Ako vyzerá mladý štát Republika Kazachstan

ASTANA – Kazachstan je najväčšia krajina v strednej Ázii.

Štát hraničí s Čínou, Ruskom, Kirgizskom, Turkménskom a Uzbekistanom. Je deviatou najväčšou krajinou na svete a svojou rozlohou sa rovná západnej Európe.

Je tiež najväčšou vnútrozemskou krajinou na svete, ktorá hraničí s Aralským a Kaspickým morom.

Suchozemská hranica Kazachstanu s Ruskom meria 7 591 km a je druhou najdlhšou suchozemskou hranicou na svete (po hranici USA s Kanadou). súvislá hranica na svete.

Demografické údaje

Kazachstan má 19,8 milióna obyvateľov. Je to mladá krajina so 40 % obyvateľstva mladšieho ako 25 rokov.

Najväčšou etnickou skupinou sú Kazachovia, ktorí tvoria približne 70 % obyvateľstva. obyvateľov. Zvyšných 30 % tvoria Rusi, Uzbeci a Ukrajinci, Ujguri, Tatári, Nemci, Kórejci a ďalšie skupiny.

Väčšina (približne 70 %) obyvateľov sú sunnitskí moslimovia a ďalších 26 % sú kresťania. Zvyšné 4 % sú iného náboženstva, ateisti alebo nešpecifikovaného náboženstva.

Kazachstan je etnicky a nábožensky rôznorodý. V krajine žije približne 130 rôznych etnických skupín a takmer 4 000 náboženských organizácií. pôsobiacich v celej krajine, ktoré zastupujú 18 náboženských denominácií.

Ekonomika

Ekonomika Kazachstanu je najväčšia v Strednej Ázii a väčšia ako ekonomika všetkých ostatných štátov v regióne dohromady. Je to spôsobené najmä tým, že obrovským prírodným zdrojom krajiny, vrátane množstva prírodných
minerálov, uhľovodíkov a kovov vzácnych zemín, ako aj príťažlivosťou obrovského zahraničných investícií do týchto odvetví.

Má kvalifikovanú pracovnú silu a hospodárstvo sa rýchlo diverzifikuje smerom k poľnohospodárstvu, výrobe, logistike a financiám. Vláda zaviedla iniciatívy na ďalšiu diverzifikáciu hospodárstva, ktoré sa zameriavajú na odvetvia, ako je doprava, farmaceutický priemysel, telekomunikácie, petrochémia a potravinárstvo.

 

Pokračujúci proces privatizácie veľkých štátnych podnikov má pokračovať kým podiel štátu na ekonomike nedosiahne 18 %. Vládne opatrenia na podporu rastu malých a stredných podnikov predpokladajú, že do 2025 sa podiel MSP na HDP zvýši na 35 %.

V rokoch 1991 až 2022 získal Kazachstan 410 mld. priamych zahraničných investícií v dôsledku hospodárskych a sociálnych reforiem ktoré iniciovala vláda. V správe Doing Business za rok 2020, ktorú vypracovala agentúra
Svetovej banky sa Kazachstan umiestnil na 25. mieste na svete, čím si polepšil o 3 priečky.

Zvýšená úloha Kazachstanu v globálnom obchode a jeho kľúčové zapojenie do novej Hodvábnej ceste poskytlo krajine potenciál otvoriť svoje trhy miliardám ľudí.

Kazachstan výrazne investuje do digitálnej infraštruktúry a je realizuje projekty na zabezpečenie rozsiahleho širokopásmového prístupu k internetu v celej krajine. Pripravujú sa aj plány na zavedenie 5G a vysoko kvalitných dátových centier v mestských a vidieckych oblastiach v nasledujúcich rokoch.

Politický systém

Kazachstan je prezidentská republika, v ktorej je prezident hlavou štátu. štátu a vymenúva predsedu vlády ako šéfa vlády, ktorá  má výkonnú moc, zatiaľ čo zákonodarnú moc vykonávajú dve komory parlamentu, 98-členný Mažilis a 50-členný Senát.

Prezidentom Kazachstanu je Kassym-Žomart Tokajev, ktorý bol opätovne zvolený v novembri 2022, a predsedom vlády je Alikhan Smailov, ktorý si svoju pozíciu udržal aj tento rok po marcových parlamentných voľbách.

Zahraničná politika

Kazachstan realizuje vyváženú  zahraničnú politiku s viacerými vektormi, v rámci ktorej sa úzko a rovnako silnými vzťahmi s väčšinou svetových veľmocí vrátane Ruskom, Čínou, USA a EÚ.

Organizácie zmluvy o bezpečnosti (CSTO), Organizácie turkických štátov a zúčastňuje sa na programe NATO Partnerstvo za mier. Kazachstan je tiež zakladajúcim členom Eurázijskej hospodárskej únie (EAEÚ), ktorá podporuje regionálnu hospodársku spoluprácu.

Kazachstan bol zvolený za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN Rady OSN na roky 2017 – 2018, pričom ide o prvý stredoázijský štát, ktorý bol zvolený do jedného z najautoritatívnejších riadiacich orgánov OSN. Od januára 2017 sa v hlavnom meste Kazachstanu Astane konalo 19 kôl astanského procesu o Sýrii, pričom si ho jeho účastníci vybrali ako neutrálne miesto pre mierové rokovania zamerané na vyriešenie dlhodobého konfliktu v Sýrii. Toto úsilie bolo ocenené zo strany OSN a členov medzinárodného spoločenstva za to, že prispelo k zníženiu násilia v Sýrii.

Titulná ilustrácia, mapa: Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike.

(Spracované podľa materiálov Výboru medzinárodných informácií Ministerstva zahraničných vecí Republiky Kazachstan.)