ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Wassily Wassilyevich Leontief

Wassily Wassilyevich Leontief, rusky: Василий Васильевич Леонтьев; 5. august 1905 – 5. február 1999), bol sovietsko-americký ekonóm známy svojím výskumom v oblasti ekonomickej analýzy vstupov a výstupov (input – output).

Vysoká škola ekonomická v Prahe má svojej stránke popis teórie a modely pre aplikáciu.  Prvý náčrt teórie bol zverejnený  v roku 1925 časopise Planovaja ekonomika. : Баланс народного хозяйства СССР. (“Balans narodnogo chozjajstva SSSR”).  

Leontief získal Nobelovu pamätnú cenu za ekonomické vedy v roku 1973 a cenu získali aj štyria jeho doktorandi  – Paul Samuelson 1970, Robert Solow 1987, Vernon L. Smith 2002, Thomas Schelling 2005.

Wassily Leontief sa narodil 5. augusta 1905 v Mníchove v Nemecku ako syn Wassily W. Leontief (profesor ekonómie) a Zlaty, neskôr Evgenia Leontief (rodenej Becker). Wassily Leontief, starší, patrila do rodiny ruských starovercov žijúcich v Petrohrade od roku 1741. Evgenia Becker pochádzala z bohatej židovskej rodiny z Odesy. V 15 rokoch v roku 1921 sa Wassily, mladší na Leningradskú univerzitu vo vtedajšom Petrohrade. Titul Learned Economist (ekvivalent magistra umení) získal v roku 1925 vo veku 19 rokov.

Bol členom ilegálneho socialistického bloku, ktorý na Petrohradskej univerzite vytvorili opoziční študenti. 4. novembra 1922 bol v noci zatknutý pri vyvesovaní letákov Ruskej sociálno-demokratickej strany, spolu s menševickým študentom a do 22. novembra bol vo väzbe. V tom istom prípade bol od 23. marca do 6. apríla 1923 vo väzbe.

Spolu s P. V. Mikeladzem preložil z nemčiny knihu K. Schaeffera Klasické systémy pre stabilizáciu meny, vydanú v roku 1923. Leontievov článok s úvahami o vývoji vedy bol zakázaný na publikovanie, v dôsledku čoho sa rozhodol emigrovať.

Začiatkom roku 1925 dostal povolenie odísť do Nemecka, tajná služba Čeka sa domnievala, že už zomiera. Dôvodom bola potreba liečby nádoru, ktorý považovali  za malígny sarkóm. Prieskum nemeckých lekárov túto diagnózu nepotvrdil.

Leontiev neskôr študoval ekonómiu v Berlíne a získal doktorát za dizertačnú prácu „Obeh ekonomiky“. Potom niekoľko rokov (s ročnou prestávkou kvôli ceste do Číny) pôsobil v Inštitúte svetovej ekonomiky v Kieli.

V roku 1928 dostal Leontiev oficiálne pozvanie, aby prišiel do Číny ako poradca ministra železníc. Dostal za úlohu vypočítať optimálny variant čínskeho komunikačného a nákladného dopravného systému.

V roku 1931 odišiel Wassily Leontiev do Ameriky, kde sa stal zamestnancom Wesleyho Mitchella, riaditeľa Národného úradu pre ekonomický výskum. Následne prešiel testom a stal sa učiteľom na Harvardskej a New Yorkskej univerzite, zakladateľom a vedúcim Amerického inštitútu pre ekonomickú analýzu a bol konzultantom OSN.

V roku 1932 sa Leontiev oženil s americkou občiankou a v nasledujúcom roku sám získal americké občianstvo.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny pracoval ako konzultant ekonomického plánovania pre americké letectvo. Pod jeho vedením bola pre nemeckú ekonomiku vybudovaná vstupno-výstupná matica. Matica slúžila ako základ pre výber cieľov americkým letectvom.

V roku 1954 bol zvolený za prezidenta Econometric Society, v roku 1970 – za prezidenta Americkej ekonomickej asociácie. V roku 1988 bol pozvaný do ZSSR ako expert na konzultácie o otázkach perestrojky. V tom istom roku bol zvolený za zahraničného člena Akadémie vied ZSSR. Začiatkom 90. rokov prišiel V. V. Leontiev do Ruskej federácie s ponukou pomoci pri reforme ruskej ekonomiky. Po návrate do Ameriky povedal: „Už tam nepôjdem. Nič nepočúvajú.”

Leontiefovi sa pripisuje zásluha za rozvoj prvých príspevkov k analýze vstupov a výstupov a za rozvoj súvisiacej teórie získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Prispel aj v iných oblastiach ekonómie, ako je medzinárodný obchod, kde zdokumentoval Leontiefov paradox. Bol tiež jedným z prvých, ktorí zaviedli vetu o zloženom tovare.

Leontief získal Nobelovu cenu za ekonómiu za prácu na vstupno-výstupných tabuľkách. Tabuľky vstupov a výstupov analyzujú proces, ktorým vstupy z jedného odvetvia produkujú výstupy pre spotrebu alebo pre vstupy pre iné odvetvie. Pomocou vstupno-výstupnej tabuľky možno odhadnúť zmenu dopytu po vstupoch vyplývajúcu zo zmeny výroby konečného tovaru. Analýza predpokladá, že vstupné proporcie sú pevné; preto je použitie vstupno-výstupnej analýzy obmedzené skôr na hrubé aproximácie než na predikciu. Vstup – výstup bol nový a inšpiroval rozsiahlu empirickú prácu; v roku 2010 bola jeho iteratívna metóda uznaná ako raný intelektuálny predchodca hodnotenia Google PageRank.

Leontief použil vstupno-výstupnú analýzu na štúdium charakteristík obchodného toku medzi USA a inými krajinami a našiel to, čo bolo nazvané Leontiefov paradox; „táto krajina sa uchyľuje k zahraničnému obchodu, aby ušetrila svoj kapitál a zbavila sa svojej nadbytočnej pracovnej sily, a nie naopak“, t. j. vývoz z USA bol v porovnaní s dovozom z USA relatívne náročný na prácu. To je opak toho, čo by sa dalo očakávať, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že komparatívna výhoda USA spočívala v kapitálovo náročných tovaroch. Podľa niektorých ekonómov sa tento paradox odvtedy vysvetľuje tak, že keď krajina vyrába „viac ako dva tovary, množstvo kapitálu v pomere k práci neznamená, že kapitálová náročnosť jej vývozu by mala prevyšovať náročnosť dovozu. ”

Leontief bol tiež veľmi silným zástancom využívania kvantitatívnych údajov pri štúdiu ekonómie. Leontief počas svojho života bojoval proti „teoretickým predpokladom a nepozorovaným faktom“.[20] Podľa Leontiefa sa príliš veľa ekonómov zdráhalo „zašpiniť si ruky“ prácou so surovými empirickými faktami. Za týmto účelom Wassily Leontief urobil veľa pre to, aby boli kvantitatívne údaje dostupnejšie a nenahraditeľnejšie pre štúdium ekonómie.