ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Simon Smith Kuznets
Simon Smith Kuznets, narodený 30. apríla [17. apríla, starý štýl], 1901, Charkov, Ukrajina, Ruské impérium [teraz Charkov, Ukrajina] – zomrel 8. júla 1985, Cambridge, Massachusetts, USA, americký ekonóm ruského pôvodu.
V roku 1971 získal Cenu Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Výbor pre udeľovanie ceny konštoval, že ho oceňuje „za jeho empiricky podloženú interpretáciu ekonomického rastu, ktorá viedla k novému a prehĺbenému pohľadu na ekonomickú a sociálnu štruktúru a proces rozvoja“.
Kuznets emigroval do Spojených štátov v roku 1922, 15 rokov po príchode svojho otca, ktorý si zmenil priezvisko na Smith, hoci mladý Kuznets uprednostňoval pôvodné meno. Vzdelanie získal na Kolumbijskej univerzite , kde získal titul Ph.D. v roku 1926. Nasledujúci rok vstúpil doNárodný úrad pre ekonomický výskum v spolupráci s jeho zakladateľom,Wesley Mitchell . Práve tam Kuznets rozvinul svoje priekopnícke štúdie amerického národného dôchodku a jeho všeobecnejšie práce o ekonomických časových radoch, ktorých výsledkom boli komplexné štúdie ekonomického rastu národov.
Jeho štúdium amerického národného dôchodku začalo štatistikou z roku 1869, ktorá zahŕňala dlhodobý prístup, ktorý sa nikdy nepokúsil. Z tejto práce vzišlo pochopenie toho, ako merať hrubý národný produkt (HNP). Kuznetsov výskum stanovil vysoké štandardy pre všetky podobné štúdie, ktoré budú nasledovať. Po práci s federálnou vládou Kuznets vyučoval na University of Pennsylvania (1930 – 1954), Johns Hopkins University (1954 – 60) a Harvardskej univerzite (1960 – 71).
Vo všetkých svojich výskumoch Kuznets zdôrazňoval zložitosť základných ekonomických údajov tým, že zdôraznil, že spoľahlivé výsledky možno odvodiť len prostredníctvom veľkého počtu pozorovaní. Podobne kritizoval obmedzenia, ktoré sú vlastné jednoduchým ekonomickým modelom založeným napríklad na jednej fáze historickej skúsenosti. Kuznets trval na tom, že ekonomické údaje musia obsahovať informácie o štruktúre obyvateľstva, technológii, kvalite práce, vládnej štruktúre, obchode a trhoch, aby poskytli presný model. Porušil konvencie tým, že na základe štatistických radov, ktoré nazhromaždil, zdôraznil, ako málo hospodársky rast možno v skutočnosti pripísať akumulácii práce a kapitálu. Identifikoval tiež cyklické odchýlky v rýchlosti rastu, teraz známe ako takzvané „Kuznetsove cykly“, a spojil ich so základnými faktormi, ako je populácia.
Kuznets dostal Nobelovu cenu za empirickú prácu, ktorá ho viedla k identifikácii súvislostí moderného ekonomického rozvoja. Podľa Kuznetsa sa epocha „moderného ekonomického rastu“ začala v severozápadnej Európe v poslednej polovici 18. storočia a neskôr sa rozšírila na juh a východ a koncom 19. storočia zasiahla Rusko a Japonsko. Prostredníctvom tejto štúdie Kuznets zistil, že príjem na obyvateľa sa každé desaťročie zvýšil o 15 percent alebo viac, čo bolo v predkapitalistických spoločnostiach neslýchané.
V roku 1931 na Mitchellov príkaz prevzal Kuznets prácu NBER na účtoch národného dôchodku USA . V roku 1934 bolo podané hodnotenie národného dôchodku Spojených štátov amerických za obdobie 1929 – 1932; ďalej sa predĺžila na roky 1919 – 1938 a potom až do roku 1869. Hoci Kuznets nebol prvým ekonómom, ktorý sa o to pokúsil, jeho práca bola taká komplexná a precízna, že stanovila štandard v tejto oblasti. (Výslovne poznamenáva svoju prácu ako aktualizáciu knihy WI Kinga z roku 1930 „The National income and Its Purchasing Power“ v https://www.nber.org/system/files/chapters/c4231/c4231.pdf , ako aj príspevok Lillian Epstein, Elizabeth Jenk a Edna Ehrenberg, z ktorých prvý tiež prispel do Kingovej knihy z roku 1930.).
Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD 0000-0002-8634-3295.
