žurnalistiku, je tiež pravda, že vytvára nové problémy súvisiace najmä so zodpovednosťou za výsledky.

„Bez jasných cieľov, transparentných procesov a verejných záujmov, ktoré sa používajú ako kompas, môže žurnalistika stratiť dôveru ľudí, bez ohľadu na to, koľkými schémami, robotmi a mašľami ju ozdobíte,“ zdôraznila Aita Sultanalieva.

Novinári by si mali byť vedomí toho, že pri používaní AI pri podávaní správ zostáva dôležité overovať výsledky pomocou overených metód: krížová kontrola zdrojov, porovnávanie dokumentov a spochybňovanie zistení.

O tom, aké kompetencie v oblasti AI by mal mať budúci novinár, hovoril spolupredseda Centra pre mediálny výskum v severských krajinách, University of Göteborg zo Švédska, Maarit Jakkola, ktorý pre študentov vytvoril zodpovedajúci tréningový kurz.

Integrácia AI do vzdelávania žurnalistiky je podľa nej jedným z najdôležitejších trendov. Do školiacich programov je dôležité integrovať rôzne moduly týkajúce sa legislatívy v oblasti AI, etických odporúčaní a postupov.

– Dnes ide o postprofesionálnu spôsobilosť. Výskumníci a pedagógovia musia dať študentom nástroje, aby sa sami naučili programy a boli pri ich používaní nezávislejší, povedala.

Keď hovoríme o perspektívach využitia AI v žurnalistike a vede, doktor politických vied, profesor na Saratovskej štátnej technickej univerzite. Yu A. Gagarin citoval výskum profesora Charlieho Becketa uskutočnený v roku 2023.

Viac ako 75 % zástupcov masmédií teda používa AI aspoň v jednej oblasti hodnotového reťazca správ: zber, produkcia a distribúcia informačných textov. Približne 85 % respondentov, vrátane novinárov, technológov a manažérov spravodajských organizácií, aspoň experimentovalo s generatívnou umelou inteligenciou. V budúcnosti bude generatívna AI schopná analyzovať náladu publika, aby opravila titulky, proporcie v prezentácii materiálov na rôzne témy atď.

Výsledky fóra zhrnul vedúci katedry tlačených a elektronických médií Fakulty žurnalistiky KazNU. Al-Farabi Gulmira Sultanbaeva poznamenala, že Asociácia novinárov krajín Strednej Ázie plánuje zaviesť do učebných osnov kurz o AI a vytvoriť usmernenia na jeho používanie, berúc do úvahy charakteristiky našich krajín.

– Vedci a odborníci z rôznych krajín boli jednotní vo svojom názore: AI nenahradí ľudí. Vždy bude asistentom pri práci novinára, ale nebude môcť robiť reportáže, robiť vyšetrovania ani písať analytické články,“ zdôraznila.