ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Leonid Hurwitz
Leonid Hurwicz, (21. augusta 1917 – 24. júna 2008), americký ekonóm ruského pôvodu, ktorý spolu Ericom S. Maskinom a Rogerom B. Myersonom získali v roku 2007 podiel na Nobelovej cene za ekonómiu.
Jej oficiálny názov znie Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Bolo to za formuláciu teórie návrhu teórie dizajnu mechanizmu, mikroekonomický model alokácie zdrojov, ktorý sa pokúša produkovať najlepší výsledok pre účastníkov trhu za neideálnych podmienok.
Hurwiczovi rodičia utiekli z rodného Poľska do Moskvy, kde sa Leonid narodil, aby unikli ničeniu 1. svetovej vojny. Rodina sa zo strachu pred prenasledovaním zo strany novoinštalovanej sovietskej vlády vrátila v roku 1919 do Poľska. Hurwicz získal právnický titul na Varšavskej univerzite v roku 1938. V štúdiu pokračoval na London School of Economics a Graduate Institute of International Studies v Ženeve , Švajčiarsko, ale vypuknutie druhej svetovej vojny ho prinútilo emigrovať do Spojených štátov cez Portugalsko . Po tom, čo pracoval ako výskumný asistent Paula Samuelsona na Massachusettskom technologickom inštitúte a Oskara Langeho na Chicagskej univerzite , zabral Hurwicz niekoľko pedagogických pozícií a potom sa v roku 1951 usadil na University of Minnesota. Zostal tam po zvyšok svojho života. kariéru, v roku 1988 odišiel z denného učiteľstva, ale pokračoval ako emeritný profesor.
Ako opísal Hurwicz, teória návrhu mechanizmu rieši medzeru v znalostiach, ktorá existuje medzi kupujúcimi a predávajúcimi. V ideálnych podmienkach majú všetky strany rovnaké informácie o cenách tovaru v rámci trhov. V podmienkach reálneho sveta však informačná asymetria bráni kupujúcim vedieť, koľko by si mal predávajúci účtovať, a obmedzuje schopnosť predajcov určiť, koľko kupujúci zaplatí. „Mechanizmus“ návrhu mechanizmu je špecializovaná hra, v ktorej účastníci posielajú správy do centrálneho bodu a pravidlo určuje alokáciu zdrojov na základe týchto správ. Ako výsledok svojej štúdie konštrukcie mechanizmu Hurwicz dospel k záveru, že najefektívnejším trhovým systémom pre kupujúcich aj predávajúcich je dvojitá aukcia.
– University of Minnesota, http://www.econ.umn.edu/hurwicz/
O kritériu Hurwicza, ktoré bolo prvýkrát predstavené v roku 1950, sa dodnes uvažuje v oblasti rozhodovania nazývanej „v neistote“. Abraham Wald v tom roku zverejnil prácu funkcií rozhodovania. Hurwicz spojil Waldove myšlienky s prácou, ktorú v roku 1812 napísal Pierre-Simon Laplace . Hurwiczovo kritérium prideľuje každému rozhodnutiu hodnotu, ktorá je “váženým súčtom jeho najhorších a najlepších možných výsledkov” vyjadrená ako α a známa ako index pesimizmu alebo optimizmu. Odvtedy boli navrhované variácie a niektoré opravy prišli veľmi skoro od Leonarda Jimmieho Savagea v roku 1954. Tieto štyri prístupy – Laplace, Wald, Hurwicz a Savage – študovali, opravovali a aplikovali viac ako päťdesiat rokov mnohí. rôzni ľudia vrátane Johna Milnora, G. L. S. Shacklea, Daniela Ellsberga, R. Duncana Lucea a Howarda Raiffu v oblasti, ktorá sa datuje od Jacoba Bernoulliho.
Teória kompatibility stimulov , ktorú vyvinul Hurwicz, zmenila spôsob, akým mnohí ekonómovia uvažovali o výsledkoch, vysvetľujúc, prečo môžu centrálne plánované ekonomiky zlyhať a ako stimuly pre jednotlivcov ovplyvňujú rozhodovanie.
(Spracované podľa verejne dostupných informačných zdrojov)
Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD 0000-0002-8634-3295.
