Andrej Richter: Ako sa medzivládne organizácie pozerajú na novinárov pôsobiacich vo vyhnanstve
BRATISLAVA – Andrej Richter, vedec svetového významu v oblasti mediálnych štúdií sa venuje problematike novinárov v exile.
Finančné noviny prinášajú úryvok z jeho výskumu. Pán profesor pôsobí na katedre žurnalistiky na pôde Univerzity Komenského v Bratislave.
Akčný plán OSN o bezpečnosti novinárov a otázke beztrestnosti, prijatý v roku 2012, sa ani nezmieňuje o novinároch v exile.
Novinári v exile.“ Správa osobitnej spravodajkyne pre podporu a ochranu práva na slobodu názoru a prejavu, Irene Khan. 2024 Kto je novinár v exile? Výbor OSN pre ľudské práva uznal novinársku činnosť ako funkcie vykonávané širokou škálou jednotlivcov vrátane profesionálnych reportérov a analytikov, blogerov a iných, ktorí publikujú v médiách, online alebo inde. V tejto súvislosti zohrávajú rovnako dôležitú úlohu exiloví freelanceri, nezávislí blogeri a novinári, ktorí prevádzkujú vlastné telegramové kanály alebo webové stránky, ako novinári zamestnaní mediálnymi spoločnosťami. Problémy exilových novinárov nevyplývajú z medzinárodného právneho rámca, ale z nedodržiavania záväzkov štátov podľa medzinárodného práva (práva cudzincov, práva novinárov). Správa sa zameriava na „nadnárodnú represiu“. Termín „nadnárodná represia“ sa používa na opis porušovania ľudských práv, ktorých sa dopúšťajú štáty mimo svojho vlastného územia s cieľom zastrašiť a umlčať disentujúce hlasy v diaspóre a exile. Zahŕňa fyzické, právne a digitálne hrozby, od fyzického násilia, atentátov, vydávania a trestného stíhania v neprítomnosti až po online násilie, digitálne sledovanie, hackovanie alebo blokovanie webových stránok a narušenie internetového pripojenia. Online útoky majú aj offline následky. Celý rozsah nadnárodnej represie nie je známy a neexistuje žiadny komplexný systém zberu údajov.
Akademický výskum a skúsenosti organizácií občianskej spoločnosti však naznačujú rozsiahly výskyt tohto javu medzi novinármi a médiami v exile. Cieľom nadnárodnej represie je potlačiť a zmraziť žurnalistiku v exile. Vytvára atmosféru fyzickej, psychologickej, digitálnej a právnej neistoty, ktorá bráni novinárom v podávaní správ, cestovaní, komunikácii so svojimi zdrojmi, vyšetrovaní citlivých otázok alebo dokonca v bezpečí žiť so svojimi rodinami. Represie voči rodinným príslušníkom, priateľom a zdrojom používajú niektoré štáty ako prostriedok zastrašovania a odvety voči novinárom, aktivistom a obhajcom ľudských práv.
Niektorí novinári opustili svoje zamestnanie, vyhýbali sa určitým témam alebo pracovali anonymne, aby chránili svoje rodiny pred ujmou. Podľa jedného prieskumu približne tretina novinárov, ktorí v posledných troch rokoch opustili Bielorusko a Ruskú federáciu, opustila žurnalistiku po exile. V júni 2023 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo rezolúciu odsudzujúcu nadnárodnú represiu ako rastúcu hrozbu pre právny štát a ľudské práva. Za krajiny, ktoré vyvolávajú osobitné obavy, označilo Azerbajdžan, Bielorusko, Ruskú federáciu a Turecko a uviedlo, že nadnárodná represia porušuje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Bezpečnosť. Bielorusko sa spomína 10-krát.
Únos a vydanie do krajiny pôvodu, po ktorom nasleduje trestné stíhanie a uväznenie, predstavujú značné riziko pre novinárov v exile, najmä pre tých, ktorí nemajú riadne právne postavenie v susedných krajinách. Svet bol svedkom očividného príkladu núteného únosu v máji 2021, keď bieloruské úrady, ignorujúc medzinárodné právo a protokoly o leteckej doprave, použili falošnú bombovú hrozbu na zachytenie a odklonenie komerčného lietadla s Ramanom Protasevičom, bieloruským mediálnym pracovníkom a aktivistom v exile, ktorý letel z Grécka do Litvy. Bol vyvedený z lietadla, zatknutý, obvinený, odsúdený a odsúdený na osem rokov väzenia, kým mu nebola udelená milosť. Financovanie. Len málo exilových médií má udržateľný model financovania; väčšina sa spolieha na financovanie od občianskej spoločnosti a filantropie a pravdepodobne tak zostane ešte nejaký čas. Stratégie darcov sa na druhej strane zameriavajú predovšetkým na poskytovanie krátkodobého financovania na riešenie akútnych kríz.
Vďaka obhajobe a úsiliu občianskej spoločnosti však rastie pochopenie potreby dlhodobých a udržateľných investícií darcov a príklady inovatívnych programov.
