Americký súd pre medzinárodný obchod: keď zaviedol clá Donald Trump, konal nezákonne
WASHINGTON – Kolégium sudcov rozhodlo, že prezident nemal právomoc zavádzať clá, pričom odkázal na legislatívu, ktorú citoval.
Americký súd rozhodol, že colný systém Donalda Trumpa „Deň oslobodenia“ bol nezákonný, čo by mohlo spochybniť prezidentovu globálnu obchodnú politiku.
Americký súd pre medzinárodný obchod v stredu rozhodol, že prezident nemal právomoc použiť núdzové ekonomické právomoci, ktoré minulý mesiac uplatnil na zavedenie masívnych globálnych ciel.
Toto rozhodnutie bolo významným krokom v obchodných vojnách, ktoré Trump rozpútal od svojho návratu do prezidentského úradu. Zároveň sa Trumpova administratíva snaží uzavrieť obchodné dohody po pozastavení väčšiny vysokých ciel.
Hoci Trumpova administratíva uviedla, že sa odvolá, rozhodnutie dodá dôveru odporcom ciel v korporátnej Amerike, v zahraničí a v americkom Kongrese.
Rozhodnutie sa vzťahuje na clá uvalené 2. apríla vrátane základného 10 % cla a vyšších tzv. „recipročných“ ciel pre mnohé krajiny. Nezaoberá sa však sektorovými clami, ktoré boli uvalené na dovoz ocele a automobilov.
Futures na americké akciové indexy a ázijské akcie po rozhodnutí vzrástli, čím sa predĺžili zisky, ktoré boli tiež poháňané optimistickými výsledkami výrobcu čipov Nvidia.
Futures kontrakty na index S&P 500 vzrástli o 1,7 %, zatiaľ čo americký dolár vzrástol tiež približne o 0,4 % voči košu šiestich mien.
V rannom obchodovaní v Ázii vzrástol japonský index Nikkei 225, ktorý je zameraný na export, o 1,8 %. Hongkonský index Hang Seng vzrástol o 1,2 %, zatiaľ čo juhokórejský index Kospi vzrástol o 1,8 % a taiwanský index Taiex stagnoval.
Súd vydal svoje rozhodnutie v reakcii na dve žaloby podané malými podnikmi a skupinou štátov USA.
Vo svojom rozhodnutí súd uviedol, že výkonné nariadenia, v ktorých Trump oznámil clá, sú „nevymáhateľné“.
„Nariadenia ukladajúce celosvetové a odvetné clá presahujú právomoc udelenú prezidentovi… regulovať dovoz prostredníctvom ciel,“ uviedol súd vo svojom rozhodnutí.
Hovorca Bieleho domu vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím a povedal, že „nevolení sudcovia by nemali rozhodovať o vhodnej reakcii na národnú núdzovú situáciu“. Dodal: „Prezident Trump sľúbil, že urobí Ameriku skvelou a administratíva je odhodlaná využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na riešenie tejto krízy.“
Clá, ktoré Trump uvalil 2. apríla, otriasli finančnými trhmi a zmiernili sa po tom, čo ustúpil od niektorých najagresívnejších ciel voči obchodným partnerom vrátane Číny.
„Od začiatku som tvrdil, že tvrdenie Donalda Trumpa, že môže jednoducho zaviesť nové, prehnané dane na dovážaný tovar, je prekrútením Ústavy,“ povedal senátor Ron Wyden z Oregonu.
„Trumpove clá zvýšili ceny potravín a áut, spôsobili nedostatok základného tovaru a narušili dodávateľské reťazce pre veľké aj malé americké podniky.“
Jeden z návrhov predložených súdu podala skupina amerických spoločností na čele s dovozcom vína VOS Selections, ktoré si nárokovali straty v dôsledku ciel. Druhý návrh podalo 12 štátov na čele s Oregonom, ktoré uviedli, že náklady na nákup základného vybavenia a spotrebného materiálu pre vládne agentúry sa zvýšili.
Počas pojednávania v Oregone právnik ministerstva spravodlivosti Brett Shumate uviedol, že súdny príkaz proti clám by „postavil prezidenta do ťažkej pozície“ na medzinárodnej úrovni, keď sa bude snažiť vyjednávať obchodné dohody. Sudkyňa Jane Restanyová odpovedala, že súd nemôže prezidentovi dovoliť robiť niečo, čo nie je zo zákona povolené z politických dôvodov.
Počas pojednávania VOS Selections vládny právnik Eric Hamilton argumentoval, že oznámenia o clách podnietili krajiny k vyjednávaniu obchodných dohôd s Trumpom.
„Nediskutujte o politike na súde, to nie je naša práca,“ odpovedal Restany.
Podľa ústavy USA má Kongres právomoc zavádzať clá. Trumpova administratíva však argumentovala, že Zákon o zahraničných núdzových ekonomických právomociach dáva prezidentovi právomoc tak urobiť v prípade národnej núdze.
Pri vyhlásení národnej núdze výkonným nariadením 2. apríla Trump uviedol faktory, ako je nedostatok reciprocity v bilaterálnych obchodných vzťahoch a politiky amerických obchodných partnerov, ktoré držia domáce mzdy na nízkej úrovni, ako „hrozbu“ pre americkú ekonomiku a národnú bezpečnosť.
Súdy napadli použitie týchto právomocí.
V posledných dňoch Trump po rozhovore s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou súhlasil s odložením zavedenia 50-percentných ciel na tovar z EÚ.
USA a Čína sa dohodli na znížení ciel o 90 dní v rámci rozsiahlej deeskalácie. Smartfóny a iná elektronika dovážaná do USA z Číny boli od ciel oslobodené, ale Trump naznačil, že ide o dočasné riešenie.
