Ak niekto bije dieťa vyrastie z neho len agresívny človek, ktorý sa chce pomstiť len celému svetu

BRATISLAVA – Fyzické tresty detí v nich zanechávajú komplexy. Často prerastú do psychickej poruchy.

Ich výsledkom je to, že minulá agresia, teda fyzické tresty dieťaťa vyvoláva stálu agresiu v dospelom veku. Myšlienka dospelého človeka, ktorého v detstve bili podvedome znie asi tak. “Veď Ty užiješ to, čo som si musel užiť ja v minulosti”!

1. BEZ FORMULOVANIA  HRANÍC

Akýkoľvek fyzický náraz, ako je napríklad jedno vyťahanie za ucho, sotenie, facka, séria úderov, použitie opasku atď., To všetko je porušením osobnostných hraníc dieťaťa. Vnútorné „ja“ takéhoto dieťaťa je narušené, ponižované a dokonca pošliapané. Výsledkom je, že deti, ktoré rodičia bili akože kvôli výchove, si ani v dospelosti nevedia brániť a brániť svoje hranice, nerozlišujú, kde je „cudzí“ a kde „moje“ v jeho vnútornom svete.

Kto vyrastie? Človek závislý na názoroch druhých, ktorý si berie cudzie slová príliš blízko k srdcu. A keď akékoľvek slovo / čin môže bolieť, potom život nie je veľmi v poriadku.

2.  NEEXISTUJE DÔVERA V ČLENOV RODINY A V DÔSLEDKU TOHO NEDÔVERUJE CELÉMU SVETU 

Prečo použiť pojem „základná dôvera vo svet“? Dôvera v rodine sa môže vybudovať, ale rovnakým spôsobom sa môže zničiť tvrdými výchovnými metódami. To všetko negatívne ovplyvňuje socializáciu dieťaťa a jeho budúcu sociálnu rolu, jeho akékoľvek myslenie. Dieťa sa stáva neistým, agresívnym. Agresiu považuje za najlepší spôsob ochrany.

3. STRACH GENERUJE LEN STRACH

O akomkoľvek rešpekte a porozumení nemôže byť ani reči. Strach je jediná vec, ktorá sa dosahuje násilím. Navyše strach nepomáha deťom učiť sa a rozvíjať sa. Dieťa, ktoré má strach, nemôže normálne absorbovať informácie, pretože je zamerané na očakávanie trestu od rodičov. Dokonca je pre takéto dieťa ťažké hrať sa s inými deťmi. Jedným slovom je neustále v strese.

Strach plodí strach. Deti vyrastajú skryté a s rodičmi nič nezdieľajú. Za čo? Zrazu im vylepia. Opýtajú sa sami seba: Aj za „toto“? Ale strach zvykne prejsť, deti sa na takéto životné podmienky rýchlo prispôsobia a stále si robia, čo chcú, lebo nachápu dôvod odmietnutia/zákazu: “Prečo to nemôžem urobiť?”

4. “POTREBNÉ” SPRÁVANIE DIEŤAŤA V KRÁTKODOBOM OBDOBÍ

Dieť asa  môže po facke prestať hrať na tablete a sadnúť si na hodiny, no neurobí to z vlastnej vôle, ale len zo strachu z fyzického násilia. A to s ním pôjde len do určitého veku.

Nevzbudzuje to v dieťati túžbu učiť sa, nevysvetľuje mu, prečo je také dôležité získavať vedomosti, ale naopak, pestujete v ňom nenávisť k matematike či hre na klavíri. Myslíte si, že výprask pomôže vášmu dieťaťu pomôcť uvedomiť si, že hranie na tablete namiesto domácich úloh je nesprávna voľba?

5. AGRESIA GENERUJE AGRESIU

Fyzickými tresty vychovajú agresora. Príklad je jeho budúcim modelom komunikácie so všetkým okolím. Dieťa, ktoré čelí agresii rodičov, dospeje k záveru, že všetky zložité situácie treba riešiť silou, agresiou a zastrašovaním. Pretože iným spôsobom nevie nič iné robiť. a ani nevie ako to robiť.

6. SEBAHODNOTENIE DIEŤAŤA JE ZNIČENÉ

Fyzické týranie je ponižovanie. Vo všeobecnosti sa dieťa učí kontaktovať svet cez rodičov. Ak je rodina agresívna voči dieťaťu, a akýkoľvek výprask je agresia, čo potom môže očakávať od vonkajšieho sveta? Je jasné, že to tak má byť. Svet je zlý a ja si zaslúžim tento hnev, pretože som taký zlý. Ostatní majú právo ma urážať a ponižovať.

7. ŠKODENIE BUDÚCIM GENERÁCIÁM

Dieťa, ktoré rodičia vychovávajú s použitím fyzickej sily, stráca zmysel pre realitu, keďže žije v hneve, strachu a túžbe po pomste. Často sa takéto deti mstia svojim rodičom na vlastných deťoch  To znamená, že rodičia svojim konaním kazia život nielen svojmu dieťaťu, ale aj budúcim vnúčatám. Globálne, však?

8. SKÚSTE ZBIŤ ŠÉFA 

Tu môže vzniknúť začarovaný kruh. Čo získame? Nič dobré. Údery po zadku spôsobujú u detí apatiu, zastavujú akúkoľvek túžbu po vývoji, najmä u detí s vývojovým oneskorením, a narúšajú ich psychické zdravie.

Takíto rodičia bijú len preto, že nevedia, ako to robiť inak, alebo nechcú si nič poriadne naštudovať. Fyzické činy však často naopak vyvolávajú neposlušnosť dieťaťa.

Fyzické tresty sú predovšetkým slabosťou, a nie silou rodičov. Keby ste vyfackali svojho šéfa, alebo kolegu v práci uvideli by ste, čo sa stane.

9. VEDECKÁ ANALÝZA

Existuje veľké množstvo vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberajú fyzickými trestami. Najrozsiahlejšia štúdia na túto tému vznikla v roku 2016 na Univerzite v Texase. Autori štúdie skúmali 160 000 ľudí v priebehu 50 rokov. Sústredili sa hlavne na bitie detí. Pod bitkou rozumeli trestanie detí pomocou otvorenej dlane na zadnú časť tela. Z výsledkov tejto štúdie vyplýva, že fyzické tresty sa rodičom nevyplatia používať a ide o značne neefektívny spôsob výchovy. „Čím viac sú deti bité, tým viac odporujú svojim rodičom a tým viac sa u nich prejavuje protispoločenské správanie, agresivita, problémy s duševným zdravím a poruchy učenia,“ uvádza sa v závere práce.

10. ODPORÚČANIA

V dnešnej dobe je možností naozaj veľa. Existuje obrovské množstvo kníh, seminárov, článkov či výchovných portálov, kde sa rodičia môžu dozvedieť o najúčinnejších výchovných metódach. Autori štúdie odporúčajú rodičom tieto najrýchlejšie a najúčinnejšie možnosti:

• nastavenie hraníc, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa,
• rozprávajte sa s dieťaťom o dôsledkoch problematického správania,
• buďte dôslední a jednotní vo výchove, pri problémovom správaní by mali byť vždy vyvodené rovnaké dôsledky,
• uspokojujte základné potreby dieťaťa ( výživa, zdravie, sociálne potreby…), aby ste tak zbytočne  nevyvolávali dôvod pre nevhodné správanie,
• odmeňujte pozitívne správanie

Radšej bez agresie, ktorá nikdy nevyvolá nič iné len agresiu.

Fotografie: www.pexels.com