Americký ekonóm Jeffrey Sachs v Taškente: Uzbekistan je pravdepodobne ťažiskom sveta

Inštitút pre makroekonomické a regionálne štúdie (IMRI) usporiadal 11. júla 2026 stretnutie renomovaného amerického ekonóma Jeffreyho Sachsa so zástupcami univerzít a odbornej obce.

Jeffrey Sachs je svetoznámy ekonóm a okrem toho poradca OSN, riaditeľ Siete pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN). Nejde o inštitucionálnu organizáciu, ale o sieť. Sieť spája vlády, univerzity, inštitúcie založené na vedomostiach a výskumné ústavy a snaží sa aj zjednotiť súkromný sektor.

Cieľom centra je zabezpečiť, aby univerzity nielen odovzdávali vedomosti a zaoberali sa vzdelávaním, ale aby sa prostredníctvom tejto siete aj prepájali, aby sa ich myšlienky uvádzali do praxe.

Hlavným cieľom návštevy Jeffreyho Sachsa je práve vytvorenie siete SDSN v Uzbekistane.

Príchod globálnej osobnosti do Uzbekistanu je pre odbornú komunitu vzácnou udalosťou a zhromaždení pochopiteľne netrpezlivo očakávali prejav Jeffreyho Sachsa.

Treba uznať, že Sachs má silnú rétoriku; jeho prejavy sa vyznačovali jasnosťou myšlienok, argumentácie a formulácie návrhov.

Svoj prejav začal tým, čo Uzbekistan dôsledne robí vo svojej zahraničnej politike: posilňovanie priateľských vzťahov so susednými krajinami.

Uzbekistan je vnútrozemská krajina. A hlavným princípom vnútrozemskej krajiny je vychádzať so svojimi susedmi. „Potrebujete ich, oni potrebujú vás. Potrebujú vás na tranzit a návštevy a vy potrebujete ich, aby ste sa spojili so svetom,“ povedal Jeffrey Sachs.

Potom sa krátko venoval histórii a poznamenal, že Uzbekistan to robí tak či onak už asi dva a pol tisíc rokov, pretože toto miesto bolo vždy miestom stretnutia civilizácií v priebehu dejín. A tak táto úloha prišla celkom prirodzene. Toto miesto bolo vždy miestom stretnutia kultúr a miestom stretnutia medzi Východom a Západom.

„Od najstarších čias sogdijskej éry, Hodvábnych ciest, toto všetko tu bolo založené. A to znamená, že história Uzbekistanu je, samozrejme, hlbokým sútokom všetkých veľkých kultúr sveta. „Perzskej, turkickej, čínskej, gréckej.“ „Všetko tu máte, a to robí Uzbekistan takým magickým,“ dodal Sachs.

Podľa neho boli v šestnástom a sedemnástom storočí pozemné Hodvábne cesty nahradené námornými trasami, a to politicky aj na istý čas technologicky.

Niektorí tvrdia, že plavba Vasca da Gamu v roku 1498, ktorá ukázala, že je možné cestovať po mori z Európy do Ázie a späť, bola tou veľkou zmenou.

„Povedal by som, že k veľkej zmene došlo ešte o 150 rokov skôr, keď Čína urobila malú chybu a uzavrela svoj vlastný námorný obchod. Pretože Čína počas dynastií Jüan a Ming pochopila, že obchod sa musí viesť po súši aj po mori.

Pozemné Hodvábne cesty aj námorné trasy boli veľmi prosperujúce. Čína sa však v roku 1434 vzdala oceánov. Veľká chyba. Toto nazývam najväčšou chybou hospodárskej politiky v dejinách sveta, pretože keď Čína opustila oceány, opustila ich Európanom.“

Jeffrey Sachs ďalej uznal, že Európa sa pohla na východ ako brutálni dobyvatelia: „A keď Európania prevzali oceány, nehrali slušne. Prišli dobyť a prišli dobyť viac než obchodovať. A tak vznik námornej cesty aj vznik európskeho imperializmu zmenili Strednú Áziu.“

 

Očakávalo sa, že bude počas studenej vojny kritizovať sovietsku ekonomiku. Jeho tvrdenie, že Uzbekistan bol údajne príveskom sovietskej ekonomiky, je však ťažké prijať. Uzbekistan bol neoddeliteľnou súčasťou jednotnej a centralizovanej ekonomiky s rozsiahlou priemyselnou spoluprácou a jasnou deľbou práce.

V komentári k aktuálnemu vývoju vo svete a v našej krajine uznal, že vektor globálneho hospodárskeho rozvoja sa posúva na východ: „Uzbekistan pomáha viesť tento proces veľmi dôležitými spôsobmi. Práve som sa pozrel na najnovšie odhady, kde sa dnes nachádza globálne ťažisko. Tento koncept zahŕňa zostavenie ekonomickej produkcie všetkých častí sveta a nájdenie geometricky váženého súčtu na určenie ťažiska.

Vyvinul ho môj študent Danny Quah z Národnej univerzity v Singapure, na ktorého som veľmi hrdý. Prezentoval ho v roku 2008. Ukázal, že v roku 1970 bolo ťažisko niekde uprostred Atlantického oceánu, pretože USA a Európa dominovali globálnej ekonomike. Čína bola chudobná, Sovietsky zväz stagnoval a dominantný bol severoatlantický región. Do roku 2000 sa to zmenilo a ťažisko sa presunulo o niekoľko tisíc kilometrov na východ.“

Ako sa ukázalo, Jeffrey Sachs sa nehanbí používať umelú inteligenciu vo svojich prognózach: „Práve som si pozrel, kde je ťažisko v roku 2026, a spýtal som sa Perplexity, môjho hlavného asistenta pre umelú inteligenciu. A ten povedal: ‚Nemôžem vám dať presný odhad na rok 2026, ale je to niekde veľmi blízko miesta, kde ste vy, pán Sachs, v Uzbekistane.‘ V skutočnosti to povedal trochu drzo, pretože som mu nepovedal, kde som. Ale aj tak to vedel. Povedal však, že Uzbekistan je teraz pravdepodobne doslova ťažiskom sveta. A to dáva zmysel, pretože Ázia si opäť získala svoje miesto a predstavuje polovicu svetového HDP a čoskoro bude mať viac ako polovicu svetového HDP.“

Spojené štáty, ktoré v roku 1950 predstavovali približne 30 percent svetového HDP v parite kúpnej sily, teraz predstavujú približne 14 percent.

A Európa sa tiež zmenšuje, ešte rýchlejšie kvôli demografickým zmenám. To znamená, že vzostup Ázie je najdôležitejším celkovým ekonomickým rozvojom našej doby. A to znamená, že obchodné vzorce, infraštruktúrne vzorce, dopravné vzorce a ekonomické ťažisko sa rozhodne posunuli.

„A je to veľké povolanie byť v centre globálnej ekonomiky z mnohých dôvodov. Po prvé, ľudia sem prídu a budú sem chcieť prísť, pretože máte veľmi krásnu krajinu, veľmi pohostinnú spoločnosť, úžasnú kultúru, fantastické paradajky a inú kuchyňu. Takže by sme mohli jednoducho nepretržite hodovať v Uzbekistane, ako to robíme.

A samozrejme, tieto vrstvy dva a pol tisícročnej civilizácie, ktoré sme si práve vychutnali počas našich návštev Chivy, Buchary a Samarkandu v posledných dňoch, sú niečím absolútne jedinečným a magickým, niečím, čo skutočne nenájdete nikde inde na svete. Všetky tieto kultúry, ktoré zanechávajú nielen archeologické pozostatky, ale sa aj spájajú, aby vytvorili pozoruhodnú kultúru, umenie a kuchyňu.

„Myslím si teda, že v podstate Uzbekistan, ktorý by pred päťdesiatimi rokmi západné publikum mohlo nazvať vzdialeným, a ako mohol Uzbekistan prosperovať tak ďaleko od globálneho ťažiska – teraz je odpoveď opačná.“ „Ste v ťažisku,“ zakončil Jeffrey Sachs svojho prejavu.