Aj v Bratislave bol protest za prepustenie Assangea

BRATILAVA – Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) zorganizovala v utorok večer v Bratislave demonštráciu na podporu väzneného zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

Pred budovou veľvyslanectva Veľkej Británie v centre mesta sa napriek dažďu zhromaždilo približne 150 ľudí a Panská ulica bola krátkodobo neprejazdná. Prítomná policajná hliadka presmerovávala vozidlá cez okolité ulice.

Zhromaždenie sa konalo kvôli zasadnutiu britského Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o Assangeovom odvolaní voči vydaní do USA.

Podobné zhromaždenia sa konali v desiatkach miest po celom svete. “Julian Assange je väzeň svedomia, je väznený v otrasných podmienkach, kde 23  hodín denne strávi na maličkej samotke za to, že zverejnil dôkazy o vojnových zločinoch v Iraku, Afganistane a na Guantáname. Namiesto potrestania vinníkov chcú Spojené štáty vydesiť všetkých, ktorí a ktoré by mohli ich zločiny odhaliť v
budúcnosti a Británia im v tom aktívne napomáha. Ak vydajú Assangea, teda austrálskeho občana na stíhanie do USA, teda krajiny, s ktorou nič nemá, tak to bude koniec slobody tlače, ako sme ju poznali doteraz.

Vláda USA sa chce Assangeovi pomstiť, netají sa tým a preto nie je šanca, že by sa tam dočkal spravodlivého procesu,” vyhlásil riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. Assange bol prvý raz zatknutý krátko po tom, ako v roku 2010 zverejnil uniknuté
tajné depeše americkej armády. Záznamy obsahujú informácie o vojnových zločinoch a porušovaní ľudských práv počas vojen v Iraku a Afganistane, ako aj dôkazy o mučení na Guantanáme a masívnej korupcii.

Proti jeho stíhaniu sa opakovane ozvali aj Európsky parlament, Rada Európy (CoE) a OECD. Za svoju prácu získal cenu Európskeho parlamentu pre investigatívnych žurnalistov, tú istú ako Ján Kuciak. Minulý rok bol nominovaný na Sacharovovu cenu a opakovane aj na Nobelovu cenu mieru. Jeho prepustenie žiada austrálska vláda, novinárske a ľudsko-právne organizácie, ako aj významné svetové médiá vrátane New York Times, ktoré jeho prenasledovanie označili za riziko pre slobodu tlače.


“Stíhanie Assangea je vlastne kriminalizácia novinárskej práce. Zverejnil závažné informácie, ktoré získal od zdroja. Publikovanie bolo jednoznačne vo verejnom záujme, nakoľko sa tým odkrylo mnoho zločinov. Ak by bol Assange vydaný do USA, predstavovalo by to riziko pre všetkých novinárov a novinárky na celom svete.

Väznenie Assangea je dar všetkým diktátorom, ktorí chcú prenasledovať nepohodlných žurnalistov. Kremeľ sa pri uväznení amerického novinára Evana Gershkovicha zjavne motivuje touto kauzou, nakoľko ho tiež obvinili z údajnej  špionáže,” povedala na proteste investigatívna žurnalistka Lýdia Kokavcová, ktorá je držiteľkou Novinárskej ceny za rok 2017.
Inštitút ľudských práv sa kauzou Assange zaoberá dlhodobo, zorganizoval verejné zhromaždenia, pochody, diskusie a filmové premietania. Pod petíciu za prepustenie Juliana Assangea, ktorú organizuje, sa podpísalo už viac ako 15 000 Slovákov a Sloveniek. Predstavitelia Inštitútu ju odovzdali v priestoroch ambasády veľvyslancovi Veľkej Británie na Slovensku.