Ako funguje politický podnikateľský cyklus v praxi

Hypotéza vychádzajúca z podstaty pojmu politický podnikateľský cyklus hovorí, že volebný cyklus je príčinou vzniku reálnych podnikateľských cyklov. Teória vidí ako ich základné príčiny nasledovné faktory:

1. Oportunistická činnosť politika (policy maker), zameraná na maximalizáciu pravdepodobnosti víťazstva vo voľbách a zachovanie moci.

2. Rozdiely v hospodárskych politikách, ktoré realizujú vládnuce strany (strana).

Cykly, ktoré vznikajú z týchto dôvodov, majú pomenovanie oportunistický politický podnikateľský cyklus (opportunistic political business cycle) alebo stranícky podnikateľský cyklus (partisan business cycle). Posledné dva pojmy sa často vnímajú ako synonymá.

Pojem oportunistický podnikateľský cyklus (opportunistic political business cycle) je druh politického podnikateľského cyklu, v ktorom sa cyklickosť podnikateľskej aktivity vysvetľuje výmenou vládnucich strán. Konkurujúce si politické strany používajú rôzne politiky (policies) vymieňajúce jedna druhú vo vláde a iniciujú v ekonomike cykly.

Model vytvárania politického podnikateľského cyklu, ktorý zohľadňuje preferencie vládnucich politikov, navrhol v roku 1976 Douglas Hibbs.

D. Hibbs posudzoval model s dvoma politickými stranami, ktoré majú rôzne ciele z hľadiska dosiahnutia úrovne nezamestnanosti a inflácie. „Ľavicová“ politická strana má ako cieľ nižšiu úroveň nezamestnanosti ako „pravicová“ strana, ale „pravicová“ strana má za cieľ nižšiu úroveň inflácie. Zmeny inflácie a nezamestnanosti sú odrazom zmeny politických strán.

Alberto Alesina navrhol model straníckeho politického cyklu so zohľadnením racionálnych očakávaní voličov. Tak ako aj v modeli Hibbsa, konkurenčné politické strany majú rôzne ciele týkajúce sa hladiny inflácie a úrovne nezamestnanosti. Okrem iného „ľavicová“ strana je pripravená na vyššie inflačné náklady kvôli zmenšeniu úrovne nezamestnanosti. Úroveň inflácie sa v modeli určuje očakávaniami v budúcich obdobiach. Kľúčovým momentom pre vytvorenie cyklov je neurčitosť výsledkov budúcich volieb.

Ak sú voliči celkom presvedčení, že vládnuca strana (strany) sa po voľbách nezmení, nebude kolísanie v hladine inflácie, ani v úrovni nezamestnanosti, pretože očakávania budú rovné cieľovým hodnotám vládnucej strany (strán). Ak existuje pravdepodobnosť zmeny vládnucej politickej strany (strán), očakávané hodnoty inflácie a nezamestnanosti sa budú odlišovať od cieľov vládnucej strany (strán).

Amplitúda kolísania po voľbách bude o to silnejšia, o čo viac sa od seba odlišujú cieľové hodnoty ukazovateľov inflácie u jednotlivých politických strán a o čo neočakávanejšie sú výsledky volieb. Na začiatku obdobia vládnutia „pravicovej“ strany sa bude pozorovať efekt, ktorý sa podobá na správanie sa ekonomiky v oportunistickom politicko-ekonomickom cykle. Vláda bude robiť obmedzenia (reštrikcie), ktorých cieľom bude zníženie inflácie. Avšak existujú aj iné príčiny.

V prípade, ak je „ľavicová“ vláda vystriedaná „pravicovou“ vládou, pravicová vláda pomocou obmedzení naladí ňou požadovanú úroveň inflácie, čo vedie k zvýšeniu úrovne nezamestnanosti. Dokonca aj keď je „pravicová“ vláda zvolená po druhý raz, je nútená robiť politiku obmedzení (reštrikcie). To, aká prísna bude táto politika, je predurčené pravdepodobnosťou víťazstva pravicovej strany (strán) v parlamentných voľbách. Čím väčšie boli očakávania víťazstva „ľavicovej strany“, tým silnejšie sa to prejavilo v úrovni inflácie a to viac ju musí znižovať „pravica“, čo zvyšuje nezamestnanosť.

Na začiatku vládnutia „ľavicovej“ vlády je situácia úplne protichodná. Ekonomika sa nachádza v stave rastu, teda má vysokú úroveň inflácie a nezamestnanosť klesá na úroveň, ktorá je nižšia ako jej prirodzená úroveň. Veľkosť rastu sa bude určovať aj tým, ako neočakávane vyhrali „ľavicové“ politické sily. Ak boli voliči presvedčení o víťazstve „pravicových“ politických síl a vytvorili si príslušné očakávania inflácie, víťazstvo „ľavicových“ síl vyvolá prudký skok, a o to silnejší bude rast.