Ako sa Ukrajina a USA pohádali o vojnovú stratégiu, „Moskva“, Kursk, Bachmut a protiofenzíva. Kľúčové poznatky zo skúmania The New York Times

LONDÝN –  Originál tohto článku bol uverejnený na webovej stránke BBC Ukrainian Service.

Predtým, ako sa Donald Trump vrátil do Bieleho domu, boli Spojené štáty zapojené do vojny na Ukrajine oveľa viac, ako sa doteraz predpokladalo. New York Times zverejnili veľké vyšetrovanie toho, ako sa Kyjev a Washington takmer tri roky zapájali do nezverejneného partnerstva v oblasti spravodajských služieb, stratégie, plánovania a technológií – partnerstvo, ktoré poznal len malý okruh amerických a spojeneckých predstaviteľov.

Americká základňa v nemeckom Wiesbadene poskytla ukrajinským ozbrojeným silám podľa NYT súradnice ruských jednotiek na ruskom území. Operácia sa volala Task Force Dragon a jej účelom bolo kompenzovať výhodu Ruska v oblasti pracovnej sily a zbraní.

Americký a ukrajinský vojenský personál každý deň identifikoval prioritné ciele a spravodajskí dôstojníci študovali satelitné snímky, rádiové emisie a zachytili komunikáciu, aby našli ruské pozície, ktorých súradnice boli potom odoslané ukrajinským ozbrojeným silám, uvádza sa v publikácii.

“Červené čiary” Bidenovej administratívy boli neustále odsúvané, píše NYT. Hoci Washington od samého začiatku rozsiahlej invázie trval na tom, že sa vojny priamo nezúčastní, v určitom okamihu skončilo v Kyjeve asi tucet amerických vojenských poradcov, tvrdia autori článku.

Skupina sa podľa nich neskôr rozšírila na tri desiatky ľudí a vojenským poradcom vraj dovolili ísť na ukrajinské veliteľské stanovištia, ktoré sa nachádzali bližšie k bojiskám.

V roku 2022 povolilo veliteľstvo amerického námorníctva poskytovanie údajov ukrajinským ozbrojeným silám pre útoky námorných bezpilotných lietadiel proti ruským vojnovým lodiam, uvádza sa vo vyšetrovaní.

Podľa NYT CIA umožnila podporu ukrajinským operáciám v krymských zátokách.

Autori tiež tvrdia, že v januári 2024 americkí a ukrajinskí vojenskí dôstojníci vo Wiesbadene spoločne naplánovali kampaň – pomocou rakiet dlhého doletu dodávaných koalíciou a ukrajinských bezpilotných lietadiel – s cieľom zaútočiť na približne 100 ruských vojenských zariadení na Kryme.

Problémy s protiofenzívou Letná protiofenzíva ukrajinských ozbrojených síl v roku 2023 sa podľa NYT stala predmetom diskusií a plánovania aj vo Wiesbadene. K neúspechu protiofenzívy „prispeli politické nezhody na Ukrajine,“ tvrdí publikácia.

Kampaň mala „dodať impulz“ Ukrajine po triumfoch v prvom roku rozsiahlej invázie. Ale potom, čo partneri uskutočnili vojenské cvičenia vo Wiesbadene a dohodli sa na stratégii, „plán bezhlavo vrazil do ukrajinskej politiky“.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj podľa publikácie podporil plán, ktorého ústrednou časťou bol útok v smere na južné mesto Melitopoľ, ktorý mal prerušiť zásobovanie Ruska.

NYT vo svojom vyšetrovaní opisuje mnohé aspekty súvisiace s konkurenciou medzi Syrským a Zalužným.

Jeho rival a podriadený generálplukovník Alexander Syrskij však mal údajne vlastný plán: zaútočiť na ruské jednotky v Bachmute, ktoré dobyli.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše NYT, sa nakoniec postavil na stranu Syrského a rozdelil svoje sily medzi dva hlavné fronty namiesto jedného.

Na veliteľstve Zalužnyj rozhodol, že generál Alexander Tarnavskij dostane 12 brigád a väčšinu munície na hlavný útok na Melitopol. Generál Jurij Sodol mal predstierať ofenzívu na Mariupol, aby zmiatol ruskú armádu, zatiaľ čo Syrskij mal viesť podporný útok na východe okolo Bakhmutu.

“Potom sa slova ujal Syrskij. Podľa ukrajinských predstaviteľov generál povedal, že sa chce odchýliť od plánu a uskutočniť rozsiahlu ofenzívu s cieľom vyhnať Rusov z Bachmutu,” píše sa v publikácii. Syrskij podľa svojej verzie dokonca plánoval postúpiť do Luganska.

Podľa vyšetrovania amerických novinárov neboli Američania informovaní o výsledkoch tohto stretnutia, no neskôr si americká rozviedka všimla, že ukrajinské jednotky a munícia sa „pohybovali v smeroch, ktoré nezodpovedali dohodnutému plánu“.

Ukrajinci už Bakhmut nikdy nedobyli a o pár mesiacov neskôr sa protiofenzíva skončila neúspechom. Rusko malo teraz výhodu, poznamenáva NYT.

Vo vyšetrovaní publikácia popisuje aj mnohé ďalšie body súvisiace so súťažou medzi Syrským a Zalužným a hovorí aj o komunikácii ukrajinských vrchných veliteľov s Američanmi.

Spory medzi USA a Ukrajinou

Dna 14. apríla 2022 ukrajinské sily zasadili zdrvujúci úder ruskej Čiernomorskej flotile a potopili raketový krížnik Moskva, čo vyvolalo negatívnu reakciu v USA.

NYT píše, že v polovici apríla 2022 americkí a ukrajinskí dôstojníci vykonávali rutinný prieskum, keď sa na ich radarových obrazovkách objavilo niečo neočakávané.

Američania podľa publikácie zúrili, pretože ich Ukrajinci nevarovali pred zásahom krížnika a boli tiež prekvapení, že Ukrajina má rakety schopné zasiahnuť loď.

Panikárili, píše NYT, pretože „Bidenova administratíva nemala v úmysle dovoliť Ukrajincom zaútočiť na taký mocný symbol ruskej moci“.

Američania zhodnotili pôsobenie Ukrajiny v Kurskej oblasti v roku 2024 ako ďalší takýto krok k narušeniu dôvery. Ako uvádza publikácia, v lete 2024 bola ukrajinská armáda na severe a východe nebezpečne pretiahnutá. Syrskij, ktorý nahradil Zalužného vo funkcii hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl, im však naďalej hovoril, že „potrebuje víťazstvo“.

V marci Američania zistili, že ukrajinská vojenská rozviedka tajne plánuje pozemnú operáciu na juhozápade Ruska. Potom vedúci kyjevskej rezidencie CIA predložil šéfovi hlavného spravodajského riaditeľstva Kirillovi Budanovovi hotovú vec: ak Ukrajinci prekročia hranicu s Ruskom, bude to bez amerických zbraní a spravodajských služieb, tvrdí publikácia.

Začiatkom augusta Ukrajinci tajne naznačili, že na severe sa niečo deje, píše NYT. V tomto čase generál Syrskij urobil svoj krok – poslal vojakov cez juhozápadnú ruskú hranicu do oblasti Kursk.

Nejde len o to, že Ukrajinci držali Američanov v nevedomosti, uvádza sa v publikácii, ale o to, že „[ukrajinské jednotky] tajne prekročili vzájomne dohodnutú líniu a odviezli na ruské územie vybavenie poskytnuté koalíciou“.

Predtým Ukrajina a Spojené štáty definovali v Rusku zónu, v ktorej mohli Ukrajinci strieľať z amerických zbraní a velenie vo Wiesbadene mohlo podporovať ich útoky spravodajskými informáciami. Stalo sa tak najmä s cieľom zabrániť humanitárnej katastrofe v Charkovskej oblasti. „Nebolo to takmer vydieranie, ale vydieranie,“ komentoval situáciu predstaviteľ Pentagonu.

Po začatí vojenských operácií v regióne Kursk mohli Američania zastaviť svoju podporu, ale vedeli, že to, ako vysvetlil predstaviteľ americkej administratívy, môže viesť k veľkým stratám medzi ukrajinskou armádou. Mohli zomrieť, keby ich nekryli rakety HIMARS a prieskum, píše NYT.

Jedným z cieľov invázie ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti, ako Zelenskij vysvetlil Američanom, bolo získanie páky – zabratie a udržanie ruskej pôdy, ktorá by sa pri budúcich rokovaniach mohla vymeniť za ukrajinskú.

V marci sa zistilo, že Ukrajina postupne sťahuje svoj vojenský kontingent. Zelenskij nedávno uviedol, že prestávka v poskytovaní spravodajských údajov zo strany Spojených štátov nemala vplyv na zhoršenie situácie ukrajinských jednotiek v oblasti Kurska.